Lenart

Nadupaná, hravá a najmä s láskou natočená fantasy s veľmi sympatickými postavami. A obéznym drakom. Usmieval som sa popod fúz od začiatku až do konca.          85 %

Film s podpriemerným príbehom, nesympatickým a otravným hlavným hrdinom a fakt hnusnými trikmi, ktorý zachraňujú len cameá (či už hrané, alebo vytvorené AI), Michael Keaton a rozkošný nosík mladej Supergirl.          45 %

Temný romantický etno-western s nádhernými obrazovými kompozíciami, obrovským (stredoeurópskym) komparzom a zhruba tak hodinou navyše.           80 %

Pri pozeraná Mestečka Twin Peaks naozaj nebudete tušiť, čo sa stane o päť minút — je to atmosferický mix noiru, krimi, mystery, dadaizmu, hororu, soap opery, komédie, koncertných záznamov a surrealizmu dávajúci viac otázok, ako odpovedí. Navyše prinášajúci jednu z najsympatickejších hlavných postáv v dejinách televíznej tvorby.           95 %

Keď som tento týždeň ukončil svoju päťročnú púť po Ceste hrdinov SNP, prvá filmová voľba po návrate domov bola jasná. Útek do divočiny ma kedysi ako sedemnásťročného chalana veľmi nadchol, no trocha som sa bál, či mi sadne aj takto po tridsiadke a ostane naďalej v mojej topke. Ostane.          Príbeh mladého Christophera McCandlessa, ktorý sa rozhodne opustiť pohodlný život, rozdať svoje úspory a vydať sa na Alijašku môže pôsobiť trocha gýčovo a epizodicky, ale je natočený v prekrásnych exteriéroch a ak máte vzťah k prírode a trampingu, ihneď vás pohltí. Je to o putovaní, túžbe po kráse a jednoduchosti, slobode, rodičovstve a hľadaní osobného šťastia, ktoré nie je v hmotných veciach.      Nádherný melancholický soundtrack Eddieho Veddera si pohmkávam už niekoľko dní a citáty Tolstoja, Thoreaua a Londona, ktorých knihy si McCandless pracne niesol vo svojom ruksaku až na ďaleký sever, mi neschádzajú z mysle.      Jednoduchý príbeh so silnou emóciou, sympatickým (a omylným) hrdinom a malickovskou atmosférou. A krásnou násťročnou Kristen Steward.           90 %

Nový Indy nie je ani žiadna katastrofa (ako sa mnohí obávali), ani návrat ku kvalitám pôvodnej trilógie (ako niektorí dúfali) — je to príjemný dobrodružný film s charizmatickým starým pánom v hlavnej úlohe, miestami nezvládnutými trikmi, prepálenou stopážou a záverom, ktorý síce nie je až tak uletený, ako naposledy, ale predsa len.          To najlepšie sa objaví hneď v úvode — vlak plný nacistov a ukradnutých artefaktov s „mladým“ Fordom je esenciou Indianových dobrodružstiev a aj najzručnejšie zrežírovanou časťou filmu. Skok do prefarbičkovaných šesťdesiatych rokov trocha bolí, rovnako aj zdĺhavé a repetitívne naháňačky, ale hlavná zápletka s Nástrojom osudu je zaujímavá (a dáva zmysel), cestuje sa tu po krásnych destináciách a Mikkelsen si na záver oblečie nacistickú uniformu, takže to stojí za to. Dobrodružných filmov klasického strihu je málo, tým pádom som celkom spokojný.          65 %

Najlepšia komiksovka za posledné roky. Parádna animácia (každá dimenzia má svoju vlastnú štylizáciu i farebnosť), práca s hudbou a dospievajúcimi postavami (a ich rodičmi) a taká neskutočná dynamika, že po odchode z kina budete mať chuť vyskočiť na najbližší mrakodrap. Alebo aspoň panelák.          90 %

Presne takto si predstavujem kvalitný animák. Pinocchio je originálne spracovaná adaptácia po ktorej dopozeraní sa s deťmi (alebo aj sami so sebou) môžete porozprávať o hlbokých témach. A rozplývať sa nad parádnou stop-motion animáciou.          80 %

„Socialism only works in two places: Heaven where they don't need it and hell where they already have it.“ Najzábavnejší film roka.                    90 %

Spočiatku som sa obával, že to dopadne podobne ako posledné dve série Hry o tróny — čiže ako veľkorozpočtový seriál s pekným vizuálom a akciou, ktorý však úplne zlyhá v budovaní príbehu, postáv a základnej zmysluplnosti. Na moje veľké prekvapenie sa však tvorcovia poučili a dali si veľmi záležať na scenári. Ba čo viac, rozhodli sa vykročiť mierne iným smerom.          Nekonečnú spleť postáv, bohaté striedanie lokácií a neustále krvavé zvraty totiž nahradili... britskou konverzačnou drámou? Dej sa v podstate zameriava na jednu rodinu; uzatvorený okruh postáv, ktorý narastá len veľmi pomaly — a ktorý sa pohybuje takmer výhradne po jednom hrade.          Každý z hrdinov si prechádza nejakým vývojom. Máme tu pyšnú princeznú, dobrotivého kráľa, neposlušného brata, šľachetného rytiera alebo intrigánskeho poradcu; čo je však výborné, nikto z nich nie je čiernobielou figúrkou a každý má pádny dôvod pre svoje konanie. Držať palce tak môžete každej strane barikád.          Scenár výborne pracuje aj s vašimi očakávaniami a pozornosťou — strašne veľa sa toho totiž vypovie bez slov. A to je pre mňa známkou kvalitnej a sebavedomej filmárčiny. Scéna, pri ktorej kráľ niekoľko minút kráča k trónu, sa tak stala jednou z najsilnejších, aké som kedy videl. Práca so symbolikou, tak príznačná pre fantasy žáner, a zúročenie niekoľkohodinového budovania vzťahov podčiarknuté výbornou hudbou Ramina Djawadiho ma emocionálne úplne odrovnalo.          Umnosť scenáristov sa ukazuje aj v bode, v ktorom mnohí ich kolegovia v súčasnosti totálne zlyhávajú — v tvorbe silných ženských charakterov. Rhaenyra a Alicent sú výborne napísané, plnokrvné a plastické postavy, ktoré majú svoju hĺbku. Poznáte ich motivácie; vidíte tie emócie, ktoré musia v krutom svete vojen, labilných spojenectiev a dohodnutých sobášov skrývať. Majú svoje chyby i silné stránky, strachy i túžby, obavy aj nádeje. Nemusia tak byť zakuté v plátovej zbroji, omachovať sa obojručákmi a mať okolo seba slabošských mužov aby bolo divákom jasné, že to sú „strong female charakter“.           Ako bonus ponúka Rod draka aj detailne spracovaný pseudo stredoveký svet so všetkým, čo k tomu patrí. Bohaté hostiny, piesne, rytierske turnaje, prepracované kostýmy, gobelíny a brnenia. Interiéry vyzerajú tak, že v nich niekto naozaj býva, ulice sú špinavé a každý národ má aj svoju špecifickú kultúru, ornamenty či tradície. Navyše, etnické zloženie tej ktorej geografickej oblasti dáva zmysel — na severe žijú národy podobné Anglosasom, v strede Grékom a Talianom, na juhu Afričanom a na východe aziatom. A v prístavoch, odvekých miestach obchodu, sa spolu chaoticky miešajú.          V skratke; všetko to, čo som očakával od Prsteňov moci — silný príbeh, worldbuilding, plastické postavy, epické momenty, hlbokú fantasy symboliku a filmársku kreativitu — som dostal v Rode draka. Ešte nikdy som nevidel dvojicu diel, ktoré by vychádzali z tak podobných základov, a pritom si boli tak odlišné.          Ako ľad a oheň.          90 %