ScarPoul

Buď skrátka ste cieľovka alebo nie ste. Nič medzi neexituje. Vzťahové súčasné filmy sú stále niečo, čomu dávam raz za čas šancu, hoci mám neskutočne rád tie, ktoré vznikali v 90 a 80 rokov. Bežiaci Woody cez Manhattan, John Cusack a jeho Boom box a s Petrom Gabrielom. Dokonca aj tie prostoduché romantické filmy s Adamom Sandlerom mali niečo do seba. Someone great je ženský film o boľavom srdiečku. O alkohole, párty, sexe, ľahkých drogách, plakaní a o prapodivnej podpriemernej hudbe, ktorá je akože soundtrackom celého diela. Jennifer Kaytin Robinson je možno dobrá scenáristka, ale jej Hallmarkovské režijne prevedenie má nechávalo absolútne chladným. Nudilo a neprinášalo nič, čoho by som sa mohol ako divák chytiť, alebo čo by mi mohlo aspoň troška pripomenúť môj vlastný srdcabôl. Ak takto vyzerajú súčasné vzťahy vôbec sa nečudujem, že mladšia generácia je banda hlupákov. A ak toto malo reflektovať skutočný život 30 ročných dievčat...well think again.

Jednak obrovská pocta pôvodnej poviedkovej zbierke a rovnako skvelé napojenie na hlavný príbeh. Sandman je seriálovou udalosťou hlavne preto, lebo je verný svojej predlohe. Vidieť to, do čoho som sa zamiloval, keď som to len čítal, je veľmi zvláštny pocit, ale je príjemný. Ten seriál funguje. Celá prvá séria pre mňa naozaj funguje. Prosím, nech je to len takéto. Bez chýb a zaváhaní. Nech to má možnosť rezonovať. Aj dnes, aj zajtra, aj stále.

Film to nie je zlý. Ringo Lam je zručný tvorca a ten film má super akčné scény - hlavne tá v dome a finále. A zároveň má aj kopec vtipov, ktoré fungujú. Snaha predostrieť rôzne styčné témy ako korupcia, vydieranie, obchod s bielym mäsom je síce prítomná, ale žiadna z línií nie je dominantná. Tou je snaha pomstiť kolegu a toto všetko je len vedľajší produkt, vďaka ktorému kauzálnosť funguje. Čo už nefunguje je chémia medzi ústrednou dvojicou, romantická línia alebo respektíve snaha o ňu, a tiež napätie, ktoré tu nie je až tak vypointované a tým pádom sa o tie postavy nebojíme hoci sa minimálne tri krát ocitnú na hranici smrti. V rámci žánru vôbec nie zlé. Ale v rámci doby v ktorej to vzniklo treba povedať, že to oproti ostatným klasikám výrazne pokulháva.

Posledná séria trpí presne tým istým, čím trpela posledná séria Breaking Bad. A to novou dejovou líniou, ktorá prináša nové postavy, ktoré majú vytvoriť priestor preto, aby sa povestný kruh putovania Saul Goodmana uzatvoril. Do deviatej časti( ktorá ide v schéme pokračovania predchádzajúcich sérií)to funguje. Z posledných štyroch je tá, ktorá najviac zarezonuje tá posledná a možno ešte plač Kim v autobuse, ktorý je ozbrojujúci. Haniť ale nie je namieste. Saula mám len radšej než Genea a možno práve preto dávam hodnotenie o hviezdu nižšie. Better Call Saul je pre mňa ale udalosťou a príjemným potvrdením, že sa ešte stále dajú robiť silné príbehy so silnými postavami, ktoré rezonujú aj dlho po dopozeraní. Mám ten svet rád. Všetko čo prináša a čo vám ako divákovi predáva. Spolu je BB, BCS aj filmové El Camino udalosťou, ktorá je plná smútku, smiechu, skvelých nápadov a sebareflexií. Neprichádzajú k nim len postavy, ale aj diváci. A to všetko vďaka perfektnej snahe tvorcov poľudštiť odvrátenú stranu. Podarilo sa to. Prišli aj slzy. Aj smiech. Ďakujem za to. 6.séria - 80%

Ten film vznikol veľmi dávno, ale má čo povedať aj dnes. Toto sa mi na Kurosawových filmoch páčilo vždy. Aktuálnosť témy. Dôraz na človeka a jeho snahu niečo dosiahnuť. Je jedno či sa jedná o filmy so sociálnou tématikou alebo o tie samurajské. Funguje to u neho takmer vždy. No Regrets for Our Youth je film predostierajúci cestu Secuko Hary (je tu perfektná) od naivného dievčaťa rozmaznaného životom v dobrom prostredí k sociálnej bojovníčke v čase druhej svetovej vojny a nedôvery, ktorá vtedy panovala všade. Viac vrstvové, uveriteľné a so silnými autorskými perličkami. Šuškanie dedinčanov je spravené dokonale.  Na konci zostáva čarosmutná nálada, ktorá je predzvesťou nádeje. Boli sme na tej ceste spolu s hrdinkou. Rezonujúce, formálne čisté a myšlienkovo bohaté. A to tie veľké diela mali ešte len prísť.

Film, ktorý neustále šlape ako hodinky. Stojí na hereckých výkonoch, zvedavej kamere a prirodzenosti, ktorá dokáže z tak vypätej situácie vytrieskať strašne veľa. Stephen Graham je výborný. Prostredie noblesnej reštaurácie tiež. Všetko je tam presné, zmotivované a náznaky hlbších problémov sú osviežujúce v rámci prehĺbenia charakterov, ale nezasahujú do perfektne vystavanej hlavnej zápletky. O to viac zamrzí koniec. Ten jediný, pôsobil ako päsť na oko. A pre mňa výrazne skazil celý dojem. Byť to uzatvorené menej surovo a viac v kontexte načatých línií bolo by to za plný počet. Takto je to inak perfektná záležitosť s koncom, ktorý pôsobí nanútené a do celej atmosféry diela ( aj napriek tomu o aký koniec sa jedná) nezapadá.

Buď je toto niečo čo vás baví alebo nie. U mňa to funguje. Stále. Páči sa mi ako sa každá jedna postava vyvíja. Páči sa mi, ako si dokážete každú jednu obľúbiť. A to, že sa z tupcov stávajú dobráci a z dobrákov tupci ukazuje určitú vyspelosť pri charakterizácií, aj napriek tomu, že dejové zvraty sú pomerne jasné, prvoplánové a žánrovo podmienené. Veľké plus je casting, indická hlavná hrdinka, nadhľad a príjemné emočné momenty, ktoré aj napriek jednoduchosti fungujú( aspoň u mňa áno). Z tohto seriálu sa stal taký malý klenot na ktorý sa každý rok úprimne teším a ktorý ma baví. Ramakrishnan ako herečka výrazne dozrela a v tejto sérií podáva skvelé výkony. Mindy Kailing som nikdy nevedel prísť na chuť, ale Never Have I Ever sa jej veľmi podarilo. 3.séria - 90%

Mám určité výhrady. Bez toho to nejde. Moja najväčšia patrí mojej obľúbenej postave - Smrti, ktorú som si vždy predstavoval, ako mladú babu. Tu mi jednoducho vadila. Ostatné veci ( aj napriek tomu, že tu máme znova veľmi veľa černošských a LGBT postáv) mi zase až tak nevadili, hoci chápem, že niektoré tú pôsobia viac nasilu, ako ostatné. Na druhú stranu je Netflixovský Sandman skvelou ukážkou dobrej adaptácie. Tvorcovia dielo milujú. Citujú z neho rovnakým spôsobom, ako to kedysi robil Snyder pri Watchmenoch a 300. Sturridge ako Sandman fantastický. A aj tí, čo mi zo začiatku trošku vadili (Lucienne) mi nakoniec prirástli k srdcu. Teším sa na druhú sériu. Na peklo. Na ďalšie mikropríbehy. Sandman je pre mňa obrovská satisfakcia. Niektoré myšlienky rezonujú aj napriek zmenenej forme dosť silno. Ak sa tvorcom podarí všetko uzatvoriť a nepokazia to - bude tu seriál, ktorý má potenciál stať sa kultovým a definujúcim jednu dobu. 1.séria - 90%

Kocky sú hodené. Pešiaci na šachovnici usporiadaní. Vieme čo skončilo, vieme čo začína a máme tu predzvesť ďalších dejových línií. Či už Pieseň o Orfeovi, Obdobie hmiel alebo Tryzna, keďže sa na scéne objavilo dieťa zrodené v sne. Načrtnuté línie ma ako fanúšika potešili. Tvorcovia chcú vyrozprávať všetko tak, ako sa patrí a sluší. A tie drobné náznaky vo mne znova vytvárajú pocit, ktorý som zažíval, keď som prvýkrát čítal komiks. Obrovská spokojnosť.

Konferencia sériových vrahov, Stephen Fry ako Zelený ráj a Korinťan naplno ukazujúci svoj šarm a charizmu. Domov bábok vrcholí a doslovné citácie z komiksu tešia viac než čokoľvek predtým. Ak existuje v súčasnosti adaptácia, ktorá vzdáva poctu svojej predlohe, tak je to Sandman.