Circumscriptor

Začal by som tým, že 300 pripomína podľa niektorých v mnohých ohľadoch komiks. To zas ja by som to vôbec nepovedal, lebo mne sa skôr zdá, že je to nový a dokonca až jediný žáner svojho druhu. Žáner zvaný 300. Je tu síce komiksová umelá krv, neskutočne ,,negrécky" pôsobiace tmavé pochmúrne prostredie a nespočet rôznych nadprirodzených osôb a neviem akých tvorov, ale celé to pôsobí tak inak. Atmosféra jednoducho nepatrí do takéhoto žánru. A v tom je tento film jedinečný.

Je strašná škoda, že to vzniklo. Hrozne sa to snaží napodobiť pôvodné 300, ale nie je to proste ono. Je to aj dobre spravené, ale tento zvláštny žáner už neviem po druhý krát už sledovať s takým pôžitkom. Neviem, či ma chápete, ale je to ako by som sledoval to isté, len v menej sympatickej bitke. A to už robí film o triedu horší.

Pravdepodobne jediný nemecký film, ktorý sa nesnaží zo všetkých síl napodobniť snímky anglicky hovoriacich krajín, ale ide si vlastnou cestou. Neskutočne silná atmosféra, ktorá vás vtiahne do prostredia filmu a to hlavne umocňuje fantastická kamera. Po zhliadnutí som mal naozaj zmiešané pocity a to len potvrdzuje fakt, aký je tento film silný a s akou silou pôsobí na psychiku diváka. Pre mňa je veľkou zaujímavosťou, že do filmu zasahovala aj skutočná Natascha Kapusch, u ktorej by som to vzhľadom k nábehu na posttraumatickú stresovú poruchu nepredpokladal.

Starý Horor v Amityville nebol nič moc, ale moju úctu si zaslúži hlavne z toho dôvodu, že bol vo svojom amityvilleskom obore prvý a jeho tvorcovia sa ako-tak snažili. Ale tento nový kúsok, to je naozaj veľká slabota. Je to nudné, trápne, nesmierne klišéovité a film ma pravdepodobne zaujal asi len tým, čím by nemal. Princíp nekonečných pokusov o natočenie Hororu v Amityville by som veľmi rád nazval kinematografickým marxizmom - je naozaj zúfalé, ako sa všetci menej profesionálni filmoví tvorcovia zarputilo chytajú jednej jedinej otrepanej filmovej témy, pri ktorej sa v praxi ukázalo, že ešte nikdy nikde objektívne nefungovala.

Popravde, neviem kde začať. Iní uživatelia to tu nazývajú najlepším žraločím filmom od dôb Deep Blue Sea, ale z môjho pohľadu je Deep Blue Sea jedna veľká sračka. Takže môžem z čistým srdcom konštatovať, že tento film je rozhodne lepší, než tá sračka. Žraločí žáner sa od dôb Čeľustí výrazne neposunul (až na geniálny Útes smrti) a asi všetky súčasné filmy s touto tématikou sú založené na rovnako nezmyselných, cyklicky sa opakujúcich a biologicky paradoxných žraločích útokoch, napr. ako taký prihlúply Smrtiaci príliv. Na tomto snímku ma aspoň trochu oslovilo to, že je oproti zvyšnej skupine zvrhlostí "reálny". Film tvorí neuveriteľne úzkostná, temná, klaustrofobická a napínavá atmosféra, žraloky sú tu naanimované celkom skutočne a v niektorých momentoch ani nie je rozpoznateľné, že sú robené pomocou animácie CGI. Najviac ma však pozitívne prekvapil neočakávaný záver. Keď som už bol mierne zarmútený z klišéovského happy-endu, ktorý mi do schémy celku veľmi nezapadal, tak v tom prišla dejovo tvrdá rana a pre mňa osobne najväčší filmový zvrat v dejinách hororového filmu založeného na sile prírody (nechcem spoilerovať, takže - kto videl, pochopí). A to je asi všetko.