Radko

Vizuálne podmanivý, scenáristicky diétny príbeh dievčaťa z vierou predchnutého vidieka. Sama katolíčka, trochu naivná si prejde cestu od kostolnej lavice k lavici bondážnej a bandážnej a šup späť so slastne prijatým pokáním do kostolnej lavice. Páčila sa mi nedopovedanosť a náznakovosť jej vzťahov s mužmi a sústredenie sa na jej primárnu prácu - robenie šteklivých fotiek, aktov, i mini sado maso a vyväzovacích filmov či fetišisticko - bondážových foto-sérií.

Kráľ je anarachisticko - transvetický demokrat. Nerešpektuje prísnu dvornú etiketu, uteká z oficiálnych vládnych strojov, pomáha zablúdeným rebelom, nosí lodičky. Potichu opustí smrteľné nudné predstavenie opernej divy s najvyvinutejším popredím na svete a zároveň s najnudnejším hlasom. Opúšťa aj ženu, vytešujúcu sa v spoločnej lóži opernému zážitku, hranému na počesť kráľovnej. Zároveň sa dopúšťa smrteľného hriechu voči kráľovskej etike. Malý kráľ navštívi neďaleko stojacu vaudevilleovú búdu. Tam je dnes westernová show pod vedením známej Betty Boop. Zábava môže začať. Film vznikol už v čase kódexu, obmedzujúcemu nemravné scény a tak je Betty o niečo viac oblečenejšia. Celkovo je humor tlmenejší, akoby naň doľahla ťažká cenzorská ruka filmového kó dnes westernová show pod vedením známej Betty Boop. Zábava môže začať. Film vznikol už v čase kódexu, obmedzujúcemu nemravné scény a tadexu. Stále ostáva pomerne dosť humorných situácií, no na absolutórium v rámci bettyboopskej série sa to nechytá.

Celá legislatíva na Slovensku je tvorená tak, aby zničila slobodu jednotlivca. Naopak dobre sa vďaka majú konformní a prispôsobiví jedinci. Zhruba týmito slovami opisuje režisér divadla Stoka Blaho Uhlár dôvody, prečo mu priestor divadla v 21. storočí už dvakrát zbúrali, a on teraz hľadá, po skoro 50 rokoch aktívnej divadelnej činnosti a mnohých oceneniach kritikov, ako 69 ročný, priestor, kde by mohla Stoka ďalej fungovať. Dokument ukazuje osudy divadelných osobností, ktorých tvorivý rozlet zastavila neznášanlivá spoločnosť, politická moc fašistická, komunistická i tá dnešná - kapitalistická. Veľmi sa spoločnosť neposunula. Stále kladie polená pod nohami výnimočne nadaným a talentovaným osobnostiam kultúry a umenia. Výstižné a odporúčania hodné dielo slovenskej dokumentaristiky. Poučné zďaleka nielen pre tých, ktorí sa zaujímajú o divadlo. A k parafrázovanému citátu z úvodu komentára? Nedá sa, než vysoko súhlasiť.

"Rozmýšľaj pomaly. Musíme zakopať Hitlera." Citát z filmu je možné označiť za jeho metaforu. Aj keď je to veľmi ťažké, je nutné potlačiť vybičované emócie (a že ich vo filme je!) pri ceste za zakopávaním Hitlera v nás. Či už je spôsobený rodičovskou neláskou, apatiou, psychickým i fyzickým zneužívaním. Prenášaním dlžôb nezodpovedných , opileckých rodičov na svoje deti, egoizmom, spôsobujúcim nenávisť k deťom, ktoré zaťažujú slobodný rozlet ocka i mamky. Traumy sa následne prejavia v deformovanom myslení detí. Je veľmi ťažké sa z toho vymaniť, definovať, čo je to zlo v nás, čo je ten führer nenávisti a túžby so všetkým skoncovať, spôsobuje, že hoci sa človek snaží o obyčajný život, dosť často niekomu ublíži. No zlo negenerujú len vzťahy. Často je za ním stav životného prostredia, kumulácia jedov v tele, zamorené prostredie, nebezpečná radiácia, živelné pohromy, devastujúci vplyv nič neriešiacich médií. Režisér Sono toto všetko umne prepája do jedného celku a ponúka riešenie. Nie spásu neponúkajú inštitúcie, lekári ani škola. Len priateľský (láskyplný) nezištný a pomáhajúci vzťah. Častokrát od tých, ktorí sami temer nič nemajú, len priateľstvo podobne vylúčených ľudí sociálneho či spoločenského okraja.

Neurazilo, pobavilo, nenadchlo. Kontroverznejším témam sa to vyhýba, ale zrejme preto, že ide o čiastočne film vytvorený v takzvanom štátnom záujme - produkovaný Českou televíziou, podporený príspevkom štátneho fondu. Navyše, vo filme sa vyfajčí zhruba tisíc cigariet, čo je asi najviac od filmu Kouř. A okrem toho, mať na hrade zjavného bonvivána, sukničkára, rebela i buržujského synáčika v jednom - priznajme si, kto by nechcel mať aspoň raz takého prezidenta? Tak veľmi sa odlišujúceho od zástupu dôstojných pánov, smiešnych politrukov, vyšinutých egomaniakov či ľahko zabudnuteľných persón. Môžem mať voči VH tisíc výhrad (aj mám), ale to, že prijal Franka Zappu, Rolling Stones, Lou Reeda a Plastic People of the Universe na Pražskom hrade, ako oficiálne návštevy prezidenta, si zasluhuje absolutórium. To, že Vratislav Brabenec odchádzal z oslavy jeho narodenín pomočený a váľajúci sa po chodníku si zaslúži fľašku šampanského (a nie výsmech a urážky od Rossa Hedvička, ktorý o tejto skvelej udalosti a radostnej zvesti zverejnil fotodokumentáciu - a áno, Vráťa Brabenec je elita národa). Ak už rebel, sukničkár a opilec, tak aj v úrade, prečo nie. Aj s rovnako naladenými kamošmi z mokrej štvrte. Poznámka: Zopár kolegov užívateľov tu skuhrá, že málo myšlienok, prejavov a hier vo filme. Ja hovorím: našťastie. Úvahy patria na papier, hry do divadla, prejavy na námestia alebo do parlamentu. Ak by sa toto dopustilo, vznikol by ďalší z radu pekelne toporných a nudných filmov. Okrem toho, Ivan Martin "Magor" Jirous sa pomerne dlho pohyboval v Havlovej blízkosti, pred aj po revolúcii. Za nejakého myšlienkového inšpirátora, radcu alebo motivátora lebo filozofa ho nikdy, naozaj nikdy pri osobných rozhovoroch neoznačil. Nespomínal ho totiž vôbec. Za skutočného myšlienkového umeleckého a filozofického guru považoval Egona Bondyho. Myslím, že viem prečo. Pretože Vašek Havel v porovnaní s Egonom Bondym žiadny veľký mysliteľ nebol, max taký populárny rétor.

Podstatné je niečo urobiť. Čokoľvek. Len neležať ako hnida v nehybnom bahne. Nemusí to mať vôbec podobu hrdinského činu troch mladých Amíkov. Režisér ich príklad použil ako atraktívnu hyperbolu a poctu výnimočnému činu zároveň. Ale veď pozrite - trojica kamarátov z detstva, z toho dvaja posadnutí fanúšikovstvom k zbraniam a military, sa stretne po pár rokoch od skončenia strednej na spoločnej "pařbe" Európou. Náhodou odchytia fanatického arabského útočníka. No nie sú pasívni. Aktívne odvrátia nebezpečenstvo, zachránia minimálne jeden život. A o to ide - zdá sa mi, že režisérovi na jeho staré kolená, čím ďalej tým viac rozumiem. Nielen preto, ale aj preto, že veľmi podobný odkaz - o potrebe niečo konať v prípade spoločenského ohrozenia (a vôbec sa to nemusí týkať aktívnej fyzickej akcie) - vyslal svetu ku koncu svojho života aj básnik, spisovateľ, filozof a kultúrno ideový guru Egon Bondy (v závere dvojdielneho dokumentu "Fišer alias Bondy zrežírovaného Jordi Niubóm). Mimochodom Egon Bondy a Clint Eastwood sú generační súputníci, obaja narodení 1930.

Život na Islande v päťdesiatych rokoch 20. storočia prostredníctvom náhľadu do života rodiny zo sociálne nižšej strednej triedy. Famílii dominujú ženy, obživu obstaráva jej hlava - rybár. Doma je pomenej prítomný, vďaka jeho každodennej pracovnej náplni na šírom mori. A tak väčšinu každodenných záležitostí riešia ženy. Do rodiny prichádza po rokoch z USA mladá vdova Freja. Príbeh je ozvláštnený Frejinými výletmi na nehostinné sopečné skaliská. Akoby sa tam z času na čas vydala konzultovať s nadprirodzenými bytosťami svoj ďalší osud, najmä čo sa týka ľúbostných vzťahov. Táto epizóda ostane až do konca (našťastie) nevysvetlená a tak ostáva jemný opar dráždivého tajomstva. Zvyšok je štandardný mix komédie, a drámy, v ktorom sa všetky konflikty napokon končia zmierlivo.

Najhoršia je nevedomosť. Stane sa občas, že sa zobudíme, a nevieme, čo sa počas búrlivej noci odohrávalo. Rovnako sa to stane mladej Mandy. Jedinú stopu predstavuje verejne zdieľané video. Na ňom je je už nevládna, spiaca. Okolostojaci chalani z párty si z nej sexuálne uťahujú, jeden z nich jej sťahuje nohavičky. To je všetko, znásilnenie na videu nie je. Odhalením videa sa spustí peklo, ktorým si dievča prejde. Do značnej miery to spôsobí mamina, odhodlaná po zhliadnutí záznamu riešiť celú vec cez políciu. To má za následok posun vzťahov v škole, basketovom tíme, v možnostiach trávenia hrdinkinho voľného času, jej vzťahoch. Do toho sa neustále vnucujú vnútorné pochybnosti Malo to zmysel, riešiť takto? Napriek vyšetrovacej tortúre sa Mandy nedozvedá ani o piaď viac, než bolo na tom nešťastnom videu. Nálada filmu presne zodpovedá jej vnútornému rozháranému stavu. Zároveň pomerne presne ukazuje, čím si musia prejsť ženy, ktoré sa verejne odhodlajú oznámiť sexuálne násilie, či ponižovanie. Rozhodne to nie je med lízať. Tunajším komentátorským haterom odporúčam predstaviť si, ako by sa cítili oni, zobudiac sa po divokej párty s bolesťou zadku a krvavou riťou.

Originálne animačne riešená scéna - výtvarne precízne vyvedené krajinárske pozadie ostáva akoby v ústraní. V popredí sa odohráva hlavný dej. Ten, animačne jednoduchý, až primitívny, ukazuje príčiny a následky neznášanlivosti. Animačný kontrast zdôrazňuje, že v prípade nadvlády hlúpeho násilia umenie a krása hrajú tretie až štvrté husle.

Predstaviteľ titulného psa Zoltána si hviezdičku zaslúži. Jediný podal solídny herecký výkon. Zvyšok hlúpy ako bagandža. Chápem snahu o originalitu. Je ale zbytočná, ak vyznie hlucho. Bez napätia, srandy. Dej: Posledného žijúceho priameho mužského potomka rodu Draculov ide hľadať do Ameriky z mŕtvych vstanúci Draculov riťolíz, Vyzerá ako zlovestná, vyschnutá, prestarnutá múmia. Nestačí však pána D. nájsť. Treba ho napraviť na cestu upíra - tak aby im robil pána. Inak Draculov paholok spolu so psom Zoltánom zhynú. Obaja sa prebudia v truhlách po tom, čo ich pri odstreľovaniach v Maďarsku objaví sovietska armáda. Mali síce zabodnutý kôl v srdci, ale neprekáža to ich znovuoživeniu. Po USA sa premávajú v pohrebnom aute. Apropo, scenár je chybný v tom, že otec - s upraveným poangličteným priezviskom Drake - je posledným Drakulom v rade. Má totiž syna, ale na toho scenár dlabe. Múmiovo vysušený zloduch sa zdá byť celkom chytrý, no bez Zoltána si ani neprdne. Telepaticky ho ovláda a posiela vykonávať rôzne drobné jatočno - vampírske práce., Chce nimi posilniť tím. Spočívajú v zahryznutí okolo žijúcich psov a ich premene na upír psov a likvidácii nežiadúcich svedkov.