ScarPoul

Prvú hodinu mi to fungovalo. Oceňoval som nešikovnosť postavy, náhody aj rozhovor so zabijakom. Potom prišla finálna pointa a finále. A tam ma to stratilo úplne. Nepáčilo sa mi to. Neveril som tomu a hoci nemôžem tvorcov obviniť z toho, že by indície nedávali, ich výsledný produkt je v zásade zbytočný. Nie je to oldschoolová jazda, ktorej by som prepáčil všemožné chyby a prostoduchosť. Berie sa to moc vážne. A tým ma to - čím bližšie sme finále - stráca. Pre niekoho oddychovka. Pre mňa dosť veľké sklamanie. Umocnené ešte tým, že ani Momoa ani Merced nehrajú zle.

V prvej polovici silné. V druhej rozvláčne a nie až tak meditatívne a zamýšľajúce sa nad smrťou a životom, ako by sa z počiatku mohlo zdať. Tieto dve časti spolu ale kooperujú veľmi dobre. Aj vďaka logickej kauzalite. Trošku zamrzia niektoré veci( vlci jedia jelenčeka za skalou, kde sa naša skupina schováva, alebo príchod poľského dievčaťa Ireny), ale inak je to vo svojej výpovednej hodnote silné. Nie je to taký útok na bránku ako iné Weirové filmy, ale stále tam cítiť profesionalitu a ignoruje to akýkoľvek náznak pátosu a citového vydierania. Za čo filmu patrí veľké plus. Koniec má náznak katarzie. Hoci na to aby naozaj fungoval, by niektoré emócie museli byť počas filmu viac umocnené. Ed Harris je ale perfektný. Rovnako aj Colin Farrell. Ostatní do počtu fungujú. Obstojné, zbytočne nedramatizované dobrodružstvo, ktoré nemá veľmi možnosť uraziť, hoci asi nie každého bude vedieť nadchnúť.

Jeden z tých filmov, ktoré rezonujú. Z každého záberu cítiť, že toto bol Weirov vysnený projekt. V ktorom by podľa môjho názoru pokračoval, dokým by mohol. Všetky tie roky práce, kedy sa snažil jemnocitne vykresliť vzťahy medzi postavami v rôznych prostrediach a v rôznych extrémoch( Pobrežie Moskytov, Rok nebezpečného života, Gallipolli) priniesol svoje ovocie. Master and Commander je námorným filmom. Plný krásnych záberov a perfektne vykreslených charakterov. Bettany a Crowe sú vo svojich úlohách bezchybný. Ich vzťah prechádza prirodzeným vývojom a až ma trošku mrzí, že tých 21 kníh, čo v tejto sérií existuje, je sprostredkované len týmto jedným filmom. Nemám žiadne výhrady. Je to dobre natočený film. A funguje. Vo všetkých rovinách. Nemusíte mať radi tento typ filmov. Ale som presvedčený, že budú miesta, ktoré si budete pamätať ešte veľmi dlho. Pre mňa ďalší znak Weirovej všestrannosti a perfektnej remeselnosti.

Pre mňa jeden z najlepších Weirových filmov. Videl som ho nespočetne veľakrát a stále ma baví. Inteligentné a ľudské. Diváka to vedie veľmi dômyselne ku katarznému koncu. Zároveň to ale slúži, ako trefná kritika spoločnosti. Filmy, ktoré takto nenásilne nastavujú zrkadlo, pričom sú ale v prvom rade o charakteroch a príbehu, nie je až tak veľa. Peter Weir ich vo svojej filmografií má hneď niekoľko. Truman Show je ich vrcholom. Aspoň pre mňa.

Veľmi dlho som nemal z filmu takto rozpačité pocity. Začnem ale pozitívami. Lisa Joy je rozhodne talentovaná režisérka. Má cit pre vizuál a aj pre vykreslenie atmosféry. Westworldom som zatiaľ nedotknutý, ale ňou vytvorí futuristický svet je v jej prevedení krásny a dychberúci. Rovnako treba vyzdvihnúť hudbu. Formálna stránka je bezchybná. Aspoň pre mňa. Všetko ostatné je ale zle. Scenár vyzerá, ako keby ho napísal Andy Kraus pre slovenský Panelák. Všetky postavy rozprávajú neprirodzené dialógy s úplne vážnou tvárou a tým pôsobia emočne vyprázdnene. Veľký herci budú darmo zachraňovať film, keď im to nie je umožnené. A v tomto smere sa jedná o malú tragédiu. Celá romantická zápletka s Famme Fatale mi príde, ako keby Joy počula o tom, že existuje nejaký Noir a nejaký Raymond Chandler, ale to je všetko. Žiadny prenik čo by túto futuristickú detektívku spravil nadčasovou alebo aspoň nostalgickou. Symbolizmus typu Orfeus a Eurydika považujem za zlý vtip. A predvídavosť a absencia napätia to zadupáva do zeme ešte viac. Na konci nám zostáva krásna, ornamentami posiata váza, plná sračiek. Dávam tri. Ale nie som s tým úplne stotožnený. Najhoršia vec, čo sa môže v takomto filme stať je, že všetky postavy potrebujú poúčať od iných postáv, aby sme si my, ako diváci, vytvorili konkrétnu predstavu o zápletke a fikčnom svete. Inteligentnejší tvorcovia vsádzajú na istotu a tvoria príbehy, kde je hlavným hrdinom niekto, kto vôbec nevie čo sa okolo neho deje. Dáva to potenciálne barličky, kde nastáva, aké také stotožnenie s hlavnou postavou. Ak to ale robia etablované postavy vo fikčnom svete, a odhaľujú zvraty, ktoré sú aspoň troška inteligentnému divákovi jasné, pôsobia hlúpo, strojene a umelo. A niečo je zle. A to je aj tento prípad.

Ono to nie je zlý film, hoci to finále sa dalo očakávať už od expozície. Wasted Youth sa snaží jeden deň sledovať všedné osudy dvojice hrdinov. Nesnaží sa o veľkú drámu. Nesnaží sa o premyslenú príbehovú štruktúru. Jedna postava je ustráchaný a unavený policajt a druhý bezstarostný mladík tužiaci nebyť panic a pre ktorého sú skateboard a kamaráti všetkým. Funguje to v rámci uveriteľnosti. V tomto smere režisér až s dokumentárnou presnosťou odhaľuje emócie a pozadie, vďaka ktorým postavy konajú tak ako konajú. Čo na tom, že je to len všedná denná freska. Takýchto filmov sú tisícky. A tento z nich nevybočuje. Je to len ďalšia z variácií, tentoraz na grécky spôsob. Malaka.

Chuťovka. Takéto filmy mám rád. Nestarnú. Majú krásnu atmosféru 90 rokov. Guľky sa hrdinom vyhýbajú. Oni si môžu dovoliť hláškovať ostošesť a neboja sa dôsledkov a sú natoľko cool, že sa z nich stal taký malý kult. Je jedno, či sa jedná o Lethal Weapon alebo Die hard. Funguje to. A Shane Black vie napísať cool postavu, dať jej uveriteľnú backstory a množstvo akčných scén. Tie sú invenčné a dynamické. Joe a Jimmy sú super dvojica. V najlepšom možnom zmysle slova. Až zamrzí, že The Last Boy Scout nemá pokračovanie. Willis tu bol na vrchole. A je to príjemná spomienka na to, že americké filmy boli kedysi cool. Dnes sa to až tak často nevidí.

Prvú hodinu som zažíval úplne blažený pocit, že sledujem ďalší originálny film. Asi v strede som mal pocit, že som celý ten príbeh prekukol a začal tomu padať remeň. Hovoril som si, že uf, škoda že sa to nedržalo nejakej konzistentnej myšlienky. Koniec ale prekvapil. Zavádzanie diváka zafungovalo. Psychologicky vyšperkované, atmosféricky hutné a herecky presné. Určite sa jedná o obrovské prekvapenie, ktoré má dômyselnú výstavbu a pri ktorej tvorcovia presne vedia čo chcú povedať. Dúfam, že ďalší film týchto tvorcov bude minimálne podobnou chuťovkou ako toto. Trošku som zase zmätený z týchto hodnotení. Ten film funguje. To, že nejde až tak úplne za čiaru je dôsledok len toho, že sú pod neho  podpísaný aj Američania. Byť to rýdzo európska záležitosť, bola by na konci pekná rezanica. Rozmýšľam nad plným počtom.

Jeong-woo Ha je skvelý ťahúň celého filmu. Jeho minimalistické herectvo sa do filmu skvelo hodí. Kwang-bin Kimov debut je pomerne konzistentný a v rámci svojej mytológie aj funkčný. Minimálne môžeme s pokojným svedomím povedať, že príbeh mal hlavu aj pätu. To, že to malo niekoľko chuťových scén - pasca démona alebo putovanie svetom za skriňou, robí z tohto diela zábavnú jednohubku. Postavy sú dobre zadefinované a majú prirodzený vývin. V zásade hodnotím nie kvalitu filmu, lebo tá ako vravím funguje. Hodnotím potenciál za tým, ktorý zostáva nevyužitý. Ten film totiž mohol byť zaujímavou vsuvkou do žánru. A hoci neprejde päť minút, aby s touto možnosťou tvorca nekoketoval, to, že ju nakoniec za celé trvanie príbehu nenaplní má skrátka pachuť premárnenej šance. A to zamrzí. Vtip na Jeong- woo Haovu účasť v populárnej sérií Along with the Gods pobaví. Každopádne milé prekvapenie, ktoré je tak na pol cesty za tým byť niečím viac, ako len filmom na jedno pozretie.

Kedysi som túto verziu zbožňoval. Teraz z odstupom času, mi tam vadí tá romantická línia. Kedysi som jej rozumel viac. Stále oceňujem Coppolu a jeho snahu priblížiť sa v mnohých scénach starým filmárskym postupom. V jeho prevedení je to svieže a vizuálne uhrančivé. Má to príchuť starých dobrodružných filmov. Zároveň je všetko typologicky správne obsadené a plynie to bez hluchého miesta. Hororové scény sa plynule striedajú s tými romantickými a dobrodružnými a ako celok to funguje. Nezostarlo to a stále to patrí k mojim obľúbeným adaptáciám. Len z toho ľúbivého (zachráň ma, láska moja jediná) som už akosi vyrástol.