ScarPoul

Videl som to keď som mal dvanásť. Vtedy som tomu moc nerozumel. Z odstupom času a v súčasnosti ale musím konštatovať, že sa jedná o žánrovú chuťovku. Je plná čierneho humoru, skvelých postáv a množstva situácií, kedy sa pokazí to, čo sa pokaziť môže. V zásade taký odľahčený Pusher. Hoci bez tých drog. Koniec to hrá trošku na biblickú nôtu, ale vzhľadom na to, že jedná z ústredných hudobných tém bol kresťanský chór mi to neprišlo ako päsť na oko, skôr ako príjemná vsuvka a vtip, ktorý sa budoval celým príbehom. Vo veľa ohľadoch to najlepšie čo Jensen napísal. V podobnom štýle sa nesú aj jeho najlepšie diela. Za mňa obrovská spokojnosť.

Konečne som sa k tomu dopracoval. The Irishman je asi 3 hodiny klasickou gangsterkou namiešanou z tradičných Scorseseho ingrediencií. Pre tých, čo majú takúto žranicu radi, je to hotové blaho. Nielenže to má historické presahy a ukazuje nám to ďalší aspekt americkej histórie a skorumpovanosti, ale zároveň to odkazuje na praktiky, ktoré funguje aj dnes. A rovnako efektívne. ( Ako keby to nikto nevedel). De Niro je super, hoci tie jeho akčné scény sú citeľne slabšie. Kto si ale film kradne s gráciou pre seba, je výborný Pacino a Pesci. Čo scéna, to herecký koncert. Za celé tie tri hodiny som tomu chcel dať 4*. Pretože aj napriek kladom je to stále presne ohraničený film. Lenže potom prišlo posledných pár minút. Starecký epilóg, ktorý tomu celému dodal dušu a postavil to do emočne silnejšej, uveriteľnejšej a omnoho smutnejšej roviny. Ten pocit smútku zostáva aj po záverečných titulkoch. Nemyslím si, že si Scorsese dakedy potreboval potvrdiť, že tento žáner ovláda. Ale týmto filmom si udržal na tomto poli najvyššiu priečku, ktorú bude obhajovať ešte veľmi dlho. Neviem totiž čo by v rámci žánru mohlo tomuto konkurovať. Aj napriek dĺžke to plynie ľahko. Koketujem s myšlienkou, že sa mi to celé páčilo viac, ako moje obľúbené Casino.

Niekde na pol cesty. Je obrovská škoda, že majú tvorcovia potrebu preexponovávať všetky výrazy, gesta a dialógy. Na to o aký dospelý príbeh ide( v rámci načrtnutých ideí) dosť zamrzí že to neustále skĺzava do detinskej zábavy. Pričom film sám o sebe tak vôbec nepôsobí. Už len sexuálne pnutie medzi Miguelom a Chel. Ako keby tvorcovia chceli ulahodiť aj deťom aj dospelým, ale film a jeho posolstvo ide trochu do stratena. Ako aj koniec filmu. Nie je to ale žiadna katastrofa. Len v tom období sa robili o dosť lepšie filmy. Na jedno pozretie to ale neublíži. A Zimmer s Eltonom majú na konte aj lepšie veci.

Film v ktorom funguje všetko, hoci by nemalo. Jeden deň v Joeovom živote je eskapádou mladíckej nerozvážnosti a prostoduchej radosti. Skupina teenagerov pracujúcich v obchode má svoje vlastne starosti, túžby, ašpirácie a jediný dôvod prečo im to všetko drží pokope. Všetky tie hádky a odpustenia je vlastne preto, lebo majú hudbu. A asi aj samých seba. Ten film je častokrát na hrane. Celý čas koketuje s tým že spadne do primitívnej, za vlasy pritiahnutej báchorky. Lenže ono to má akúsi pridanú hodnotu. Túžbu režiséra skrátka povedať všetko a po svojom. A v tom sa filmu nedá uprieť určitá originalita. Bavil som sa. Je to skvelý Manifest of Youth. A Liv Tayler je tu dychberúca.

Nie je to až také zlé, ako som sa obával. Dosť veľkú zásluhu na to má vizuál. Duchovia, monštrá a všetky akčné scény sú pekné. Hlavne finále. A to myslím naozaj. Bolo tu vidieť vrazené peniaze a v niektorých momentoch sa na to dobre pozeralo. Čo na tom, že hlavné štyri postavy sú neznesiteľné. Šteky hviezd z predchádzajúcich filmov zanedbateľné a miestami až smutné a v konečnom dôsledku sú ženské Ghostbusters veľmi nevtipné. Ak sa prestaneme na to pozerať ako na komédiu, je to pomerne znesiteľnejšie. Pretože načasovanie vtipov je nulové. A na to, akú to má dĺžku, sú niektoré veci zbytočne naťahované. Ale dobre vydržal som. Nie som až tak znechutený. Ale viac krát už nie. Videná Special Edition.

V niečom je ten film istejší, ako jeho predchodca. Postavy síce neprešli žiadnou výraznou zmenou, ale čo sa týka príbehu snaží sa byť trošku iný. Hoci len v expozícií. Potom to postupne prechádza do zaužívaných žánrových klišé, kde sem tam prekvapí nápad ( socha slobody). Fikčný svet v tomto prípade funguje a dá sa na ňom pobaviť. Dokonca evokuje miestami pocit, že by sa žiadalo do toho sveta ešte vrátiť, hoci by sa mi žiadal premyslenejší koncept, vďaka ktorému by sme sa mohli dozvedieť o množstve vecí trošku hlbšie. Lenže rovnako ako v prípade prvej časti, aj tu som trošku prespal dobu. Hoci je to stále pozerateľné, mňa osobne to už nemá veľmi čím zaujať. Hoci veľmi oceňujem výkon Moranisa a Ramisa. Tí sa mi páčili asi najviac. Uvidíme ako si s látkou poradí syn Jason.

Chcel by som dať aj viac, ale priznám sa, že celý ten ošiaľ okolo Ghostbusters ma v dobe, kedy by to asi bolo pre mňa relevantné, obišiel. A teraz po dlhom čase, keď som sa rozhodol, že si to teda pozriem, som celkom sklamaný. Je tam množstvo nápadov a na tú dobu skvelých efektov, ale celý čas som mal pocit, že tomu niečo chýba. Postavy sú celý čas nad vecou, čo mne osobne dosť vadilo. Hlavne keď uvážime že sú akoby priekopníkmi. Ten krik zo začiatku filmu, kedy sa zľakli starého ducha nepovažujem za relevantný. Vysekali sa z toho celkom rýchlo. Osobne si myslím si, že je dosť veľký rozdiel medzi duchmi a Sumerským Bohom. Rovnako aj romantická linka značne pokulháva a pôsobí dojmom, že je tam len preto, lebo tam bolo treba vtesnať Weaverovú. Pozerateľné to je, hoci na konci treba ignorovať groteskne utekajúcich a šmýkajúcich sa ľudí. A v rámci toho, aký nadhľad sa to celú dobu snaží mať to je v posledných 40 minútach prekvapivo ťažkopádne.

Formálne čistý film. Čiernobiela tomu náramne pristane. Hlavne keď kamera ticho pozoruje byty, priestory cirkevnej školy ( či už z vtáčej perspektívy alebo nie) a pomaličky vťahuje diváka do doby, ktorá nepriala názorom. Ostrochovský je zručný režisér. O tom žiadna. Jeho Kozu považujem za jeden z tých lepších slovenských filmov. Problém Služobníkov je jeho priehľadnosť. Od určitého momentu vieme ako to skončí a tým pádom film nemá čím prekvapiť. Zaujať môže len atmosférou a tiež pohľadom na neskutočne vypapaného Martina Šulíka. Čo je na spôsob ako to pracuje s kamerou veľká škoda. Je to ale pochopiteľné. Túto tému považujem v rámci Československej tvorby za vyčerpanú. A úprimne nechápem, prečo sa k nej stále niekto vracia. Každopádne ale nelámem palicu. A túžobne očakávam ďalší Ostrochovského film.

Nápadov je stále veľa a niektoré diely majú tú typickú WTF prímes, ktorú mám na tomto seriály rád. Bohužiaľ to ale má aj pár dielov, ktoré mi v rámci budovania celého Rick a Morty univerza až tak nesedeli. To ale neznamená, že posledné dva diely neboli chuťovky. Celkom by ma zaujímalo, ako by to vyzeralo, keby celá séria riešila jednu zápletku ( ako to kedysi spravili aj v South Parku). 5.séria 80%

Po dlhom čase som sa k tomu vrátil. Hopkins je vo svojej postave Hannibala presvedčivý. Hoci film samotný pôsobí ako dva rozdielne príbehy. Ten z Florencie má určitú gráciu a je zaujímavou hrou na mačku a myš. Ten druhý sa snaží nadviazať na Mlčanie jahniat a ponúka skôr nepríjemné obrazy. Scéna z mozgom je spravená presvedčivo a nechutne. Lenže aj keď tieto dve veci skĺbime a pokúsime sa v nich nájsť niečo pozitívne ( a je tam toho dosť) v konečnom dôsledku tomu filmu chýba konzistentná atmosféra a viacej vykonštruované vzťahy. Preto je to aj napriek dĺžke pomerne fádne a ťažkopádne. To, že si to užíva nechutnosti a auru okolo hlavného antagonistu, stačí k pozerateľnosti. Ale k tomu, aby to bolo aj pamätné skrátka chýba ucelenejšia vízia.