Radko

Poznáte ten pocit, keď dostanete niečo čo Vám lahodí, v prostredí tešiacom zmysly, s príjemnou osobou a myšlienkami, zrazu prichádzajúcimi odnikiaľ a zovšadiaľ? Ten vzácny moment plný krásy, o ktorej (nielen) súfisti vypovedajú, že je zmyslom života. Nuž takýto pocit som mal v priebehu celého deja. Preniesol na mňa jemne kŕčovitý, no nie otravný úsmev na tvári pár minút i po ukončení filmu. Tvári sa ako horor, kopírujúci drakulovský motív pozvania na odľahlý pustý zámok. Hradného pána sa pospolitý český ľud bojí. Tvári sa ako príbeh o arabských al-ghūloch (démonoch), vykrádajúcich hroby a pojedajúcich mŕtvoly. No napokon vyznenie je celkom odlišné, hoci pietne zachovávajúce romanticko-tajuplnú líniu. Navyše: prilbica modrá, ľuľkovec zlomocný, indiánsky jed. A injekcia s dutou ihlou ako nový vynález! Režisér vstúpi dvakrát do deja, aby si prihrial polievočku a rozohral svoje zábavné hry s divákom. Kto má v sebe aspoň trochu nadšeného ducha a zmysel pre dobrodružstvo, hor sa do východoeurópskej Gorslavy, kúpiť si lós a následne vybrať výhru v podobe Pána Sardonicusa.

Vizionári to mali vždy ťažké. V umení i armáde. Satisfakcie sa často dočkali až po smrti, keď sa ich vízie naplnili. Režisér Otto Preminger poňal príbeh Billa Mitchella, oddaného vlastenca a vojaka, ktorému záležalo na zabezpečení vzdušnej obrany Ameriky, ako súboj jedinca so systémom, ktorý nie je ochotný ani schopný vypočuť jeho odborne podložené žiadosti a analýzy o nutnosti modernizácie zastaranej vojenskej techniky. Priebeh súdneho pojednávania neskĺzava do nudnej opisnosti, naopak je dynamický a napínavý. Ukazuje, ako súd a obžaloba povýšili vinu za porušenie vojenskej disciplíny a odoprenie poslušnosti nad faktickú stránku sporu. Teda nad skutočnosť, či mal pravdu, keď verejne pred novinármi obvinil velenie armády z neschopnosti, ba až zrady, v dôsledku čoho umierajú nevinní letci. Zaujímavo sa poukazuje na dôležitosť slovičkárenia a hry s významnom pojmov, ktoré sa v ústach skúseného rečníka mení na smrtiacu zbraň. Tú dostal vo filme do rúk Rod Steiger v úlohe prizvaného pomocníka žaloby. V slovne obratne vedenom krížovom výsluchu doslova zničil obžalovaného. Počas tejto scény si uchmatol plátno pre seba.

Kotol punkovej aj neonaci skin scény v 90. rokoch v celom ČaSFR priam vrel. Pôvodne jednotné hnutie, majúce jediného spoločného nepriateľa, sa po politickom prevrate v roku 1989 rozdelilo. Skins prešli najmä k nazi skins vetve. V dokumente to trefne ilustruje ich hajlovanie, príprava na odstrel Cigánov z výškovej terasy i chválenie sa Adolfovým portrétom. Nenávidia cigánov, černochov, atakovať začínajú pankáčov - ako ukazuje ich násilný útok na pankovú krčmu. Rozbité hlavy, črepy, krv, mnoho zatknutých. Punkeri objavujú čaro squatov. Ich násilné túžby zvrhnúť systém končia zväčša smiešne. Ilustruje to príhoda o tom, ako sa vybrali nakúpiť zbrane do Juhoslávie. Cestou sa v Budapešti riadne nadrbali, väčšinu prachov určených na samopaly prechľastali. Ráno nasadli na vlak, no namiesto vysnenej Juhošky, ich odviezol do Rakúska. Celkom podarene vystihnutá atmosféra v týchto alternatívnych kmeňoch. Len názov je veľmi nepresný - veď takmer polka dokumentu je o nazi skins. Čo sa týka hudby, určite má oveľa väčší priestor Orlík a jeho pivné songy, ako punkové piesne.

Téma atraktívna. Nevhodná je forma jej uchopenia v časti "rodinný dokument". Klady: poukázanie na pár šok príkladov (neprimerane narastajúci dlh za jazdu na čierno v detstve, vymáhaný po extrémnom navýšení penále až v dospelosti), na rozdiely s Nórskom či Nemeckom, kde sú exekútori štátni. Nórsky aktivista hovorí o fóbii - strachu z otvárania listových zásielok. Pozn. I: Exekútori sú štátom zorganizovaní výpalníci (exekučný poriadok). Nadhodnotení, často organizovaní v prepojeniach, ktorých cieľom je lacno a ľahko získať majetok. Dlžníci sú extra poplatkami a penále za dlh trestaní viackrát. Štát to nejako extra nerieši. Vyhovuje mu daný stav. Rieši medializované prípady, na ktoré zareaguje verejnosť. Presne v duchu sociálneho fašizmu. Čo trápi väčšinu, trápi politika a ponúkne riešenie. Čo trápi jednotlivca, zametie do systému. Poznámka II: Text piesne Exekúcia od Rozporu: "Keď ti príde exekútor - dvere neotvor// Než ti vezmú televízor - daj sa na odpor// Do dverí ti silno trieska - polícia a SBS-ka// Býval si tam dlhé roky - kam povedú ďalšie kroky? Refrén: Exekútor, pozor oficiálna lúpežná akcia - exekúcia// Vytvor dlhé lano z deky - pozväzuj plachty// Spúšťaj z okna všetky veci, čo by ti schmatli// Vyprázdni byt,ešte pred tým, než vylomia dvere// Ostal iba ťažký klavír a ten nech čert bere// Nepusti ho iba tak, vezme ti aj kazeťák// Vleze dnu aj cez balkón, nenájdeš svoj gramofón// Do dverí už pílou režú, všimnú si aj tvoju vežu// Zoberú ti nárok pustiť si punkrock.".

Sandra sa vydáva na 10 dní do Ugandy. Rieši tam: a) problémy klimatickej zmeny, b) prácu neziskoviek, c) problémy s prijatím bosenskej identity v českom prostredí, d) oprávnenosť vysielania európskych odborníkov do Afriky, e) statusy, f) negatívne reakcie Čechov na pomoc mimovládok rozvojovým krajinám, f) nechuť českého prezidenta k NGO, g) ochranu pred maláriou, h) zatekanie bojleru, ch) vysušenú krajinu, i) práva žien a detí v ugandskej rodine, j) neznalosť odbornej terminológie, k) správne pomenovanie zeleniny, ktorú má na tanieri, k) prístup otca k efektívnej pomoci mimovládkam, l) prednášku o riešení klimatickej krízy, m) vytekanie vody zo zásuvky, n) iné problémy. Problémom potom ostáva lapanie príliš vrabcov naraz. Presne, ako hovorí po príchode do Ugandy: "Zaujímam sa úplne o všetko.". To je problém novinárov všeobecne, nech sú printoví, či instagramoví. Povrchní odborníci na všetko, skutoční na na nič. Nečudujem sa miestnym, že po zmienke o jej odchode sa smejú a zabávajú. Napriek neukotvenosti a rozvoľnenosti tém a problémov pod povrchom vyvstáva otázka, ako sa miestni obyvatelia dokážu sami postarať o distribučný systém vody, keď peniaze z fondov pomaly dôjdu, odborníci odídu a projekt sa ukončí. Ako bude zabezpečený monitoring? Zdá, že projekt zakape. Opäť budú všetci brať vodu v dlhých radoch brať z jedného prameňa. A veselo celé dni popíjať ananásové víno.

Osobne podobne blízky vzťah k Ukrajine ako režisér. Nie príbuzensky rodinne. Atmosférou tamojších miest, prírody, krajiny, ľudí. Vždy ma to dostane. Jeden z mála normálnych pohľadov na východ Ukrajiny. Zatiaľ stačí. Viac azda někdy příště.

Doslovný preklad názvu filmu je "...a budete žiť v hrôze! Posmrtný život". V úvode z roku 1927 maliar, ktorého podozrieva miestna komunita so styku s démonickým svetom zla, má v pracovni obraz. Výjav na ňom (vo filme opakovane použitý) je zrkadlovým obrazom sveta záhrobia, použitého vo finálnej scéne, ktoré čaká živých po smrti. Pustá, sivo okrová krajina, pokrývajúca prachom zvyšky tiel, je viditeľná slepým zrakom tých, čo vlastný pohľad stratili. Čímsi pripomína úzkostne nepríjemné opisy záhrobného sveta vo fantasy knihách Ursuly K. Le Guinovej, či pustý kamenitý svet mŕtvych z ruského filmu Kukuška (2002). Slepota, zánik vlastného videnia je v priebehu deja rôzne variovaná. Prázdnymi očnými jamkami nemŕtvych, skleneným pohľadom tých, čo sú na ceste do záhrobia alebo vylupovaním očných buliev na rôzne spôsoby. Fulci naznačuje možnosti vyhnutia sa bezútešnej posmrtnej ceste. Spočívajúce vo viere v racionálne vysvetlenia, štúdium pôdorysov pôvodných stavieb, čítanie mystickej literatúry, či medicínsku liečbu. Zároveň, druhým dychom, každé z týchto východísk spochybňuje a zhadzuje ako neúčinné. Vyznením ponurý, no výtvarne výnimočne podarený trip do podsvetia, vrcholnými scénami rozpadu a roztekania tiel, miestami pripomínajúci experimentálne filmy 60. a 70. rokov.

"I am Otto Preminger, the director.". Týpek, ktorý naštartoval návrat skutočného mena scenáristu Daltona Trumba späť do filmových titulkov. Na plátna kín. Tam, kde vždy patril. Po rokoch skrývania sa za falošné identity, po (skoro) roku väzenia. Odvážlivcov, akým je Preminger, a zďaleka sa to netýka len pomoci Trumbovi, bolo vždy ako šafranu. Kiežby dnešný nielen americký film mal čo najviac takých osvietených a skutočne nebojácnych režisérov. A scenáristov ako Trumbo. Systému navzdory.

Život mládeže na americkej vojenskej základni v Taliansku, pri pobreží mora. Prísny režim fungovania základne má za následky sebavýchovu teenagerov a mužný duch vojenského útvaru a jeho fungovania zase intenzívne pochybnosti o vlastnej mládežníckej rodovej identite. Ústredný pár zápasí so svojimi odlišnosťami a ťažším zaradením do kolektívu. Obrazové vychytávky a skvelá réžia kvalitatívne nestačia na istú konvenčnosť spracovania, čo sa týka deja aj vyznenia celej série. V jednotlivostiach skvelé, ako celok len priemerné.

Dobrodružná cesta na hypernudný koncert popovej kapely. Hľadanie identity končiace zblížením hlavných postáv. Tentopraz v kulisách magickej Bologne. Priemerný záver priemerného seriálu.