DjangoDoe

Tak sme sa dočkali momentu, kedy sa na televízne obrazovky dostal asi najkontroverznejší kriminálny prípad v americkej histórii. Je až mrazivo zarážajúce akú právnu páku môže nadobudnúť človek slávou, mocou, peniazmi a najmä farbou pleti. A prekvapuje ma ako môže byť americký justičný systém taký deravý, keď v podstate pripustí rasovú kartu v prípade tak ohavnej a neodpustiteľnej dvojnásobnej vražde s takým množstvom dôkazov, svedkov a chýb vraha. Ďaľšia vec, ktorá ma dostala bola porota, jej prejavy a úsudky boli tak neskutočne dementné a argumenty neviny typu rukavice, ktoré boli btw vlhkeé a zmraštené, OJovi nesedia. Prípad s jedným pekelne presvedčivým obvineným mala byť tutovka a nie udalosť americkej histórie. OJ by som nazval ako geniálneho dementa. Dement pre jeho "zahladzovacie" schopnosti a neschopnosť si vytvoriť silné alibi. A génius pre jeho (nechcenú) schopnosť využiť svoju farbu pleti, rodneyho kinga a celkovo černochov, pre ktorých spravil hovno. Ale spať k telke. Potešila ma autenticita a výber hercov až na Cuba goodinga , ktorý sa vôbec do role Oj nehodil. Jedinú výčitku mám voči stopáži keďže 10 dielov bolo celkom priveľa a občas je cítiť schválne spomalovanie deja. Inak som bol nadmieru spokojný a užil som si tú odpornú jazdu s pánom Juicom, čítaj vrahom.

Kingovky mám úprimne rád a som rád že sa aj v dnešnej dobe dokážu uchytiť jeho zvrátené príbehy. No v prípade remaku pôvodného TO nedostaneme nič nové, ide v podstate o tovar prebalený do nového hype obalu, ktorý aspoň podľa internetu skvele zafungoval. Nepovedal by som že ma film nebavil, ale ani ma nezaujal a pozeral som to ako náhodne prepnutý film v béčkovej televízií o štvrtej popoludní v upršanú nedeľu. Dejovo sa film taktiež v podstate nikam neposúva a taktiež nám toho ani moc nevysvetlí, čo sa dúfam vynahradí v druhej časti. Ale aby som nebol taký hnidopich, páčil sa mi koncept typu VEC od Carpentera, ktorý považujem stále z jeden z najlepších hororov vôbec. Možno keď ten hype opadne, ľudia si uvedomia, že sa v kine za posledné dva roky našli aspoň dva lepšie horory s horším hodnotením.

Toľko mrazivej depresie som nezažil hádam od Villeneuveho Zmiznutia, čo je z jednej strany úctyhodné no na druhej strane smutné, že komorné filmy s nádherným vizuálom a hlbokou myšlienkou sa tvoria len zriedkavo. Renner sa nám za posledné roky celkom vyšperkoval a po záporáckych roliach mu presvedčivo pristane aj klaďas, prípadne dramatická postava. Olsenovej to tiež pristane a ako neskúsená agentka je dostatočne presvedčivá. Škoda že po každom podobnom snímku sa budem celý deň dostávať z depresie.

Robiť neustále rovnakú činnosť, v tomto prípade točenie rovnakého snímku, čakajúc iný výsledok je presná definícia votreleckého šialenstva Ridleyho Scotta. Nikdy by som si nedovolil kritizovať v nejakom väčšom merítku myšlienku s ktorou sa Scott snažil oživiť mytológiu okolo nášho starého kyselinového kamaráta. Prometheus bol jasný krok vedľa, čiže jasné nepodarilo sa tak sa poučíme a vytvoríme niečo čo fungujúce s novými šokujúcimi prvkami a prípadne to okoreníme nejakou tou vedľajšou dejovou linkou, ktorá nám urobí aspoň malú predstavu o pokračovaní Promethea. No Scott je na starobu asi dosť tvrdohlavý a veľmi rýchlo ťahá svoj majstrštyk ku dnu. Myslím že sa snažil vytvoriť niečo prevratné a šokujúce no fádnymi digitálnymi efektami z doby Hviezdnej pechoty a priblblá posádka dobrá maximálne na vyplnenie štatistík z mŕtvymi vo filme ma rozhodne nepresvedčili o kvalite nastávajúcej trilógie. V podstate ma na Covenante nezaujal jediný dialóg, jediná postava, jediná scénka a ani jediná myšlienka, a to by sa značke Votrelec rozhodne nemalo stať. V mnohých momentoch mi to príde že sa na placi už stievalo a strýček Ridley chcel byt už o piatej doma na večeri lebo inak sa nedá vysvetliť ako niekto kto dokáže dať svetu Black hawk down a Gladiátora nám môže ponúknuť toto ako jeho najnovšie dielo. Rozhodne sa neteším na pokračovanie. P.S Koniec neskutočne predvídateľný.

Ak sa Vás niekto niekedy spýta ako reálne funguje americký sen, pustite mu film o zakladateľovi McDonaldu. Príbehovo je to v podstate tuctová cesta za úspechom, a líší sa jedine v charaktere hlavného hrdinu, ktorý nemá problém odrbkať každého kto mu nedá zarobiť. Michael Keaton je super a zvyšok osadenia je tieź dobrý no z dejín založenia známeho reťazca sa asi viac vyťažiť nedalo preto obsah trocha potápa kvalitu celkového filmu. Udivuje ma ako rýchlo dochádzajú životopisné inšpirácie a nebude to dlho a Holywood nám predstaví nabúdúce možno Starbucks alebo KFC zakladateľa. Úprimne dúfam že nie.

Páni, skupinka vedcov báda vesmír, resp. vzorky z marsu, a objavia životnú formu, z ktorej sa vykľuje nebezpečný votrelec, ktorý sa v podstate nedá zabiť a zároveň sú uväznený na vesmírnej stanici. Kde sme to už videli? Chalani sa po deadpoolovi rozhodli si natočiť niečo vážnejšie s Ačkovými hercami a v podstate sa im podaril celkom slušný úspech, no tak amatérsky okopírované sci-fi tu dlho nebolo. Ani tak nejde o to čo okopírovali ale o to že nevymysleli nič nové a prevratné čím by tento žáner s neznámymi formami života obohatili. Pozerať sa na nejakú marťanskú digitálnu ústricu nie je úplne to pravé orechové, hlavne keď je digitálne v roku 2005. A je veľká škoda aj nevyužitého Reynoldsa a Gyllenhaala , ktorý by to určite oživili aspoň po charakterovej stránke. Jedine čo to ako tak zachráni je koniec, ktorý je cynicky predvídateľný ale zato nezvyčajný tak dajme tomu že to je plus.

V podstate ide o slušné Béčko staršieho Priekliateho ostrova, ktoré má však slabosť najmä v scenári, ktorý nám pripravuje trištvrte filmu niečo epické, záhadné a strhujúce. No na konci sa niečo pokazilo a nezostane v divákovi žiadny pocit vďaka ktorému by nad filmom premýšľal dlhšie ako cestou von z kina. V zásade pekná švajčiarska výprava, nehoda s jeleňom a uhry v nádrži ma nenechali úplne chladným a keby nemám ten divný pocit, že niečo podobné som už v živote videl, bol by som určite nadšenejší. Aspoň tu vyplýva ponaučenie do budúcna, že Scorsese je len jeden a vôbec nie je potrebné ho kopírovať.

Keby takto vyzerali všetky pokračovania vydarených akčných filmov, tak by bol filmový svet o čosi pestrejší. Pri ohlásení dvojky bola Chapter two dosť rozpoluplná, najmä k scenáru sa kladli otázky, či sa John Wick má kde príbehovo posunúť, bez toho aby len trápne kopíroval svojho predchodcu a zároveň si udrží úroveň pomeru čo akčný záber, to kamerová slasť pre diváka. A môžem úprimne skonštatovať, že všetky pochybnosti pominuli. V prvom rade sa už nemusíme zaoberať Wickovým príbehom, lebo ho dobre poznáme a tak hneď z úvodu dostaneme menší predkrm po ktorom následujú švédske stoly v elegantnej headshotovej mánie, ktorá nás zabaví až do úplného konca filmu. Taktiež potešíl Morpheus a dokonale nachystaný koniec pre prípradné, podľa mňa isté, pokračovanie.

Už dlho som nevidel žiaden teen story a tak som si povedal, že práve Netflix by mohol ponúknuť niečo zaujímavé, neklišové a dramaticky zvládnuté. V prípade 13 reasons why sa moje očakávania naplnili a tak som sa celkom zažral do príbehu Hany Bakerovej. Všetko je to skvelo vykalkulované, hrajúce na city s veľmi dobrým kastingom a samozrejme s originálnym pojatím príbehu trpiacej teenagerky. Avšak nad toto všetko sa aspoň v mojom prípade povyšuje fakt, že doslova umelé naťahovanie deja do 13 častí bolo zbytočné, aj keď vzhľadom na názov seriálu pochopiteľné. Ide mi však o to, že minimálne polovica častí je recyklovaná a varí v podstate z vody, neustále rozbroje medzi skupinkou a Clayom, matkine otázky ala čo je ti? a hlavne Tonyho mentorstvo je časom iritujúce. No ak prekonáte pár tých tvorcovských preklepov, dostanete nadpriemerný seriál s fakt okúzlujúcou hlavnou hrdinkou. Preto by som rád dal plné hodnotenie, hlavne kvôli nej, ale fakt, že ide znova "chodí sa po vodu pokiaľ sa džbán nerozbije - seriál (myslím pokračovanie 2. sériou) tak je moje hodnotenie dostatočne vysoké na úkor mojich pocitov z finále.

Tak po celkom dlhej dobe chytil Shyamalan druhý dych a vytvoril slušný, možno až výborný thriller. Námet filmu je na dnešné pomery celkom originálny a v podaní McAvoya až desivo presvedčujúci. Vyčítať môžem maximálne preťahovanie stopáže, keďže vo filme nie je asi ani jeden moment kedy by film dostal spád a v podstate vyvrcholenie je síce dostačujúce, ale bez kúska kreativity a nepredvídateľnosti. Nakoniec mňa osobne dostala ale až záverečná scéna, ktorá je fakt neočakávaná a príjemne potešila. Takýchto prepojení by mohli používať viacerí režiséri samozrejme v rozumnom množstve.