MikO_NR_1909

Stále dosť mýtizované a relatívne monotónne, škoda, že celý konflikt okolo lode Bounty je rozvrhnutý na súboj vôle medzi Blighom a Fletcherom a ostatní tu plnia len úlohu nutného komparzu a nie jej parciálnu esenciu. Ale zaznamenal som istý posun oproti verzie s Gableom. Predsa len, isté výčitky svedomia, nerozhodnosť a ďalšie aspekty sú tu v očiach vedúceho vzbury rozvíjané aj vďaka dlhšej minutáži, ktorá Nordhoffov jazyk dokáže obratnejšie dešifrovať, avšak stále len akosi v základoch.

Nadľahčený pohľad do zákulisí talentových šou je tu v celku vtipne vyoobrazený spolu so schopnosťou situačných gagov, ktoré v drvivej väčšine nahrádzajú naratívne rozprávanie. Samozrejme, nejedná sa o žiadne priekopnícke techniky, ale musím uznať, že v tomto prípade dokáže film osloviť nie len typizovaného diváka, ale širšie publikum a väčšina čísiel sa rozpína do lineárneho deja a nekazí mu inak jeho "coolový" imidž.

Kŕčovitý obraz českého vidieka, ktorého jediným kľúčovým mementom, ktorý stojí dejinne za zmienku je práve proklamovaný názov Lidice. Inak je ale vidieť, kam sa posúvajú hranice možností hraného filmu na území bývalého Československa a akými teatrálnymi inštanciami režiséri siahajú po líčení historického reverzu a pri otázkach milostných vzťahov. Nie je to vyslovený odpad, ale tá digitálna perspektíva sa hodí do akčných filmoch a medziľudské vzťahy do televíznej romance.

Film sa zameriava na proporciu prirodzenej súťaživosti a poukazuje na príklady z minulosti, ktoré viedli nezmieriteľných rivalov k marketingovému progresu. A k tomu, aby konkurenta otriasli, pričom však potrebujú jeden druhého. Dokumentu by prospela aj výrobná a obsahová stránka, čím by tie vonkajšie formulované interpretácie a analýzy, ktoré odzneli vo filme niekam pre nás nezainteresovaných divákov posunuli i v poznatkovej sfére.

Až na tie záverečné vsuvky chytajúce za patetickosť a naivnejšiu oddanosť k vlasti dokument veľmi reflexívne skúma typizované prípady (najmä z čias studenej vojny), kedy nepotopiteľné a nezničiteľné stroje skonali s protivníkom, ktorý nedisponoval žiadnym, nieto ešte jadrovým strelivom. Otázka teda znie, akú cenu a v koho záujme riskujú títo muži svoje životy? Samozrejme, nemálo sa tu spomínajú pojmy ako disciplína, zodpovednosť... je teda namieste vedieť, či každá práca šľachtí prirodzeným spôsobom...

Len nedávno som si preštudoval udalosť z rôznych uhlov pohľadov a docela ma odpudil tento hollywoodsky vytvarovaný obsah. Iste, v tom čase (a dokonca i do dnešných dní) sa zjednodušenosť viaže ku konceptuálnemu rozprávanému štýlu, na ktorom stavia Hollywood svoju univerzálnu distribuovateľnosť do celého sveta a uznávam, že pri témach menej osobnejších, alebo takých, ku ktorým nemám bližšie sémantikum (Krištof Kolumbus, Alexander Veľký), beriem ich podanie do filmových námetov menej chladne. Lenže, Lloyd pracoval s Blighovou postavou výsostne negatívne a neštítil sa zámerne zavádzať (patrí na vrub i románopiscom) v kľúčových historických faktoch ako bol údajný Blighov zbesilý návrat na Tahity či vykonštruované argumenty ním podané pri trestnom súde. Naopak, Christian Fletcher v podobe šarmantného Clarka Gablea tu pôsobí presne opačným dojmom a zvádza k veľmi plochému premosteniu konfliktu udalostí o tejto legendárnej plavbe. Čisto z filmárskeho hľadiska je to za jasné 4*, dramaturgia, sugestívne poňatie deja ako aj jeho turbulentné fázy sú vyvážené a dobre sa na ne pozerá.

Dosť ohratá napodobenina Aliena a The Thing v skomolenejšom béčkovom ponímaní. Do zhruba pólky v celku pozerateľné, štábu sa darilo zakrývať viditeľné nedostatky vyhrotením scenáristických kľučiek (dokonca premena Johna Lyncha na relatívne "čestného" farmára s "dobrými úmyslami" možno považovať za nepredvídateľný moment - azda jediný), avšak transformácia mutačného zla vzbudzuje mimoriadne ladné účinky a zarovno hrkotajúci strih tomu nedopomáha. Ak by sa tvorcom ale predsa len podarilo aspoň vycibrenosťou formy trošku odvážnejšie a lepšie nasnímať vyhrotenejšie variácie pri stupňovaní napínavej linky príbehovej kostry, bol by som o čosi milosrdnejší.

Neviem, čo to je za módu robievať zo životopisov kabaret a miesto vypointovaných scénok na pílu tlačiť s vyumelkovanosťou a nasilu trendmi, ktoré iba zbytočne z ambiciózneho projektu uberajú na jeho serióznosti. Paradoxne ma osobný život Jana Masaryka v takto nalajkovanom pôdoryse príliš nezaujal, ale skôr historické okolnosti. Hoci boli odbité podľa potrieb producentov a v dôsledku prostej neuskutočniteľnosti v nejakom tom dlhosiahlejšom čítanom archíve. Masaryk ale pôsobí dojmom medzinárodného filmu so štandardmi, ktoré vyžadujú nákladnejšie interiéry, grafické úpravy ponurejších mestských ulíc rekonštrukcie dobových nálad, teda pompéznejšej výpravnosti, ktorá sa však ďaleko viac vzťahuje na komorné rozprávanie a ktoré funguje tak na pol plynu.

Interpesonálna špionáž pre Martina Vingeoho, ktorý bol poverený dosť nevďačnou úlohou, ktorá ho časom úplne zhatila so sebou a jeho bremenami svedomia. Myslím, že komornejšie rozpracovanie a dosť hĺbavo či zložito preparcelované vzťahy sú veľkým prínosom na takto zamotanú socio-psychologickú zápletku severského typu, ktorá vyúsťuje do tragických, depresívnych následkov. No a keď už čakám, kedy sa tá mierne uťahaná réžia rozhýbe do solídnejšieho finále, príde béčkový twist, ktorý sa do konceptu hodí asi ako dýka na zadnom premietacom sedadle pri záverečných titulkách.

Bravúrne zhostenie sa výpravného filmu (prevažne v exteriérnych scenériách) a technikami zvukového filmu, ktoré Walsh intuitívne prepojil vo funkčnú mozaiku dejinného rozprávania. The Big Trail symbolizuje skôr vzdanie holdu osadníkom, ktorí museli počas svojej neľútostnej cesty častokrát riskovať život. Film je správne melodramatický, vo veľkodušných scénach sentimentálny a pritom stále udržiava velice zdravú šťavu z bežného života. Výborne sedia i rádovo bezvýznamné rozhovory medzi obyvateľmi, sú zahalené zaujímavými historkami a esenciou realistickosti. Na svoju dobu veľký film. A do Stagecoach reprezentatívny pomník kvintesencie divokého západu v aspoň jeho dramatickej rovine. Keďže tu o povestné strieľačky vôbec nejde.