Autogram

Vyzerá to tak, že kto nemá iné problémy, ten dokáže vymýšľať najväčšie somariny. Film sa nad dôvodmi až tak veľmi nezamýšľa, ale skôr nad tým, aké sú dôsledky, a pre koho. Možno najväčšie pre tých, ktorí si to najmenej zaslúžia. Film si vyžadoval dosť veľké zjednodušenie situácie a deja, a sústredil sa na prežívanie hlavnej postavy v podaní Catherine Deneuve.

Thriller starej filmovej školy, ako sa patrí. Aj keď dnes už zápletka je trochu obohraná, nechýbalo mi napätie, výborná ústredná dvojica a dojímavý záver, keď som si musel vychutnať aj záverečné titulky s jazdou po Paríži. No a Emmanuelle bola (aj) pri tanci úplne božská.

Pôvodne som chcel dať tri hviezdy za aký-taký pohľad do fungovania typického socialistického podniku (kradnutie koliesok na kreslách), služobné cesty do devízovej cudziny v Afrike, ale hlavne v poslednom dieli sa to zvrhlo do takého nezmyselného tliachania, že to bolo hrozné. Keby sa aspoň Studenková pod sprchou z krhly vyzliekla, keď očividne s Černým tak veľmi chcela, ale nedalo sa nič robiť, scenár, režisér alebo cenzor nedovolili.

Pôsobivý a drsný film, ktorý ma pripútal k obrazovke. Všetci, čo sme zažili v detstve socializmus môžeme byť radi, že sme zažili len ten bežný slovenský socializmus a nie skutočný stalinizmus v Juhoslávii. Film sa atmosférou a hudbou ťažko dá s niečím československým z toho obdobia vôbec porovnať.

Pohľad na operáciu vylodenia a všetko, čo nasledovalo, až veľmi podrobne so všetkými hrôzami a útrapami vojakov. Nebolo to vôbec také jednoduché, ak jeden odstavec v učebnici o úspešnej operácii, ktorá zachránila Európu.

Romantika s plynovou maskou, a to kvôli Saddámovi. Netradičná romantika pre starších v netradičných profesiách, veď čo bežné by mohli vyslúžilí dabingoví herci robiť. Príjemný filmík, z ktorého som nebol unesený, ale pobavený určite.

Nudné, neprirodzené a neuveriteľne dlhé. Ani k tomu nemám čo viac napísať.

Vo filme je veľa pekných poetických momentov, ale tá melanchólia jesene života bola prisilná. Veľa leteckých záberov nepomohlo vykúzliť tú správnu atmosféru. Naviac mi to herectvo a zle zrozumiteľná reč Karola Zachara celkom nesedí.

Sestry Vančíkové so scenárom ich otca napísaným na mieru vo filme pre deti. Ale pre deti z konca sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov. Teda vlastne pre mňa, len som sa omeškal so sledovaním filmu asi o štyridsať rokov. S prižmúreným okom celkom fajn, sestrám to ide dobre aj s občasným zaváhaním v texte, na ten vek môže byť. Je to vždy celkom príjemný pocit komentovať aj hodnotiť film ako prvý. –––– A keď to všetko zosomarizujeme...

Predlohu som nečítal, ale dovolím si napísať, že typický Remarque. Celá nezmyselnosť vojny v dvoch intenzívnych hodinách z frontu aj zázemia. Kľud nie je nikde a aj po šesťdesiatich rokoch sa ľudstvo ani trochu nepoučilo. Skôr naopak. –––– Není jedno, jak lidi zemřou?