Radko

Prečo si po ovdovení jeseň života nestrihnúť v svojpomocnom mužskom triu, čo sa poskladá na kúpu zánovného domu a auta? Namiesto očakávaného, nudne-otupne šikanózneho domova dôchodcov. Na scéne je ale aj druhý plán. Pomstiť sa eštébákovi, ktorý každému z trojice dedov roky pil krv. Mužské predstavy potreby naplnenia spravodlivosti naruší prostitútka, ktorá sa k trojici nasťahuje. Pomalé tempo plynutia, čiernobiely obraz s 60 odtieňmi sivej a opakujúce sa zábery opustených sídiel a fabriky trefne symbolizujú jeseň života. Hudobná zložka príliš k filmu nesedela. Mladícke hippie popevky, otrasná adaptácia piesne "Koupil som si francovku" a pár hluchých scén znižujú hodnotenie na mierny nadpriemer. Naopak Brabencove dialógové sentencie a komentáre sú crème de la crème Sunrise Supervising.

Pripomínalo mi to Mozartovu hudbu prevedenú do filmu. Emocionálne presvedčivú, vizuálne bohatú, obohatenú najrôznejšími páčivými kudrlinkami. A: komerčne úspešnú, lebo takú všeobecne peknú a čačanú. Navyše je pozitívne vyznenie s moralizujúcim podtónom potreby podriadenia sa oficiálnej moci.

Pomerne presne a citlivo zachytená nepokojná atmosféra na nemecko - československej hranici v období tesne pred Mníchovom. Slabinou je kolísavé, nevyrovnané tempo filmu a v pár momentoch nadbytočne naťahovaný dej. 70%

Popoluška je obľúbená rozprávka. Takže ocením každé spracovanie, ktoré rešpektuje predlohu a zároveň je schopné priniesť niečo nové alebo aspoň povznášajúce. Nech je to trebárs úžasná obrazová zložka a atmosféra, ako tu.

Sile pôsobenia náboženskej sekty sa môžete vysmievať. Môžete sa z nej liečiť. Môžete sektu zosmiešňovať. Môžete ňou aj strašiť a dovádzať iných do zúfalstva. No ak ide naozaj do tuhého a sekta má/ mala včele mimoriadne nadaného psychopata (spravidla so silnými schopnosťami ovládať vôľu a konanie iných) tak máte popiči. Hoci ste psychiater. No a zhruba o tomto je Chata. Dobre vystavaná, s pevnými základmi v odľahlej horskej prírode, nespoliehajúca na lacné ľakačky.

Jediný ako - tak dobrý vtip v tejto epizóde je premenovanie bratislavského prírodného kúpaliska Zlaté Piesky na Zlaté Pysky. Zvyšok o ničom. No aj použiteľný frk je dosť prvoplánový a lascívny. Keby mali tak tvorcovia odvahu takto ("pysky") pomenovať aj epizódu samotnú a nestrápňovať názov zjemneným českým názvom "písky", bolo by aj hodnotenie vyššie.

Trefné zosmiešnenie nacistických ultra fans Slovana Bratislava, ku ktorým patrí aj stredná generácia. Tá je však odvážna zväčša len doma pri televízore.

Láska, ktorá si nevyberá, bezpodmienečná, je, spolu s estetizáciou ideológie hlavnou témou filmu. Estetizácia nacizmu je predstavená úryvkami z opier, skladbami vážnej hudby, scénou mužského baletu. Išlo o typický znak elít Tretej ríše. Myšlienky naci ideológie (násilné a zvrhlé) potrebovali zjemniť intenzívnou vášňou k takzvanému vysokému umeniu (opera, vážna hudba, architektúra). Prítomný sadizmus a latentná homosexualita ako príznačné správanie sa elít sedia k hlavným témam filmu ako riť na šerbeľ. Kontroverzné je nabúranie vžitých mechanizmov absolútnej židovskej nenávisti k realizátorom holokaustu. Značne rozpornou je i téza, že takmer celá spoločnosť v Rakúsku, 12 rokov po ukončení vojny, aktívne spolupracovala s podzemnými skupinkami, pracujúcimi na očiste esesákov (hoci, ak si pozriete artistné výkony rakúskeho filmového a ideového undergroundu - myslím najmä viedenských akcionistov - tak to ďaleko od sureálne poňatého naziartu veru nemá:). Pomalé plynutie filmu poskytuje priestor na uvažovanie a strávenie znepokojivých myšlienok a kontroverzií. K deju: ulicami Viedne, lemovanými honosnými budovami a veľkorysými verejnými priestranstvami prechádza elegantne odený muž v klobúku. Mieri do hotela s názvom "Zur Opera". Muž, ako sa ukáže neskôr, je v hoteli nočným vrátnikom (odtiaľ názov filmu). Píše sa rok 1957. Existencia muža s druhoradým zamestnaním, vykonávaným pod rúškom noci, kryje jeho minulosť. Ide o niekdajšieho nacistického pohlavára. Napriek zmene statusu, niečo pretrváva - elegantné oblečenie, láska k opere a baletu, sadizmus. Ten sa naplno prejaví po tom, ako sa v hoteli náhodne zjaví mladá dáma - jeho niekdajšia židovská väzenkyňa a objekt jeho sadistických túžob. Po počiatočnom úľaku z ohrozenia vyzradením, naviažu obaja na sadomasochistický pomer z minulosti a prepukne medzi nimi naozajstná láska. Konštrukcia deja, akej sa dopustila režisérka je výnimočná. V dnešnej dobe politickej korektnosti sotva možná. Totiž ide o takú hlavnú dejovú líniu psychologickej drámy (nie paródie), v ktorej by sa Žid alebo Židovka zamilujú do nacistického pohlavára, ktorý ich ako teenagerov psychicky týral a sexuálne zneužíval. Love story pritom neprebieha počas vlády nacizmu, ale dlho po ukončení vojny. Bez výčitiek, vášnivo, stockholmsky syndrómovo úprimne. Bez edukačného vysvetľovania a potreby zdôrazňovania, že ide o nejakú psychickú vyšinutosť. Dnes nemožné. Značne kontroverzné aj v čase vzniku.

Korineho filmy mám rád. Filmy s Culkinom nemusím. Sonic Youth sú rockeri. Sunday je pohodová vypalovačka. Klip k nej zaberá prevažne Macaulaya ako špúli pery do kamery, bozkáva sa so slečnou alebo len tak prižmuruje oči.. Plus spomalovačky. Scény s mladou baletkou v úbore. Rezultát: pesnička v poho, klip naho: 40%

Druhotriedna romanca. Ani poriadne vykreslenie napätia pred začiatkom španielskej občianskej vojny, ani poriadny milostný príbeh. Len taký letmý, letný. Nič nemení, flirt zanechá na perách a v mysli zúčastnených príjemnú spomienku. Čo sa nedá povedať o vzťahu diváka a filmu. Rozhodne žiadnu príjemnú spomienku nezanechal, skôr pachuť podpriemeru.