ScarPoul

Castingová katastrofa. Ten film má za hlavných hrdinov nesúrodú a nesympatickú skupinu ľudí. Dokázal by som akceptovať, ak by sa to aspoň hralo na realizmus( aj napriek tomu o aký žáner sa jedná) a neutekali by postavy v preplnenej nemocnici alebo v meste počas toho ako kričia a každý ich pritom ignoruje. Uberá to filme na dôveryhodnosti. Kde sú rodičia postáv? A celá tá mýtická zápletka je veľmi prvoplánová než aby sa dala brať vážne. Humor tu absentuje a krvavé scény sú dve a sú natiahnuté až na jednu minútu na konci. Slasher nie je môj obľúbený subžáner. Ale keď už do nejakého idem očakávam nechutnosti a explicitnosť. Predzvesť týchto vecí spôsobuje napätie. To, že sa tu nenachádzajú je skvelou ukážkou toho, že sa očividne dá spraviť dvojhodinový film bez poriadnej scény. 2* lebo to nenudilo a ešte sa možno čo to vysvetlí vo zvyšných dvoch častiach. Každopádne som dosť sklamaný. Maya Hawke tam bola príliš krátko a atmosféra 90. rokov niekde zmizla. Neviem kam.

Medzi tri a štyri. Je to trošku mätúci film. Aspoň pre mňa. Na začiatku je expozícia plná transcendentných momentov. Ako keby sa kameraman snažil zobraziť veľkoleposť života a krásu v detailoch ( opláchnutie tváre vodou). Lenže potom sa dostávame do hlavnej zápletky, ktorá je o liečení posttraumatického šoku. A nie len u hlavnej postavy, ale aj u tých vedľajších. Táto línia má svoje silné miesta ale bohužiaľ dostáva film do úplne inej atmosféry ako tomu bolo na začiatku. A hoci aj tu sú scény ( jazda autom v sprievode U2, flashbacky z lietadla), v konečnom dôsledku to nezanecháva takú stopu, ako iné Weirové filmy. A podobne ako Green Card pôsobí koniec useknuto. Aspoň ja som mal z toho taký pocit. Bridges to hrá ale na výbornú.

Citlivý a po všetkých stránkach skvelo spravený film. Kopec krát má možnosť skĺznuť do prehnanej popisnosti alebo do samoúčelných emócií, ale nestane sa tomu tak. Každá jedna postava tu má svoje miesto, charakter a úlohu. Každá jedna postava sa snaží vysporiadať s problémami a každé zakopnutie a nezdar cítiť. Hoci ten je tu často vecou náhody. Šikana tu graduje a stáva sa zlovestným obrazom spoločnosti aplikovateľný na každú jednu školu. (Aspoň si to myslím). Výhoda je, že film tým nastavuje určite morálne zrkadlo, ktoré nás núti premýšľať o správnosti niektorých konaní postáv a tak nás stavia do ich pozície. Zároveň to má veľmi silnú katarziu, stojacu práve na fakte, že herci aj tvorcovia postavám rozumeli a vďaka tomu ich mohli spraviť viac žijúcimi a viac dýchajúcimi. Za mňa vec o ktorej budem ešte pekne dlho rozmýšľať a rozoberať si rôzne emócie, čo vo mne vyvolala.

Tsai Ming liang a jeho tichosť a smútok. Pomalé zábery vypovedajúce o rutinných veciach majú zase raz meditatívny charakter a nútia nás všímať si všednosť a hodnotiť ju z úplne iného uhľa. Neviem čím to je, ale pre mňa takýto typ filmov funguje. Je to vťahujúce, uhrančivé, vyprázdnené a pritom plné informácií a emócií v tej najčistejšej forme. Óda na samotu, ktorá jednak intertextuálne odkazuje na režisérov film Rieka a zároveň je aktuálny v rámci súčasných spoločenských hodnôt. Akási citová štúdia uprostred veľkomesta. Dá sa tam toho nájsť veľa. Hoci nie každý bude chcieť hľadať. Homosexuálna scéna v hoteli je potom vrchol filmu, ktorý koniec zase krásne a realisticky vyvráti. Možno časom vpálim plný počet.

Milé a úsmevné. Vôbec by nevadilo, kebyže je to zaimplementované do hlavného filmu. Takto to trošku pôsobí zbytočne.

Black Widow bola vždy super vedľajšia postava. Ako hlavný ťahúň je ale nemastná neslaná. Neviem, či už Johansson prestávalo baviť hrať túto postavu, ale posledné filmy tie jej pohľady a utrpenie boli skôr na škodu a chýbal im nadhľad. Tento film, to ukazuje asi najlepšie. Snaží sa pôsobiť ako zlepenec väčších dejových línií ale aj to končí niekde na pol cesty, pretože tých presahov je naozaj málo. Celkovo sa ale jedná o obstojný film na jedno pozretie, ktorého podobne, ako niektorých jeho kolegov z Marvel Univerza, čaká veľmi rýchle zostarnutie. O takých 5 rokov to naozaj bude pôsobiť ťažkopádne. Klady tu ale sú. Jednak to má znesiteľnejší a funkčnejší aspekt rodiny, ako všetky Fast and Furious dokopy, akčné finále ktoré je plné skvelých nápadov a v neposlednom rade to má Florence Pugh. Nepamätám si, že by dakedy v Marveli nejaká postava ponúkla takú hĺbku a škálu emócií ako tu ukázala ona. Kvôli nej som zvažoval tú štvrtú hviezdu. Nielenže zatienila všetky zvyšné postavy, ale zároveň bola natoľko zaujímavá, že som zvedavý čo ponúkne nabudúce. Najväčším problémom filmu je, že vieme čo sa s postavou Nataši stane. A možno práve preto viacej zamrzí fakt, že ma celé jej dvojhodinové snaženie vlastne nechalo chladným. A to som mal Johansson v tejto úlohe fakt dosť rád. A to že jednu z najkrajších žien, nechali 99% filmu pod maskou zamrzelo tiež.

Landonov ďalší skvostný námet prerobený do tradičného teen dojáku/slesheru/komédie. Funkčné ( až na posledných 7 minút) a aj zábavné. Vince Vaughn utekajúci po meste, škole, plese je pre mňa tou najvtipnejšou vecou za veľmi dlhú dobu. Aj napriek pútavosti a zábavnosti je to ale zmes klišé, ktorá je iná len kvôli žánru s ktorým pracuje. Na druhú stranu takýchto oddychoviek nie je veľa a Landon ich robí dobre. Byť o desať rokov mladší, bol by to jeden z mojich obľúbených filmov.

Žánrovka kategórie B, ktorá sa na nič nehrá a možno práve preto je mi tak sympatická. Hoci chyby to má. Strašne to v mnohom pripomína Geradovu hru, ale narozdiel od môjho obľúbeného Flannigana ( ktorý sa snažil silou mocou prichádzať s nejakou psychologickou deštrukciou vzťahu), Scott Dale na nejaké presahy kašle.  Predvídateľné, s náznakom atmosféry a v zásade funkčné. Omnoho väčšia oddychovka ako mnou nedávno dopozeraný a omnoho drahší Tomorrow War. To, že Megan Fox už nie je to dievča od vedľa zamrzí. Ale jej reakcie sú uveriteľné a v tomto prípade som rád aj za takéto maličkosti.

Film s výbornou expozíciou, efektami a J.K.Simmonsom. Pratt hrá samého seba. A ja mu skrátka ďalšiu cool postavu, tentoraz profesora s vojenskou minulosťou ( ktorému sa nič nikdy nestane) akosi prestávam veriť. Vzťahy povrchné, myšlienka za tým všetkým vykradnutá z iných filmov. Campbell by horko zaplakal. Jeho cesta hrdinu je dávno preč. Minimálne v Hollywoode sú filmy skôr pastvou pre oči a vypínak bez presahov. Žiadne filmy s pointou, zmyslom alebo nebodaj s novým mýtom, čo by mohli buď obohatiť alebo trochu poupraviť žáner. Konzumný film pre širšie publikum, ktorému bytostne chýba Emmerichová zábavnosť alebo Bayová hravosť. Jednohubka, ktorá posledných 30 minút( po návrate späť v čase) skúša divákovu trpezlivosť množstvom nelogických hlúpostí, ktoré( minimálne charaktermi) nekorešpondujú s náznakmi zo začiatku filmu. To, že decko vysvetlí dospelým profesorom dôležitú lokáciu ignorujem... ale s úsmevom.

Dinklage ako narátor je skvelou voľbou. Jeho cynické rady a postrehy dodávajú hrôzam, ktoré sledujeme odľahčený tón. Zbežne sa pozrieme na 6 rôznych diktátorov a snažíme sa skrze rôzne praktiky nahliadnuť do osídiel ich hrôzovlády...ak teda môžem použiť takýto termín. Poučné, miestami vtipné, miestami hrozivé, so skvelou animáciou a výbornými faktami, ktorými nás tvorcovia dokumentu bombardujú neustále. Do hĺbky to samozrejme nejde. Na to je každý diel príliš krátky. Ale forma a spôsob ako sa k problematike pristupuje je zábavný, poučný a svieži. Určite by som si dal druhú sériu. Niekoľko diktátorov nám myslím ešte v talóne zostalo.