DavidWebb

Nemá zmysel prepisovať to čo tu už napísali mnohí. V zásade by môj komentár bol kópiou kolegu Morholta preložený do slovenčiny.

Navoňaná a napudrovaná x-krát prevarená srandička, ktorej medzi žánrami chýba „komédia“, pretože pozerať čo tam niektoré postavy opakovane predvádzajú je  fakt na posranie zábavné, síce cez slzy, ale je. Tieto scénaristické barličky typu: zásadne nikdy nikomu nepovedať kam idem (sám na miesto činu, najlepšie do pivnice s poklopom), ako policajt zásadne nedodržiavať pokyny ako „vypadni z toho domu a počkaj na posily debil“ a na otázky z ranku „Kde si teraz?“ zásadne odpovedať „Ešte sa ti ozvem...“ sú úbohosť sama a jasná známka autorskej lenivosti. Takže... prečo vlastne za 3? Pretože Dáni vedia tieto veci stále robiť minimálne o jednu hviezdu lepšie ako ich susedia, pretože sa z podobných flákov vždy teším ako malý chlapec z prvého porna, a pretože aj keď som teraz videl Curcicovú prvý krát v akcii a nie je to žiadna miska, herecký talent rozhodne má. Proste..., keď sa to podáva v takomto balení, tak si rád nato nájdem čas.

O tom, že natočiť ozaj dobrú komédiu nie je žiadna sranda, sa určite už presvedčil nejeden rejža, nehovoriac o tom, že v posledných rokoch sa to buď nikomu nedarí alebo sa tomu jednoducho radšej vyhne. Vyžaduje si to nielen dobrý scenár, trafiť správnych hercov a hafo neotrelých gagov, ale aj to celé správne namiešať, posoliť, okoreniť a vhodne to podávať. Hoci mi úvod a prvá polovica iba nadvihla obočie a neveriacky som krútil hlavou čo ďalšie vylezie na scénu, v druhej polovici som sa už dokázal slušne baviť a od momentu ako Maverick letí cez predné sklo za podmanivých tónov „Take my breath awaayyyy“... som sa už plácal po kolenách. Tento mix trápnosti, dobrého tempa, pochybných hereckých výkonov a nápaditých blbostí si tie 4 jednoducho zaslúži či už za odvahu ísť s hlavou na klát, ako aj za prvoplánovú snahu pobaviť divákov.

Ono to má v zásade celkom dobrý koncept tento Vicious Fun (nie scenár, ten by si zaslúžil prerobiť  a bola by z toho B-čková pecka) a hoci to pôsobí lacno, vypadá to lacno a asi to aj lacné bolo, tak sa nato dá v pohode dívať ak vás bavia hororové komédie, pretože to nebolo vymyslené až tak zle. Problém je, že na komédiu by to chcelo viac čierneho humoru alebo komických scén a na horor by to zas chcelo prinajmenšom tiesnivú atmosféru, keďže tam nič hrôzostrašné nie je.  Ani casting sa nevydaril 100%-ne a minimálne chalana v hlavnej úlohe by mal dať niekto zdatnejší a bolo by to aj v tejto podobe zábavnejšie. Ale aj tak má Vicious Fun ten zvláštny feeling C-čkových flikov, ktoré sa vysielajú o jednej v noci na prima cool a nedovolia vám zaspať kým to nedopozeráte. 50%

Letná busterbloková sezóna sa začala..., začala? Po dlhej dobe som sa zabavil pri akčnom/sci-fi filme a jazda to bola parádna aj napriek predstave stoviek do červena sfarbených tvárí  s penou u huby, prskajúcich a pľujúcich na obrazovku, revúc z plných pľúc: „Šak tam drbni atomofku, pyčo!“ a kritizujúcich všetky možné nelogistické chyby, diery v snári a vykrádačky všetkých možných flikov (mňa ich napadlo niekoľko), no á? Yvonne je stále superkočka na zožranie, Zmetok si od čias Strážcov Galaxie znova sadol na podobný šerbeľ a sadne mu jak uliaty, a ani ostatní sa nemajú začo hanbiť. Formálne je Tomorrow War spracovaný prinajmenšom pôsobivo a napr. zobrazenie prechodu časom je rovnako originálne, ako aj sugestívne. Osobne by som tam možno videl aj nejakú symboliku... ale o tom sa tu nechcem rozpisovať. Ťuper-ďuper filmíček, čo pohladí šulínek.

Už v čase keď som videl prvú Harlinovu odfláknutú verziu udalosti som bol prekvapený ako málo ľudí (včítane mňa) vie o tom, ža sa niečo také v bývalom SSSR stalo a dodnes existujú iba hypotézy (podobne ako v prípade Tunguzky) k čomu tam vlastne došlo. Rusi v poslednej dobe točia fliky na slušnej technickej úrovni načo som bol pripravený, no aj tak som bol miestami ohromený – spôsob, akým rejžovia podávali scény divákovi je často takmer jedinečný, i keď mi v tomto smere v mysli občas prebleskol prvý Highlander s Lambertom. Seriálu uberajú šťavu romantizmy medzi študentami, bez ktorých to mohlo byť minimálne o jeden diel kratšie a nechýbali by mi akože vôbec a konečné vysvetlenie tvorcov seriálu čo sa asi stalo sa síce snaží byť nanajvýš pragmatické (posledný diel), mne osobne ale moc nesadlo. Kto si už niečo o výprave naštudoval a videl originálne fotky mŕtvych bude vedieť prečo. Inak som to zbehol celé za jeden deň a nerozpakujem sa ísť na guľaté 4, aj za závan chladného vzduchu do môjho obýváku, v ktorom postrádam klimošku.

Americký seriál, ktorý svojim prevedením hodne pripomína mnohé britské krimi seriály, avšak nie je taký neosobný, alebo čo sa týka postáv až taký chladný ako to robia ostrovania. Kate Winslet bola do úlohy dobrá voľba aj keď myslím že špičková nebola celý čas, v niektorých momentoch ju držala múza riadne za pačesy (v 5. dieli po útoku v dome mala v sebe toľko adrenalínu, že ju to na konci scény úplne znehybnilo a ledva dokázala dýchať). Divák samozrejme musí počítať so súčasným trendom natlačiť do obrazu nejaké tie komunitky, hneskaj silno pretlačované, ale ja tieto tlačienky jednoducho prehliadam, hlavne ak to vie ponúknuť slušný príbeh. Ten sa v zásade podaril a musím uznať, že som celú dobu tipoval zle SPOILER! Môj tip na vraha Erin bol Johnova manželka Lori. Záver trochu účelovo natiahnutý a emočne naladený, ale nie až na veľmi dlhé vlny, takže akurátne, guľaté štyri.

Žáner dobrodružný je absolútne môj šálok kávy, takže na tento seriál som sa ozaj tešil. A dopadlo to tak nejak napoly... Že to režírovali viacerí rejžovia je zrejmé už z vizuálu, pretože niektoré diely vyzerajú jak by niekto pripravoval dovolenkový kalendár, nechcelo sa mu fotiť, tak si tie plagátiky proste natočil na film. Prvá polovica seriálu bola pre mňa slabšia – zoznamovanie sa s postavami, scény zbytočne naťahované aby sa „vyplnil“ časový setup a iba náznak akcie. Druhá polovica začne byť akčne hutnejšia a zaujímavejšia spolu s tým, ako je čoraz ťažšie rozpoznať či je tatko génius alebo magor, ktorého sociopatické správanie paradoxne zatiaľ rodinku udržiava nažive. Mimochodom Justin Theroux mi do postavy otca viac menej sedí, ani k ostatným nemám moc výhrady, aj keď mladý je z nich asi najslabší. Ale čo už, kratučký záber na rajsky vyzerajúce pobrežie/ostrov v úvodnej (mizernej) znelke s príšernou hudbou, kde by sa mal príbeh odohrávať (a neodohráva), si tvorcovia dúfam nechávajú v zálohe na ďalšie série, v ktorých sa hádam dozvieme viac než v tomto prvom postprequeli, ktorý to proste u mňa na tie 4 nevytiahol.

Gäblsov establišmejd ze svatého dreva sa z toho programovania verejnosti tak preprogramoval, že ani im samotným už asi nie je jasné, k čomuže tú verejnosť vlastne programujú/naprogramovať chcú. Možností je niekoľko, tak si nejakú vyberte a s kľudným svedomím sa na ňu vyserte, pretože toto je život a raz sa skončí, takisto ako každučký jeden film alebo seriál, a v ktorom účinkujeme my fšeci. Zase raz tu má určitá skupinka superschopnosti a aby to nebolo dupľovane zdupľované, tak to tvorcovia aspoň zasadili do obdobia lejt 1800 myslím, a tento krát nejde o problémy ktoré mutanti (poeticky nazvaní „dotknutí“) v tomto svete majú, ale o problémy ktoré „dotknutí“ majú v tomto svete... krucič. Establišmejd do toho očividne nalial toliare a celkom sa s tým vymaznal, takže to vyzerá ozaj slušne a človek sa pri tom nemusí škrabať po stene od nudy, ale tiež to nie je nič na zarámovanie do externého úložiska. Posledný diel mi neprišiel nijak zvlášť rušivý, naopak ma celkom pobavil a možnáá, že bych si druhú sériu pozrel, ak to teda to programovacie centrum zariadi.

Predstavte si toto: V nefalšovanom úžase na pol ceste do polohy sed na kresle, v akomsi nadsede, so skrivenou tvárou a prstami zarytými do kolien, mi pomaly odkvapkávajú sliny zo spodnej pery spadnutej sánky, nevediac odtrhnúť oči od obrazovky, na ktorej sa striedajú výjavy usmažených mozgov scénaristu a režiséra, v nechronologickom poradí ako sa im to prisnilo v predsmrtnom kŕči po 2-týždňovej feťáckej šnúre, pričom fetovali práškový silikón z nových tenisiek a dialógy si zapisovali močením krvi do ogrcaného koberca medzi zvyšky použitého toaletného papiera... Tak asi takto nejak som sa cítil pri sledovaní niektorých častí hlavne z druhej série. Ale ber to čert, občas som sa zasmial a nemalým plusom je u mňa aj fakt, že som poctivo dopozeral obe série dokonca, i keď mi to občas bežalo iba ako pozadie k inej činnosti. „Poctivo“ a „pozadie k inej činnosti“... Ku*va, ku*va, ku*va, to fakt k sebe ku*va nepasuje.