DavidWebb

Bola iba jedna a mať ju... chcel každý. Iba pre seba. Ale keďže zašukať si môže iba jeden, čo si povedia tí ostatní, na ktorých sa nedostane? Keď nie ja tak nikto! Toľko k posolstvu. Nejedná sa však o prefarbenú Rapavú Númí s nakreslenými pehami, to nie, ale o tú modrú lentilku zavesenú do vesmíru, a ktorú má podľa scenára zbaviť tej vrchnej pocukrovanej slupky partička rýchlokorčuliarov spočiatku nevediacich vocogo. Nápad dobrý, ani technické prevedenie nijako nezaostáva a čo sa toho týka, pri sledovaní záberov z nočného zamrznutého mora alebo zľadovatenej lode som premýšľal o súčasných vizuálnych efektoch. Teda o tom, ako tie omaľovanky na kompe dokážu už dnes byť realistické. Má to svižné tempo, celkom ponurú atmosféru ale slabý soundtrack a príliš jednoduchý, trochu patetický záver. Aj tak ale opäť slušná jednohubka zo severu a lepšie tri.

Zrušte okamžite pátranie po múzach! Konečne sa našli, počkať... späť, múzy sa nenašli krucii, iba si jedna z nich pomýlila zrkadlo s Shawnom Levym a zaškerila sa na neho od ucha k uchu. Pretože počas celého filmu mi vyskakovali v mysli scény z ani neviem koľkých snímkov, takže príbeh ako celok super ale v detailoch „iba“ geniálne okopčené vízie z iných filmov. Ale sere pes! Pretože rejža to nakreslil parádnymi šminkami, ktoré múza zabudla pri zrkadle a pridala aj pár prdov do nosa scénaristom, ktorí vypilovali dialógy v tak krátkom čase do tak zábavnej formy, akú som už dlho v tomto žánri nezažil. Ryan Reynolds už asi definitívne „skysne“ v tomto type postáv ale nedá sa svietiť, proste sa tam hodí jak riť na šerbeľ. Nie je to flik do topky a nebude z toho ani žiadna kultovka, ale slušne som sa zabavil a celú dobu z toho sála taký super pohodový feeling. Takže tých 80% si táto jednohubka rozhodne zaslúži.

Invázia šlape v zabehaných šablónach moderných seriálov a až na 2-3 časti má k žánru sci-fi dosť vlažný prístup. Rozvetvenie príbehu na niekoľko línií, ktoré sú prezentované z pohľadu viacerých postáv je už osvedčený postup ako diváka nezačať nudiť a zároveň poskytuje tvorcom dosť priestoru na atraktívne lokácie (Afganistan, Japonsko) a šancu osloviť väčšie spektrum cieľofky, z ktorej si má každý nájsť to „svoje“. Mno..., plán síce dobrý, prevedenie len tak tak napoly. Viac línií ma otravovalo až sralo než zaujímalo, ale, základná premisa (hoci ohraná) patrí u fanúšikov sci-fi k tomu lákavému, prečo to chcú vidieť a sú nato zvedaví. Forma mimoušov fungujúcich akoby na vibráciách a zvuku je zaujímavá a aj slušne vyobrazená, menej už prepojenie alienov skrz samotárskeho, chorľavého tínejdžra, upadajúceho počas epileptického záchvatu do tranzu. Herci slušný priemer, soundtrack je vykradnutý z Leftoverov (Max Richter). Druhú sériu si zo zvedavosti pozriem, ale nie je to nič, načo bych sa tešil.

Guillermova režisérska práca s obrazom sa časom vôbec nemení, každý jeho film sa dá rozoznať akoby ho mal podpísaný watermarkom po celú dobu projekcie, čo ale ani náhodou nemyslím pozitívne. Opäť celý snímok cez hnedastý filter, všetko je hnedé jak to hovno o ktorom ten flik je, atmosféru do priemeru ťahá iba aká-taká hudba, niektorí herci sa snažia, niektorí vôbec. Viem si predstaviť, že námet na papieri vyzeral pre mnohých asi zaujímavo, ale výsledok je pocukrované a navoňané hovno. Nemá to nič, kvôli čomu by som si flik nechal na harddisku, ale aby som iba nehanil... 2,5 hodiny sa dá na sychravú nedeľu zabiť aj takto a hoci tam divácky nikomu nefandíte ani nikoho nenávidíte, predsa si na koniec počkáte.

Tak už konečne posledné zvyšky z evandžerskej kaše vytreté z marveláckej panvice, alebo budeme ešte pokračovať s Tonyho frajerkou a tak dále a tak dále? Hawkeye bol z nich asi najmenej zaujímavou postavou a aj preto som do tohto serošu išiel so značným dešpektom, ktorý sa minimálne v prvej polovici ukázal byť oprávneným. Pretože to pochopili(?) asi aj marveláci, ale prachy sú prachy a nejakú tú škváru treba stále niekde ponaháňať, v zásade si iba požičali meno Hawkeye a celý seriál uplácali s celou radou iných postáv a kde Jeremy Renner je iba sekundantom. Bude to asi len prílišnou opatrnosťou štúdia, že to obmedzili na primeraných 6 dielov a ak hej, tak potom sa rozhodli správne, pretože to určite výsledný dojem ako-tak zachránilo. 3 ester nakoniec hodím za posledný diel a Vensána, ale ten koniec s ním to nemysleli vážne však, však? Takto trestuhodne zahodená, zanedbaná, nevyužitá, zaujímavá a charizmatická villain postava... to je na bojkot pomaly.

Niekto zabíja násilníckych chlapíkov na pohyblivý sviatok v apríli a celé je to obtočené okolo bývalej „dancerky“, ktorá sa snaží začať nový život a ktorá bola v minulosti spätá z jednou z obetí... Ten príbeh by kľudne vydal na jeden diel Vrážd v Midsommeri a verím tomu, že s inšpektorom Bárnebym by to bolo aspoň zábavnejšie, ucelenejšie a nevyplytvalo by sa nato úplne zbytočných 8 dielov. Je mi trochu ľúto anglického Jurka Klaúnýho, ktorého som zatiaľ videl iba v seriáloch nanajvýš za 3 hviezdy i keď priznávam, že všetky jeho fliky som nevidel. Seriálu neškodí iba dĺžka, ale aj režisérske experimentovanie so žánrami a snaha o občasné (možno nechcené?) odľahčenie cez „humor“ („Cejtim to v moči“, alebo infantilní nájomní vrahovia), ktoré vo výsledku useknú ako-tak budovanú atmosféru skôr, než ju divák vôbec začne cítiť. Ostatní herci okrem Jurka a dancerky hodne nevýrazní, ich party nezaujímavé a v niektorých prípadoch zbytočné až iritujúce. 3 hviedy sú vlastne dosť štedré, 50%.

Vcelku zaujímavý a slabučko aj originalitou líznutý výlet do mojej obľúbenej Austrálie, kde si tvorcovia seriálu celkom zdárne zaspomínali na sen po prechlastanej noci, v ktorom si za toho svatého nevedia spomenúť ako uplácať z hovna cihly na špitál, do ktorého sa dostal Jamie Dornan, ale ako som už písal „zdárne“ – čo znamená že hoci boli úspešní, tak Jamie bol nakoniec z toho doslova na prášky. Prvé dva diely ma celkom ohúrili réžiou a hutným príbehom, v treťom sú už slušne rozdané karty ale dôjde na až neuveriteľné klišé a rozhodne nechcené a nepatričné scény, ktoré ma našťastie len rozosmiali. Posledný diel mal podľa mňa skončiť o pár minút skôr, snaha dopovedať príbeh úplne doslova a do jasného konca bola rušivá. Herci fajn, LSD trip tiež a ja tú Austráliu proste milujem. Za 4.

Ups, tak tento flik za komentár snáď ani nestojí, jediné čo bych k tomu dodal je, že ak máte chuť na film s veľmi podobným konceptom, tak si radšej zopakujte Jakubov rebrík (1990), ktorý je na úplne inej úrovni.

Asi rozumiem všetkým čo im to nesadlo, hlavne ak je tam snaha zrovnávať to s predlohou Terryho Pratchetta, ja som sa však dobre zabavil. V hlavnej úlohe značne prehrávajúci Richard Dormer je iba jedným z viacerých nedostatkov tejto adaptácie, ale mal som nato náladu a tak som sa zameral skôr na pozitíva a jedným z nich je pán Smrť, ktorého rapový song v siedmej časti ma totálne stočil do klbka na koberci. 8 dielov ubehlo jak víkend po turnuse a dojmy zostali ozaj slušné, druhej rade by som sa nebránil. Objektívne skôr silnejšie 3 ale keď vidím tie hodnotenia tak rád jednu prihodím.

„Ja v tom chcem mať Vensána Onofreja!“ zvrieskol producent seriálu a zlostne tresol päsťou do stola, zatiaľ čo druhou rukou si nervózne uvoľňoval kravatu okolo spoteného krku. Vensán však po prečítaní prvých dvoch strán scenára tento patrične načechral, požmolil, aby si s ním bez ujmy vytrel riť po vysraní a tak producentovi neostalo nič iné, ako hľadať medzi „hercami“ jeho dvojníka do úlohy... záporáka? Nič také ani omylom. Náznak konceptu z Fringu je tu zrejmý, ale hoci Fringe rovnako v niektorých dieloch klesol na úroveň žumpy, aspoň mal zaujímavé a sympatické postavy a často krát aj originálne storky. Debris je očividný rýchlokvas, kde najzaujímavejšie scény vidíte v úvodnej niekoľkosekundovej znelke a zvyšok včítane castingu, hereckých výkonov, soundtracku a dialógov je poloamatérska trápnosť pár exceláns. Po piatom dieli kopírujem Vensána.