Tomas_PO

Dlho a ťažko preťažko som sa odhodlával zapnúť tento dokument, nakoľko pri sledovaní ničenia drahej a málokedy zaplatenej techniky, či organizátorského úsilia pri hudobných festivaloch mi neuveriteľne trhá srdce. Rovnako dobrovoľne sa pozerať na verejné násilie počas takmer dvoch hodín nie je najšťastnejšia voľba. No klobúk dole za dokument, napokon to bolo pomerne 'decentné', aspoň vzhľadom na moje očakávania a informácie z iných periodík, ktoré som zhliadol. Istotne to mohlo byť spracované názornejšie, pretože som nadobudol dojem, že režisér na to išiel jemnejšie. Ak je totižto niekde 300 či 400 tisíc ľudí, a priestor veľký niekoľko štvorcových kilometrov, príbehov musí byť mnoho. Tých najagresívnejších, ale aj tých najpohodovejších, ktorých to minulo, alebo len boli skrátka na inom mieste. To isté s toaletami, pitnou vodou, či čistotou. Ibažeby nie a celý festival prerástol do jedného veľkého problému. To sa však z dokumentu nedozvieme. Respektíve tápeme, keďže organizátori a kapely hovoria niečo iné, ako návštevníci. Dokument sa skôr zameriava na sociológiu danej generácie a na white-male populáciu, no a samozrejme aj na klúčové kapely podivnej hudby 90tych rokov typu RATM, Limp Bizkit či Korn, ktorých agresívny prejav je všeobecne známy. Už menej na miesto, kde sa festival odohral a či aj to nemalo dopad, resp. prečo bolo zastúpenie najmä white-male. Rozhovorov s kapelami je minimum, najmä tie zainteresovanejšie dali ruky od toho zjavne radšej preč. Detto je minimum rozhovor so staffom, sekuriťákmi, policajtmi, medikmi a pod. Práve za to jedna hviezda dole. Výnimkou je pár scén s dvoma hlavnými organizátormi, ktorí ponúkajú svoj pohľad na vec, no ten vyznie skôr povrchne, zľahčujúc udalosti, aj keď nepochybne majú svoju pravdu. V každom prípade pre festivalového človeka povinnosť vidieť, či už diváka, organizátora, účinkujúceho alebo staff. Veľa sa z toho naučiť dá a veľké festivaly sa nepochybne aj.

Až príliš Harry-Potterovské, akokeby až v prílišnej snahe o napodobenie, no bez logickej náväznosti a súvislostí. Zároveň málo 'zvieratok-beštií' a s nimi spojených úsmevných momentov, ktoré tak zdobili jednotku.

Úplne na rovinu - dokument je presne taký ako Jennifer. Nemastný-neslaný. Trochu herečka, trochu speváčka, trochu tanečníčka, ktorá sa s týmto problémom trápi celý život. Holt, keď raz niekomu chýba povestná 'iskra', ťažko s tým niečo urobí.

Veľa krvi, okultizmu, násilia a animálnosti v snahe čo najviac priblížiť surovosť a dobovosť Vikingov. Napriek drahým hercom sa blockbuster nekoná a nekonečných 136 minút je vhodných skôr úzkoprofilovejšie pre fanúšikov žánru.

Takto pokaziť osvedčený scenár, kde mrzutý a nepochopený šéfkuchár zo severu Európy zdedí po svojom otcovi zámok a reštauráciu v Toskánsku, to sa len tak nevidí. Love-story sa nepodarená, vzťah s otcom nepresvedčil a dialógy sa počúvať ani nedali. Jeden bod za scény s jedlom.

Príjemný stand-up na severský spôsob, Island, Dánsko, Anglicko a trochu Nórska. 54-minútová stopáž je akurátna, Ari si ide bez prestávky ako pán. Skvele napodobňuje najmä akcenty, zjavne má aj muzikantský talent. Zopár scénok nahlas rozosmialo, viacero len tak, potichšie. Pochopiteľne, keďže ide o pomerne neútočný humor, najmä v porovnaní s legendárnym Rickym Gervaisom, či Dylanom Moranom.

Netlfixácky seriál z ôsmych, cca 30 minútových častí. Názov aj trailer upútal, no obsah už menej. Najmä rozhovory s bývalými agentmi nepôsobili príliš autenticky. Na strane druhej, keď sa raz jedná o špionáž a utajovanie skutočností, len ťažko sa o tom dá natočiť tajomstvá odhaľujúci seriál. Aj preto je veľa obsahu príliš všeobecného, povrchného. Zopár dielov však zaujalo, najmä spôsoby sledovania a predávania informácií. Chýbalo však viac a hĺbkovej pozornosti pre najnovšie technológie, umelú inteligenciu, počítačových útokov... Hodnoteniami to vyšlo na 4/5, skôr sa to však blíži k 3/5.

Najprv som sa pozretiu zdráhal, keďže nie som aktívny sledovateľ Muska. No hodnotenia a ľahká prístupnosť (Netflix) ma nakoniec prikovala k telke počas dlhých 128 minút. Elon je zjavne zjav, či až blázon, v pozitívnom slova zmysle. Je vôbec možné, že jeden jediný človek (samozrejme má obrovský tím) vie dať 'dole' aj taký kolos, akým je kozmický program USA? A od piky postaviť spoločnosť, ktorá do vesmíru vzlietne a aj sa vráti, možno dokonca už so železnou pravdepodobnosťou? Človek, ktorý si rád 'zahulí' a má rád Star Wars, vedie kozmický program, na ktorom stojí celý západný svet. Je to o to viac absurdné, že práve kozmické programy sú tie najkonzervatívnejšie. A je zrejme aj EGO, ktoré už dosiahlo na zemi všetko, a tak sa proste pustil do vesmíru. Ale aj takých zjavne potrebujeme. Holt, technologický mág, veď koniec koncov, všetko je o peniazoch. A zostrojiť raketu, ktorá sa vráti, sama pristane a tým znížiť náklady na prevádzku tak, že sú lety udržateľné, to je základ budúcnosti. Aj by som už začal veriť, že sa mu skutočne podarí pristáť aj na Mars. Výborné spracovanie.

Nezáživné, nudné, bez nápadu. Až katastrofické dialógy, charizmatickí hlavní hrdinovia bez charizmy a ešte k tomu v zbytočných dvoch hodinách. Tajomno dobrodružnosti a mystickosti sa nepodarilo dosiahnuť vôbec, dominujú skôr akčné scény, ktoré sa navyše absurdnosťou blížia skôr ku Fast and Furious ako Indiana Jones a vôbec sem napasujú. Škoda, už dlho sa neobjavil dobrodružný film na spôsob Jumanji, či Indiánov.

Navzdory slabým hodnoteniam pútavý dokument, s dobre zostrihanými scénami a výňatkami z rozhovorov ako Bowieho, tak aj jeho ľudských (nie muzikantských) súputníkov. Kritika smerovaná na minimum informácií k hudobnej časti jeho tvorby je oprávnená, no takýchto dokumentov či informácií je neúrekom. Napriek viacerým rozhovorov s bývalými frajerkami dokument bulvárne nepôsobí, no povrchnejšie možno trochu áno.