ScarPoul

Znesiteľná jednohubka, ktorá má štýl. Rodriguez nie je pre mňa kvalitný režisér. Ale občas ho jeho nápady zachránia od priemeru. Jeho prvý film pracuje hlavne s formou a tak jednoduchým príbehom, až má potenciál stať sa urban legend. V zásade to, že sa ňou aj stal, dokazujú dve pokračovania. Herci prehrávajú, prostredie mestečka je správne špinavé a dokonca si to nájde miesto pre nenásilný humor. Chyby, ktoré to má, prehliadam. Je to omnoho znesiteľnejší film, ako napríklad Machete. Každý nejako začínal. A ak sa dá o Rodriquezovi povedať aspoň nejaká skutočne pozitívna vec, je to fakt, že vie svoje diela parádne zostrihať.

Film o tom, aké je to ťažké, začínať so Stand-upom. Poteší obrovské množstvo postavičiek z americkej stand up scény. Ale vo výsledku - hoci je to dobrý nápad - je to strašne uťahané a bez pamätnej scény. Na to, aby sa to dalo brať ako akási sonda do života komika, tam chýba príliš veľa emócií a plnohodnotných postáv. Na to, aby to bola sranda, sa to berie miestami dosť vážne. Jimmy O.Yang tak zvláštne v pohode. V niečom mi vadil, ale nie až tak, aby som mu svojim spôsobom nedržal palce. Každopádne priemer na ktorý si - podľa môjho názoru - už o týždeň nespomeniete.

Pohodový stand up. Sandlerov prejav je vtipný a správne dementný. Poteší cameo Schneidera aj pocta svojej manželke a Chrisovi Farleymu. Tie dodajú celej show správne emócie a určitú hĺbku, ktorá hraničí s výpoveďou. Alebo skrátka s niečím čo Sandler potreboval spraviť. Inak pesničky sú chytľavé a majú takú tu dementnú pointu alá Nohavica. Ale to hovorím len preto lebo som ešte nevidel výstup Billa Baileyho. Potešilo, lebo je to trochu iné a nie úplne tradičné.

Film, ktorý je zasadený do mesta a má v sebe feeling ranného Wong Kar Waia a Tsai Ming Lianga. Ale bez ich poetiky. Znova sa jedná o epizodickosť určitých situácií, ktoré sú odramatizované ale zároveň v rámci emócií aj neskonale chladné. Formálna stránka je v pohode. Prostredie je znova využité na maximum. Ale v rámci toho, že som mal možnosť vidieť množstvo filmov na tému dospievanie vo východných krajinách – takto poňatá poetika mi skrátka nesedí. Je mi to fakt dosť ľúto. Pozerám Chouové filmy už nejaký mesiac a hľadám v nich niečo, čo by ku mne prehovorilo inak. Nenachádzam ju. Dedko ktorý si zopakoval svoju postavu z Dust in the Wind alebo aj herecké kreácie sú v rámci možnosti uveriteľné, tu fungujú. Ale v rámci celku to za tú hodinu a pol nepovedalo nič, čo by som už nevedel, nepoznal, neprecítil, nepochopil.

Už viem, koho mi Chouou filmový štýl tak veľmi pripomína. Rannú Naomi Kawase. Tá odťažitosť voči emóciam. Perfektné zobrazenie dedinského života, malého človeka a nádherného prostredia. Emočne chladné. Príbehovo nevýrazné. Akoby tomu chýbala jedna potrebná ingrediencia, aby som sa do toho sveta dostal. Množstvo drobností je tam v pohode. Ako celok je to ale ťažkopádne. Viem, že určitej skupine ľudí sa takýto druh filmov veľmi páči. Ja do nej bohužiaľ nepatrím. Hoci to stále skúšam. Hlavné dievča je cute. Rovnako ako aj dedinka v ktorej sa odohráva väčšia časť príbehu.

Tento film mi sadol. Veľmi som dúfal, že to nebude ťahač emócií. Aspoň nie v tom konvenčnom slova zmysle. Malo to rozhodne nábeh na to, aby sa to stalo filmom o migrantoch a nešťastnej láske, ktorá cez klišé a vypäté situácie hovorí o smutných veciach. Našťastie Alan Yang ide citlivejšou a civilnejšou cestou. Scény v mandarínštine ( či už tie z minulosti ale aj tie z prítomnosti) sú funkčnejšie než angličtina. Tá to trošku ruší svojou topornosťou. Postavy sa v rodnom jazyku cítia viac doma a je to cítiť z ich pohľadov, gést a nevypovedaných pocitov. Na nich stojí celý film. Na tom o čom nehovorí, ale čo sa dá veľmi jasne z obrazu a z mimiky vyčítať. Citlivá hudba dodáva filmu potrebnú atmosféru a koniec je trefný generačný prienik. Pohladilo na duši aj rozosmutnilo, a to bez toho, aby ma to citovo vydieralo. Vravím. Ten film mi veľmi sadol. A Christine Ko je neskonale krásna.

Pocta Hitchcockovi cez oči Martina Scorseseho. Metafilm a zároveň samotná pocta. Mystifikácia funguje, rovnako ako aj scény alá Hitchcock. Potešilo všestrannosťou a pripomienkou na veľkého majstra. Scorsese ako usmievavý režisér hraje sám seba perfektne. Jeho úsmev, mávanie rukami a postrehy nútia k úsmevu. Rovnako ako je tomu v jeho neskoršom kraťase Audition. Na poli 10 minút je toto lepšia pocta Hitchcockovi ako je jeho Departed pocta geniálnemu Internal Affairs.

Čínsky originál mám omnoho radšej. Jeho poetika, údernosť a myšlienka zďaleka prevyšuje jeho americký remake. Je pre mňa zvláštne, že sa Scorsese pustil do tejto látky. Ak chcel vzdať česť tejto čínskej krimi, tak sa mu to do určitej miery podarilo. Ale na to, že sa jedná o tak originálneho tvorcu mi príde The Departed strašne nevyužitý. Pozitívum je ale DiCaprio, Wahlberg a Farmina. Veľké negatívum, zbytočne kostrbatá prvá hodina a trestuhodne zlý Matt Damon. Film je niekde na pol cesty. Nemá nič spoločné s veľkými klasikami tvorcu, ale v rámci remakov filmov, ktoré remake nepotrebujú z toho nevychádza až tak zle. Zamrzí asi len to, že Oscar za réžiu išiel Scorsesemu za toto a nie za, pre mňa, dokonalého Letca.

Aj po toľkých rokoch je to stále lahodné. Prvá hodina je plná skvelých postáv, hlášok a prepracovaných scén. Zvyšných 40 minút je rezanica plná skvelých masiek, vybuchujúcich hláv a Salmy Hayek. Síce si tých posledných pár minút vyžaduje od vás viacej zhovievavosti ako začiatok, ale v konečnom dôsledku je to mix žánrov v ktorých každý funguje po svojom. Páčilo sa mi to rozhodne viac ako Upíry od Carpentera. Funkčné pre mňa hlavne z dôvodu, že sa to celé javí inteligentne až do konečného zvratu. Tých pár logických lapsusov tomu v pohode odpustím. Bavil som sa. Kam ideme? Do Mexika. Čo je v Mexiku? Mexičani.

Scorsese je pre mňa režisér, ktorý vie v niektorých žánroch absolútne prekonať očakávania. Darí sa mu to niekoľko dekád. A hoci ma pre mňa najsilnejšie filmy pred rokom 2000, tak Aviatora považujem za jeho vrcholné dielo. Z každého políčka tohto trojhodinového opusu vyžaruje láska k filmu. Každé políčko je obraz sám o sebe. DiCaprio tu ukazuje svoje herecké atribúty bez najmenšej chybičky a doteraz považujem tento jeho výkon za najlepší. Ten film je plný skvelých hercov, nádhernej hudby a výpravy, a obrovskej lásky k rozprávačskému umeniu. Je tak potešujúce vidieť film po nejakých rokoch a pripomenúť si pocit, ktorý ste z neho mali keď ste ho videli po prvýkrát. Veľa filmov to nedokáže. The Aviator je masterpiece.