Circumscriptor

Čože!? Československý film!? Pri pozeraní tohto filmu som sa cítil ako keby som pozeral nejaký kvalitný film od Spielberga. Bez veľkého potlesku to naozaj nejde, zároveň mi to pripomenulo, že československé filmy po deväťdesiatych rokoch nestoja za nič.

Veľmi zvláštny film. Zo začiatku som akosi nebol presvedčený, že takáto dejová zlátanina ma môže nejakým spôsobom zaujať, keďže nemám rád žiaden celok, ktorý je zložený z viacerých nezávislých atmosférických línií; či už sa jedná o film, knihu, alebo o hudbu. Ale jednotlivé dejové zápletky v Atlase Mrakov fungujú celkom dobre a obzvlášť ma pobavil Hugo Weaving v ženskej úlohe :)) Ťažko komentovať a plane obkecávať, treba to proste a jednoducho vidieť.

90% filmu je len o počítačových efektoch, ale to v prípade Avataru neprekáža, keďže ho Cameron natočil chváľa bohu až teraz. Celkom nový typ filmu, aký tu zatiaľ nebol a ktomu ešte aj James Horner, ktorý svojím hudobným podmazom nikdy nikoho nesklame.

Prvotná úchyliareň Petera Jacksona, kde sa všetci vzájomne režú motorovými pílami, obliekajú sa do cudzej kože, pribíjajú do nôh kliny, požierajú mozgové tkanivo a podobne, každý to pozná. Určite neurobím chybu, keď si myslím, že Jackson musel trochu dozrieť aby sa v ňom jeho morbidita skoncentrovala a vymyslel Braindead, ktorý bol v mnohých ohľadoch lepší.

Je to pomerne zvláštne, ale ako racionálne zmýšľajúci človek musím uznať, že vznik podobného seriálu ma na jednej strane ani veľmi neprekvapuje, ale moja optimistická stránka bohužiaľ očakávala, že primárna propaganda a indoktrinácia detí údajnou legitímnosťou štátneho monopolu začne aj skončí v sfére štátnych škôl. Ale nanešťastie, je tu štátna televízia. Nemám nič proti ideológiám, ktoré sú odlišné od tej, ktorú zastávam ja, ale ich výhody a opodstatnenia by mali byť vymedzené logickou argumentáciou a rozhodne by si takáto ideológia nemala prostredníctvom týchto argumentov odporovať sebe samej. Je pomerne ľahké kritizovať súkromný sektor pomocou média, ktoré je financované násilím vybratými zdrojmi a slúži ako tzv. vzdelávací prostriedok. Indoktrinovať detské publikum explicitnými kokotinami typu - mám plnú truhlicu bankoviek, nakoľko štát nejestvuje, neplatím dane a nemôžem si dovoliť súkromnú nemocnicu, je totálny vrchol politickej a kinematografickej žumpy, ktorý by mal byť v záujme zachovania všeobecného blaha a vyššieho výsostného dobra, raz a navždy zlikvidovaný vo víre dramatickej fyzickej agónie všetkých zaostalých tvorcov tejto odpornej žumpy, ktorá je nazvaná reláciou.

Barbar Conan je pre mňa podobným filmovým prekvapením, ako Drsný Harry. Divák jednoducho čaká, že film bude preplácanou klišéovitou sračkou s absenciou hlbšej myšlienky, či originálnej atmosféry a hlavný protagonista si bude zakladať na svojom osobnostnom kulte hrajúc si na nezničiteľného poloboha. Nuž, výsledok ma ale v oboch prípadoch poriadne vyviedol z omylu. Schwarzenegger v priebehu celkovej stopáže na svojom kulte trpezlivo a poctivo pracuje (avšak v rámci slušnosti má jeho výnimočnosť určité hranice) a herecké stvárnenia ostatnýc h postáv v podobe entít s výsostne zrúdnymi ksichtmi rozhodne nezaostávajú. Výprava, kulisy, či fantastický soundtrack Basila Poledourisa vo všetkých ohľadoch prekonali aj divácky omnoho úspešnejších Dobyvateľov stratenej archy a Star Wars a práve preto je pre mňa v konečnom dôsledku Barbar Conan nesmierne podceňovaným filmom, ktorého posolstvo i technické spracovanie jednoznačne predčilo dobu (konečný úspech zožala bohužiaľ konkurencia od Spielberga, či Georgea Lucasa).

WTF!? Tieto tri písmenká absolútne vystihujú celý môj dojem počas pozerania Baróna Prášila + ďalších pár dní po jeho dopozeraní. Extrémne vytripené a vykúrené 60. roky v plnej kráse, chuti a intenzite. A to v Československu. Stačilo mi pár úvodných pseudohalucinačných haluzí a bol som v existenciálnom šoku nie len z toho, že takáto vecička si z ničoho nič vznikla v socialistickej krajine, ale ešte k tomu bola aj len tak pre srandu vysielaná v období sviatkov vo verejnoprávnej televízii. Klobúk dole pred Karlom Zemanom; niet divu, že si zrovna tento filmík vybral Terry Gilliam pre svoj remake.

Tim Burton je naozaj podivuhodný človek a mám pocit, že čím sú jeho filmy novšie, tak tým sú mi viac vzdialené a stále menej a menej sympatické. O tomto snímku to však rozhodne povedať nemôžem, lebo je to pre mňa asi najvydarenejšie Burtonovo dielo, ak nerátame jeho "normálne" filmy, ako napr Ed Wood a ako malého fracka ma úprimne potešilo a upútalo režisérovým prazvláštnym zmyslom pre humor.

Malibu Police Chief: "I don't like your jerk-off name. I don't like your jerk-off face, I don't like your jerk-off behavior, and I don't like you, jerk-off. Do I make myself clear?" The Dude: "I'm sorry, I wasn't listening." Malibu Police Chief: [Throws coffee cup at The Dude's head] The Dude: "Ow! Fuckin' fascist!" K Big Lebowskimu nemám čo dodať. Tento film sa neskutočne príjemne pozerá vďaka majstrovskej réžií bratov Coenovcov, skvelo nadávkovaným dialógom a sálajúcej zhmotnenej filozofii geniálneho dudeizmu. No nič, tak strašne jednoduché a pritom tak inteligentné...

Oproti Strachu a hnusu v Las Vegas je tento film rozhodne len akousi slabou a lacnou paródiou na Huntera S. Thompsona. Bill Murray je fajn herec, ale postava večne nadrogovaného a pološialeného novinára sa mu v jeho hereckých začiatkoch jednoducho vymyká z rúk a mnohé herecké výkony v tomto filme pôsobia tak trochu úsmevne. Ale no čo, aby som bol objektívny, tak za pokus to stálo a pár vtipných scén sa tu tak isto našlo.