Silviaxx

Someone marry Barry je klasická americká jednoduchá záležitosť s pomerne nepremakaným a drsným, miestami až nechutným humorom. Ak však pripustím fakt, že netreba brať vždy všetko príliš vážne, tak som sa v podstate bavila. Áno, bolo to miestami prízemné a primitívne. Na druhej strane celkom familiárne a sympatické. Dokonca (čo by som nepredpokladala) to obsahovalo aj troooošku hlbšiu myšlienku. Tá síce bola zreteľná a do očí bijúca od prvého momentu, ale snaha sa cení. Prikláňam sa k rozpačitému, no predsa len priemeru.

Ozaj slušná záležitosť zozačiatku idylická neskôr desivo atmosferická. Jediný incident zmenil život naruby sladkým novomanželom, ktorý sa dlho zo svojich medových týždňov neradovali. Jednoduchý nočný incident sa stal pilierom celého filmu, a dokázal atmosféru kráľovsky vygradovať, a to bez použitia čohokoľvek. To, že sem tam v noci chatu presvieti silné svetlo alebo je niečo v lese až tak strašidelné samo o sebe nie je. Skôr tá situácia, že v lese sa niečo stalo a my nevieme čo, prečo sa novomanželka správa ako sa správa, prečo sa to celé deje - toto presne vytváralo tú skvelú temnú, záhadnú, nepríjemnú, tiaživú atmosféru. Nemôžem si však pomôcť, ale záver mi robí vrásky na čele. Ostalo to pre mňa otvorené viac akoby som chcela a očakávala, potrebovala som aspoň niečo a tie náznaky boli fakt len veľmi letmé. Každopádne oceňujem, že som bola v napätí počas celej stopáže, avšak na druhú stranu neoceňujem, že sa Honeymoon pre mňa nijak neuzatvorilo. Krásne minimalistické, ale nie príliš uspokojivé a jednoznačné. 3,5/5

The Canal pre mňa ako naozaj nečakané prekvapenie a obrovská pecka! Dokonalý začiatok vystrieda desivo temný a nepríjemný film, ktorý sa mi naozaj dostal veľmi pod kožu. Celá stopáž sa pohráva s úžasnou atmosférou a skvelým vizuálom, a práve vďaka tejto súhre mi niektoré momenty doslova spôsobovali mrazenie po chrbte. Súčasne výrazné psycho črty, kedy už divák nevie s určitosťou odhadnúť, čo bola realita a čo už pochádzalo z predstavivosti otca. A čo vlastne bola realita? Vzhľadom na záver si to netrúfam jednoznačne pomenovať.. Výrazná spokojnosť po všetkých stránkach, čo mi nedovolí dať iné než (trošku slabšie, ale predsa len) 5*.

Všetko sa začína úplne nenápadne, jemnými náznakmi toho, že niečo nie je v poriadku, a hoci všetko nasvedčuje mimozemskej návšteve, človek potrebuje od mimozemšťana dostať facku, aby bol ochotný takéto vysvetlenie prijať. Inak to nie je ani tu, zohavovanie zvierat, nevysvetliteľné zmiznutia ľudí. Ústredná partička mladých ľudí sa vyberie na chatu, no keby vedeli čo ich čaká asi by radšej ostali doma. V tomto bode sa začína tlačiť kvalitne na pílu - v prvom rade uvidíme UFO a následne sa nevyhneme ani priamemu kontaktu s mimozemskou bytosťou. Od tohto momentu sa strieda červená, modrá, ľudia naďalej miznú, materská loď nedá pokoj, prichádzajú ďalší mimozemšťania (a rozhodne neprichádzajú v mieri), až nakoniec mladá dievčina v závere filmu urobí obrovský krok hore. Ja síce mimozemskú tématiku extrémne nevyhľadávam, ale pred Extraterrestrial klobúk dolu! Je snáď prvý z filmov v tejto oblasti, ktorý sa absolútne nebál ísť za hranice, ukázal divákovi všetko, čo si len mohol priať vidieť, poskytol množstvo kontaktov, pohľad na druhú stranu, a to všetko veľmi technicky zdatným spôsobom. Jednoducho, ja som veľmi spokojná a tento film bez mihnutia oka splnil všetko, čo by som si od hororu zameraného na mimozemšťanov priala.

Na počudovanie veľmi príjemná záležitosť! Timber Falls sú ukážkou toho, že občas keď je človek úplne odstrihnutý od civilizácie niekde uprostred lesa, môžu mu napadnúť napríklad takto skvelé nápady ako tejto ukážkovej rodinke vidlákov. Zaujala myšlienka náboženského fanatizmu v tak čistej podobe ako sa to často nevidí - film je plný paradoxov, ktoré sú s touto tématikou jednoznačne prepojené. Objavuje sa aj jemná tortúra, kvalitné psycho myšlienky, z času na čas nejaké to napätie - to som skôr pociťovala vďaka sympatickej ústrednej dvojici, a tak trochu som to s nimi prežívala. Čerešnička na torte bol zdegenerovaný ksicht, ktorý vo vidlákofilmoch nikdy nesmie chýbať - škoda, že bol len okrajovou záležitosťou. Na 5* mi tu chýba lepší šmrnc, ale hrdé 4* bez mihnutia oka.

O čom to vlastne bolo? Neskutočná zbytočnosť, ktorá absolútne o ničom nevypovedá. 91 minút som zabila pozeraním sa v podstate na nič, lebo tu sa naozaj dokopy nič neudialo (teraz krivdím tým pár lepším scénam). Bilanciu filmu vidím nasledovne - žiadne tempo, žiaden vývoj deja, neustále prechádzanie sa po domoch, naháňanie dievky v červenom (aspoň jej línia bola lepšie rozvinutá vo forme retrospektívnych návratov a objasňovania situácie), nemocnica a záver. Keď už sme pri závere, fakt neviem "co tím chtěl básnik říci" - akoby sa tvorcovia snažili zahrať na strunu emócií, čo ma však obišlo obrovským oblúkom. Pôvodne som chcela dať odpad, ale uvedomila som si, že by to nebolo fér k tomu minimu lepších scén a najmä k sympatickým hereckým výkonom babskej trojice (pre mňa to ony zachránili).

Tak toto bol brutálny nátlak na psychiku. Výraznejšie som však vnímala dramatickú stánku a priebeh vzťahu matky a syna po veľmi nešťastnej udalosti, kedy je na prvý pohľad jasné, že matka sa to snaží zvládať. Možno nie práve šťastným spôsobom, pretože prehĺtanie emócií je skôr, či neskôr priamou príčinou výbuchu všetkej nahromadenej agresie (alebo to bol fakt Babadook? ;) ). A teda aj film sám o sebe prevažne stavia na dramatičnosti než na Babadookovi. Každopádne ani po stránke hororu sa nemá snímok za čo hanbiť. Možno "temný protagonista" nepôsobil dvakrát dôveryhodne (aj tak sa tam často neobjavil), ale na druhej strane tu bolo v mnohých momentoch cítiť hutnú, nepríjemnú atmosféru. Celkovo to na mňa pôsobí veľmi dobre, ale spomenutá dramatická stránka ťažko valcuje hororovú - emočne sa ma dotkla naozaj silno.

Toto bol taký WTF film, že koniec!! Začína až príliš nenápadne - samé žúrky, ženy, chlast - človek očakáva, kedy sa čo stane a stále nič. Potom však príde úplne nečakaná prvá šupa, ktorá spúšťa neskutočnú vlnu chaosu, krvi, napätia a všetkého, čo by som si priala. Nasekané prírodné katastrofy, paradoxy, väzni - človek sa nestihne spamätať z jedného a hneď ho čaká niečo ďalšie.. Keď som si myslela, že to najhoršie sa už stalo, tak som sa mýlila, lebo zásadne prišlo ešte niečo horšie. Neskutočná gradácia a tlačenie na pílu! Priznávam, že po stránke efektov to nie je žiadna sláva, sem-tam nelogické správanie, ale momentálne mi to vôbec nevadí. Aftershock ma proste posadil na riť.

Pôvodne som nevedela, čo si mám pod pojmom "krysí zombie" predstavovať, ale nejak vnútorne som Mulberry street veľkú šancu na úspech nedávala. V tomto pocite ma utvrdzoval aj začiatok filmu, ktorý na mňa pôsobil skôr komicky ako odpudivo, akčne, tobôž hororovo. Celý film zachraňuje až tá časť, kedy sa nákaza rozšíri a začína rošambo. Od tohto okamihu som sa celkom nechala strhnúť svižnou atmosférou a film nadobudol kvalitne akčný rozmer (dobre možno až tak extrémne akčný nebol, ale mne to stačilo). Masky boli ... divné ... ale ok, veď netreba brať všetko zas tak veľmi vážne. Každopádne námet bol v tomto prípade až VEĽMI inovatívny, čo je ale plus. Priznávam, že to nie je nič dokonalé, premakané, ale film ma predsa baviť nie? A ja som sa bavila celkom fajn!

V mojich očiach je Mercy skôr zbytočnosť, čo svedčí aj o prístupe tvorcov k filmu, ktorý sa ani len nesnažili priniesť niečo nové, zaujímavé alebo aspoň dramatické. Či už je tento námet vyčerpaný? Neviem, posadnutosť diablom, démonom, duchom alebo kadečím iným tu už bola asi miliónkrát a spravidla sa končí iba dvomi spôsobmi (častejšie tým pozitívnejším). Atraktívnym aspektom je v prvom rade trvanie 79 minút, počas ktorých ma film aspoň nestihol znudiť. Aj napriek kratšej stopáži sa však Mercy v prevažnej väčšine veľmi ťahá (a keby to aspoň bolo takéé atmosferické naťahovanie tak nepoviem pól slova) nezáživným tempom, kde sa dokopy nič nedeje - pomerne nevyužitý čas. Ku koncu sa ako-tak rozbieha akcia a konečne (!!) sa naplno prejaví babička, ale aj tak nie som dostatočne naplnená a chcela by som pre ňu o niečo viac priestoru. Riggs si zjavne uchmatol pre seba takmer celý film (a nedá sa povedať, že by mu to nešlo), ale u mňa sympatie zatiaľ nemá, takže ani to nemôžem považovať za plus. Tak na jedno kuknutie a následné zabudnutie je Mercy ako stvorená.