ScarPoul

Málokedy sa stáva, že každá jedna zložka vo filme je na správnom mieste. Deje sa v praví čas a tým spôsobom docieli, že všetko od prvej do poslednej minúty funguje ako má. Jediný kto dokáže Villeneuvea prekonať je on sám. A zase mi raz servíruje zážitok, ktorý bude dozrievať ešte niekoľko dní. Bol som dojatý, ohúrený a potešení. Stále ešte existujú tvorcovia čo robia filmy rovnako, ako keď som sa do filmu prvýkrát zamiloval. Vďaka Bohu za to.

KOMOREBI is the Japanese word for the shimmering of light and shadows that is created by leaves swaying in the wind. It only exists once, at that moment. Ja tie vyprázdnené naratívy jednoducho milujem. Perfect days je čaro smutná obrazová poézia tváriaca sa, že je o šťastí, pričom je vlastne celá o smútku. Kódži Jakušo je v úlohe tichého upratovača toaliet nezabudnuteľný.

Tri rôzne pohľady na situácie, ktoré sú všetko len nie jednoznačné. Kore´eda veľmi decentne a citlivo ukazuje náznaky lásky, zmätenosti, skazenosti a samoty. Niektoré spoločenské väzenia sú horšie ako iné a čím nám film rozplieta rôzne perspektívy a pomáha nám preniknúť do mentality hlavných aktérov, zároveň nás emočne pripravuje na nepríjemné pochopenie. A tiež na túžbu uniknúť. Na túžbu byť šťastný a hlavne sám sebou. Už prvé Sakamotové tóny sa ( ako je u neho zvykom) derú pod kožu. Ústredný motív je melancholický, bolestivý a beznádejný. Jeden z najlepších filmov minulého roka, ktorého citlivosť a režisérov rozprávačský talent umocňujú spoločenský a hlavne ľudský aspekt. Ľudskosť, opustenosť a túžba po šťastí je koniec koncov ústredným motívom takmer všetkých jeho filmov. Monštrum v tomto smere nie je výnimkou. Na konci síce zostáva otázka: Kto je skutočne monštrum?  Ale nemyslím si, že film na to dáva jednoznačnú odpoveď. Osobne sa prikláňam ku koncu, ktorý je vo svojej krutosti krásny. A nie každý režisér by ho dokázal podať tak pekne, ako práve Kore´eda. Toto bol nádherný filmový zážitok. Sakamoto... budeš chýbať.

Ten film je jedna obrovská metafora okorenená miestami až o neuveriteľný bizár. Nič tam nie je zakotvené v realite a všetko podmieňuje deštrukciu, zmätenosť a rozprávačské postupy. Každú pol hodinu nastane zmena prostredia, postáv a atmosféry. Zo začiatku ( kedy je atmosféra neznesiteľná až nervy drásajúca) sa dostávame postupne k idylke, divadlu, animácií, sexu a konfrontácií. Všetky aspekty fungujú, hoci Vám ako divákovi nič nedarujú. Ari Aster je výborný režisér, hoci jeho filmy nesadnú každému. Ale nápaditosť ako pristupuje k látke, emocionálna dravosť ktorou vás ubíja a metaforická vyzretosť, vďaka ktorej sa z tohto diela stáva dielo viacvrstvové dokazujú, že aj 179 minút je na tento fikčný svet málo. Nenudí to. Je to dravé a absolútne rozdielne od akéhokoľvek žánru. Čokoľvek, čo od toho očakávate, dostanete aj tak niečo úplne iné. Pheonix fantastický. A hoci bol koniec za mňa trošku zbytočný, dávam aj tak plný počet. Toto je vo filmovej tvorbe niekde úplne inde.

Všetky zložky z predchádzajúcich sérií ( halucinácie boli nahradené snom) sú zúžitkované tu. Zmena prostredia ( San Francisco), upršanosť, neóny čínskej štvrte a farmaceutické firmy ako zlo s tvárou J.K. Simmonsa sú dominantou hlavnej dejovej línie. Tou druhou sú meniace sa vzťahy u hlavných aj vedľajších postáv. Ono Goliath nikdy nebol invenčný seriál. Všetku svoju pútavosť vsadil na Billy Bob Thorntona ku ktorému sa pridala fantastická Tania Raymonde. Všetky série boli okorenené o nejaké zaujímavé zvučné mená a inak sa išlo na istotu. Vo výsledku som spokojný. Malo to grády. Malo to žijúce a neustále sa vyvíjajúce sa charaktery a ja som každý krát držal hrdinom palce v ich dakedy takmer bezútešnom ťažení po spravodlivosti. A zároveň to bolo kopec krát inteligentné. Aj napriek tomu, že som tam našiel veci, čo mi prekážali a s ktorými som nebol vždy stotožnený. Ale ako celok to bola príjemná seriálová udalosť. A ja som si ju užil. 4. séria 90%

Všetko tam funguje ako má. Bez hluchého miesta, bez hlúpeho dialógu. Pôsobivá kamera vťahuje do opustenosti vresoviska. Uhrančivo sleduje osudy nesúrodej skupiny ľudí, ku ktorým si pomerne rýchlo nájdeme cestu a zaľúbenie. Zlo je od začiatku definované a neemočnosť hlavného hrdinu sa s napredovaním v príbehu mení. Arcel ponúka presne všetko čo si od takého filmu predstavujem. Má to emócie, priestor na zamyslenie, a uveriteľnosť každej scény. Možno trošku priklášlené,  ale absolútne mi to nevadí. Ten film nehrá na prekvapivé zvraty, ale na poctivú filmárčinu v ktorej centre je kauzalnosť jednotlivých udalostí. Je to bez zakopnutia. Mikkelsen zase raz fantastický. Dojalo, potešilo aj prinieslo finálnu satisfakciu. Postavy neboli hlúpe a to isté platí aj o dialógoch. Jedna z najlepších vecí roku 2023. Arcelovi je ten jeho pochabý prešľap s Temnou vežou odpustení.

Najkrajší a najľudskejší príbeh tohto roka a zároveň najlepší Alexander Payne od Bokovky.

Máloktorý seriál si môže dovoliť zmeniť dĺžku jednotlivých epizód z pol hodiny na 60 minútové časti. Tedovi to ale nejako neubližuje. Ak ste to pozerali až do tretej série, tak máte všetky tie charaktery radi a užívate si každú jednu minútu s nimi. Oproti, pre mňa slabšej druhej sérií, je táto tretia príjemným vykúpením. To, ale samozrejme neznamená, že to nemá chyby. Má a je ich celkom dosť - nevyváženosť emócií, niektoré nie úplne doklepnuté línie a niektoré zbytočné dejové odbočenia a miestami až rozprávkové vyriešenie skutočných problémov. Ale vo výsledku je to strašne príjemný a pozitívny seriál. Paradoxne veľa emócií ide od iných postáv. Nie od Teda. On to len svojou prítomnosťou zlepuje dokopy. Kopec krát som sa na tom s chuti zasmial aj s chuti poplakal.  Takmer 95% času to pôsobilo autenticky, ľudsky a malo to množstvo momentov, ktoré podľa môjho skromného názoru potrebujeme vo filme alebo seriály vidieť, aby sme si pripomenuli silu empatie a dobro. Myslím si, že práve preto je Ted Lasso taký úspešný. Lebo nám to takmer v každej jednej časti pripomína. Vďaka za to! 3.séria 90% A Roy Kent rules!

Kedysi dávno, keď som to videl prvýkrát tak som z toho na zadok nespadol, hoci kvality som tomu neupieral. Teraz, takmer o dve dekády sa k tomu vraciam a som nadšený. Antiwestern, kde sa plejáda prevažne antihrdinov kúpe v doslovnom aj obraznom bahne úpadku morálky a prízemnosti, len aby tu sem tam zasvietila pozitívna postava, ktorá ale v zásade tiež nie je nikdy bez viny. Sympatizovať s takýmito ľuďmi je na jednu stranu značne amorálne, na druhú výrazne zábavné. Každá postava je skvelo zasadená do špinavosti prostredia, ktoré síce miestami pôsobí, ako divadelná kulisa, ale miera autenticity a žoviálnej prostoduchosti tomu pridáva korenie pamätnosti. Celá línia s kňazom, s doktorom, s Calamity Jane a hlavne s Alom je nádherne vyšperkovaná a plná emócií, ktoré by som v takomto prostredí nečakal. A zároveň je tam priestor pre vtip, brutalitu a melanchóliu. Človečina v tom najhoršom háve, aký si viete v rámci obdobia a historickej presnosti predstaviť. A ja som to zožral aj s navijakom. Vysoko návyková záležitosť. 1. séria - 100%

Nebyť posledných pár sekúnd, tak by sa jednalo o dokonalosť. Nečakal som žiadny zázrak a dostal som ultimate feel good seriál, ktorý má nielenže výborné postavy a ich vývin, ale veľmi dobre strieda drámu a humor. Všetko je tu tak perfektne vyvážené. Každá z postáv je pozitívna a je nositeľom vlastností a túžob s ktorými sa vieme stotožniť. Či už sa jedná o pacienta, ktorý sa v príbehu mihne, alebo o nejakú z hlavných postáv. U všetkých funguje chémia. Ako keby sa parta kamošov rozhodla spraviť niečo, čo má peknú myšlienku, čo je hodnotné a zároveň sa dá pri tom skvelo pobaviť. Situačný humor a sarkastické dialógy dominujú. A do toho herecký koncert Forda a Segela. A áno stále je tam černoch a homosexuál a zapadá to celé do súčasnej doby, ale veľkou výhodou seriálu je, že namiesto rozdielov spája. Každá z postáv ma svoju hĺbku, príbeh a motiváciu. Takto dobre som sa pri seriály už dlho necítil. Takto presne sa má robiť v súčasnej dobe seriál. Presne takto. 1 séria - 100%