Autogram

Častou výčitkou k filmu je, že pozerať sa na otravného autistu dve hodiny je priveľa. A čo tak tráviť s ním dva týždne, dva roky, alebo dvadsať rokov a vlastne celý život... To je totiž údel rodičov, ak to toľko prežijú a ak sa nerozhodnú pre ústav. To je aj časť zápletky filmu, čo je pre koho lepšie, ako s tým naložiť, ale jasnú odpoveď sa nedozvieme, pretože neexistuje. Občas SPOLU, občas naopak. Kozub vo filme ukázal všetky grimasy a zvukové prejavy, aké mohol a mal to naštudované kvalitne, podobne ako asi aj autor divadelnej hry a scenára. Nie všetko mohlo mať reálny základ, najviac asi to, že nikto nepredpokladal, že zmena farby vlasov nebude celkom fajn nápad. Inak ale film veľmi fajn, takých filmov od Rain Mana nebolo veľa. –––– Život ti zatím mizí mezi prstama. Vzdala ses pro něj úplně všeho a myslíš, že ti bude vděčnej? Myslíš, že si uvědomuje, co pro něj děláš?

Toto asi nikto príčetný nemôže označiť za rodinný film, na ktorý by sa pozerala celá rodina s malými deťmi. Násilie na deťoch, aj keď dokonale štylizované a zahrané, nie je celkom moja šálka kávy. Rozhodne sa bolo na čo pozerať, kulisy, kostýmy, úradník jazdiaci na šesťstotrojke a rozkošná Emily Browning ešte v mladom pred-suckerpunchovskom veku (odkiaľ ju pôvodne poznám). To všetko mi ale nestačilo na štyri hviezdy kvôli tomu príbehu. –––– Tieto deti vám to vraveli, ale vy ste ich nepočúvali. Nikto nikdy nepočúva deti. Myslíte si, že ste nevinní? Ste moji komplici!

Nemôžem tomuto filmu vytknúť skoro nič, boli tam autentické výkony výborných hercov, snaha o priblíženie sa špinavému americkému prostrediu, pútavé masky a kostýmy a silný príbeh. Problémom pre mňa bolo, že ma to citovo nezaujalo, takíto rozorvaní hrdinovia nie sú pre mňa, aj keď tu autobiografiu bolo cítiť. Takže lepšie tri hviezdy.

Tak film o medveďovi, to sa v dnešnej dobe hodí. Hodí naozaj? Keď sa týmto paškvilom budú českí turisti čo i len trochu riadiť, tak bude veľa zbytočných obetí. Ak si chcú pohladkať svojho medveďa, lepšie to bude niekde v cirkuse, ak ešte taký existuje. A ani ten romantický vzťah vo filme nefunguje, nevieme prečo by mal fungovať, stačia na to gumení medvedíci?

Na môj vkus až priveľa zázrakov. Zaujímavé sú iba niektoré dronové zábery, to sa v reáli nedá vidieť.

Pútavo spracovaný dokument, ale nového som sa až tak veľa nedozvedel. Niektoré animácie ale prekvapili, zvlášť spôsob zastrešenia celého hľadiska pomocou rolovacej markízy.

Dievča z Tuniska, ktoré pôvodne ani nechcelo byť herečkou a iba náhoda to tak zariadila. Dokument je o začiatku jej kariéry a čo tejto kariére predchádzalo, veľké filmové momenty života tu netreba hľadať.

Film občas až na hranici porna, ale to by vôbec nevadilo, ak by príbeh gradoval, hoci aj cez ten všadeprítomný sex, a k niečomu zaujímavému dospel. Nedospel a pritom tam boli zaujímavé postavy alebo prostredie škaredej parížskej petržalky. Škoda aj toho čiernobieleho vizuálu, farebné telá mohli byť krajšie, aj ten šedý byt po babičke by bol menej šedý.

Ove je tak nepríjemný človek, stelesnením všetkých protivností, ktoré poznáme, že sa zdalo, že aj film bude neznesiteľný ako život s ním. Ale len na začiatku, potom odhaľuje svoje priveľké srdce. Vysvetlením je jeho minulosť, návraty do nej sú vo filme urobené nápadito a príjemne, trochu na štýl F.G., čo je plus. Nakoniec film načrtne viac rôznych tém, všetky spojí a zostane pekný pocit na duši. –––– Netreba úplne zo všetkého robiť sviatok. –––– Nedovoľte, aby tá záchranka prešla cez zákaz vjazdu. –––– Ove, veď vy nedokážete ani poriadne zomrieť.

Od despotickej matky k despotickej žene, chlapec to nemal šancu zvládnuť. A tak skončil u psychiatra. Film stojí na výkone Dagmar Krajčíkovej a na občasných preslovoch Idy Rapaičovej. Chlapec tam síce vždy je, ale má podradnú úlohu. Neviem, či je to zo života, ale mohlo to byť napísané aj trochu lepšie.