DjangoDoe

Tisíckrát videný koncept v neorgiginálnej réžií s nevýraznými hercami, a predsa ľudí zaujal a dokázal sa vyšvihnúť do tunajšej top 200 filmov. Hlavným dôvodom je určite ráznosť a priamosť s ktorou nám Besson opisuje vzťah profesionálneho, pravdepodobne, zabijáka ku jeho dcére, ktorý neviem či schválne, ale v úvode je skôr otravný a až naivne vtieravý. No v momente keď medzi milujúceho ocinka a jeho dcérku vstúpi albánska mafia sa začne ukazovať profesionalita a vyšetrovacie metódy kombinované s bojovými umeniami. Na dnešnom trhu je veľmi málo bournoviek a bondoviek, ktoré by si získali diváka svojským charakterom, preto sú ľudia nadšení aj s dobrej vyšetrovačky, z ktorej minimálne polovicu už určite videli v nejakom horšom béčkovom trháku.

Jediná pravá mafia je ta talianská. A kto neverí, tak po Suburre uverí. Je to film, ktorý predstavuje prehnitý systém, kde si organizovaný zločin ohýba politikov podľa svojich predstáv a následne nádherne ukazuje princíp motýlieho efektu v praxi. Celkovo trošku chaotický úvod plný postáv bez mien nám po dvojhodinovej jazde prináša uspokojivé vyvrcholenie. K tomu nám za pochodu hrajú tie najlesie pecky od M83, ktoré sadli do prostredia ako riť na šerbel. V rámci réžie nemám výhrad a som vďačný aj za doslova Mannovské maniére, ktoré by som porovnal bez hanby s Heatom. Dnes už je pomaly samozrejmosťou, že európski režiséri prinášajú do sveta kinematografie lepšie a prepracovanejšie projekty najmä z prostredia zločinu ako naši západny susedia.

There is violence. And then, there's Banshee violence. V podstate tichý seriál, ktorý objavíte len náhodou, keď listujete v top 500. A po dvoch sériach nechápavo krútim hlavou, ako môže mať takéto niečo tak chabý marketing nie len u nás, ale aj vo svete. Isté je len to, ako jednoducho si získa pozornosť, keďźe už po prvých troch epizódach tečú potoky krvi a postupne sa odhaľuje zrodenie nenávisti a krutosti nielen našeho milovaného "šerifa", ale aj vedľajších predstaviteľov. V podstate seriál nemá zlú postavu a každý charakter je malým kúskom skladačky bez ktorého by bolo Banshee neúplné. Dejovo je to priamočiare, nenaťahované a hlavne jednoduché, čo je len plus pre niekoho, kto má rozpozerané viaceré seriály a nie je schopný si po roku spomenúť ani na meno hlavnej postavy. Ďaľším veľkým plusom je theme song a celkovo spracovanie titulkov, ktoré sa proste nemôžu preskočiť. Zatiaľ som nadmieru spokojný a dúfam že tento pocit mi ostane aj po ďaľších sériach lebo 20 dielov v podaní Banshee je sakra málo.

Po trojročnej pauze si Spielberg spomenul ako sa točí zaujímavá dráma aj z tuctového námetu a pozrime sa, starý dobrý Spielberg je späť. Z pohľadu Hanksovho právnika nám predstavuje obdobie plné tajných správ, nedôvery a nenávisti medzi dvoma veľmocami. V skutočnosti je zápletka jednoduchá a tak trochu predvídateľná, no pohľad, ktorý nám ukazuje život amerického občana a následne prechod za "oponu" je dostatočný na to aby diváka zmiatol a tým vylepšil hodnotenie filmu. Ak by šlo o začínajúceho režiséra bez skúseností v spolupráci s priemernýn scenáristom, išlo by o dramatickú bombu. No pod mená ako Spielberg a Coenovci som čakal, źe sa zapíše film s "hustejšou" atmosférou pri ktorej sa zapotí aj divák. Nakoniec vznikol len fakt dobre natočený príbeh s malými citovými scénkami typu "prelez cez múr videný z vlaku" ktoré aspoň na moment zaplátajú blížiacu sa nudu.

So Shakespearom sa stretnem na filmovom plátne možno raz za dekádu, a to je možno aj dôvod prečo sa mi adaptácie Hamleta a nového Macbetha proste páčia. Zatiaľ čo Hamleta som bol tak trochu donútený pozerať na hodine literatúry, na nového Macbetha som sa tešil. Filmový look spolu s hereckým obsadením sa podaril a atmosféra stredovekého škótska s divadelnými kulisami boli očarujúce. Keďže ide pôvodne o divadelnú hru, je to čistá dialógovka, určená skôr pre filmového fajnšmekra ako pre popcornových divákov. No problémom môže byť aj alžbetínska angličtina, ktorá je ťaźko stráviteľná a môže robiť problémy aj skúseným angličtinárom. No na záver si odnesiete niečo, čo vás donutí aspoň uvažovať o navšteve divadla a vidieť naživo tento klenot medzi tragédiami.

Tak toto bolo fakt utrpenie. Neviem kto s tým začal ale zaslúžil by si minimálne zavesiť vajcia do prievanu. Narážam na "briliantný" nápad všetky posledné časti rozdvojovať, akoby človek nemal nič iné na robote ako ísť do kina na polku knihy a potom za rok za tú istú sumu ísť na druhú polku, kde samozrejme je napchaná len akcia a tak by sa na prvej polke dala nuda krájať staekovým nožom. Ale čo už, žijeme v dobe kde peniaze hýbu filmami a Gróf Warner Bros vyciciava čo sa dá, a môžme byť vďačný za fantasy sériu ako LOTR kde radšej mať polhodinu prestávku v kine ako rok čakať na pokračovanie. Jednoznačne najnaťahovanejší, najnudnejší a najhorší Potter.

Väzen z Azkabanu je podľa mňa najdôležitejšou časťou ságy a to najmä vďaka Cuarónovi, ktorý vdýchol do sveta kúziel a mágie atmosféru temna, vlkodlakov a až hororového postredia. V podstate prekopal charaktery postáv, prestavil kulisy Rokfortu, spálil trápne rovnošaty a najal pána Gambona. A ukázal divákom presne to, čo sága Harry Potter potrebovala. V mojom podaní sa pri každoročnej jazde teším najviac práve na Väzňa a pokračovania beriem len ako datadisky, ktoré sa snažia aspoň priblížiť excelentnej trojke. A to je veľká škoda, že ani Yates po 4 častiach nepochopil, čo sa nám snažil básnik Cuarón povedať.

Ďaľšia gangsterka s potenciálom vo vačku hodená z mosta do bahna. Našťastie sa Hardy presvedčivo snažil a keď vynecháte bezduchý dej, zostané vám aspoň dobrý pocit zo stvárnenia hlavných hrdinov. Ktorých si Hardy vychutnal a tak vám občas ani nenapadne, že ide o rovnakého herca. To a ešte príjemný soundtrack podtrhujúci londýnske 60te roky má nenechali chladným a preto by som zhodnotil Legend lepšie ako súrodenecký Black Mass. No zatiaľ čo v Black Mass je to vražda na vražde bez hlavy a päty, tu bolo na film o "legendách podsvetia" vrážd poredšie. Je pekné pozerať sa ako sa každý režisér snaží aspoň priblížiť svojím vyprávaním Goodfellas alebo American gangster, no na druhej strane to vie človeka vytočiť, keď dobré príbehy padnú do priemerných rúk. Už keď sa chcel udržať Helgeland v briských vodách, mal by si pozrieť pár častí Peaky Blinders a niečo sa priučiť.

Za málo peňazí, doslova hororový koncert. Sam Raimi ako mladé ucho vytasil, na svoju dobu, dostupné financie a efekty, kvalitný a dnes už kultový Evil Dead, ku ktorému by s poklonou pristupoval nejeden hororový špecialista. Vidieť to pred 30 rokmi v dobre ozvučenom kine by bol zážitok do konca života, no aj napriek tomu, že som to videl až v dnešnej dobe má Evil dead neskutočné čaro a taktiež odštartoval seriálovú hororovú jazdu, ktorá len tak rýchlo nevyprchá z obrazoviek.

V porovnaní s predošlými Bondovkami sa Spectre moc nepodaril a svojím spôsobom sa bije o tretiu priečku s Quantumom, hlavne pre nedostatok prestíže Casina a ani pôvabu Skyfallu. A to je veľká chyba, keďže nám práve 24. bondovka mala priblížiť resp. odhaliť najzločineckejšiu organizáciu, ktorá siaha až k bondovkám s Connerym. Namiesto toho dostanete stretnutie ekonomického krúžku na ktorom sa zúčastní 300 ľudí bez akejkoľvek súvislosti alebo zmyslu pre tajomnosť a nenápadnosť. No aspoň sa nám predstaví hlavný badass filmu, ktorého usmievavý charakter skôr ničí ako prospieva atmosfére filmu. Ale zas to tak nie je práve Waltzova chyba, keďže na plátne strávi tak 10 minút. Taktiež sekundárny záporak je slabý, zbytočný a sranda je, že dostane viacej priestoru ako sám Waltz. Takisto celé to tajomno okolo Bondovej minulosti je divné a nedotiahnuté. Na druhú stranu potešila bond girl a taktiež akčná stránka filmu poctivo vyplňuje práve chladné miesta deja. V podstate je jasné, že to čo robil Mendes v Skyfalle s citom a láskou k filmárčine, tu robil bez citu a nadhľadu, keďže bol k pokračovaniu skôr donútený. A keď k tomu pripočítate odpornú úvodnú znelku tak dostanete asi najhoršiu bondovku s Craigom.