Radko

Úskalia sociálnej starostlivosti. Alebo priamočiary, s ničím sa neserúci hororový príbeh matky- kurátorky, dohliadajúcej na riadnu výchovu detí zo sociálne slabých alebo neúplných rodín, ktorá "vďaka" práci k prekliatiu príde. Prekliatiu, zamotajúcemu na plné obrátky život jej i jej dvom maloletým deťom. Už dávno som nevidel žánrový kúsok, ktorý by ma zo dvakrát spoľahlivo vydesil. Navyše na miestach, kde sa to dalo priamo očakávať. Darmo, kto vie, ten vie.

Príbeh uneseného dánskeho novinára v Sýrii je v poradí druhou sfilmovanou verziou toho istého skutočného príbehu. Tou prvou boli dve epizódy dánskeho seriálu Dicte, nakrútené v roku 2016. Tie v necelej hodine obsiahli v zásade to isté čo "Vidíš mesiac, Daniel", nevynechajúc pri tom nič podstatné. Akurát boli trochu zmenené mená a voľnejšie sa pracovalo s postavami i príbehom. Z môjho pohľadu bolo seriálové spracovanie dramatickejšie. K čomu nepochybne prispelo, že bolo o hodinu a štvrť kratšie. Takže milý Daniel, nabudúce si pôjdem pozrieť naozajstný Mesiac. Namiesto toho, aby som si zopakoval už dva razy videný, v zásade totožný, no predsa len trochu zdĺĺĺhavý príbeh.

Chladnokrvne presný a emočne umiernený popis fungovania japonskej mafie. Zaštiťujúcej sa kódexom cti a tradície. Ten však funguje len naoko, v súbore dôstojne pôsobiacich obradov a úkonov. Kaligraficky krásne vyvedené zmluvy na papyruse medzi jednotlivými rodinami, čajové obrady pri delení vplyvu, predpísané tmavé obleky pri poradách, kimoná pri pohreboch, čierne limuzíny. Alebo aj odhryznutie prsta, ako prejav oddanosti hlave mocného zločineckého rodu. To všetko je len pozlátkom faktu, že akákoľvek zrada v mene upevnenia moci sa hodí. Polícia nie je lepšia. Žmýka odrobinky mega ziskov mafie v podobe úplatkov, v snahe urvať si krajec. Vo vzťahu k vedeniu sa tvári ako rafinovaná, rôzne strany hrajúca ruka spravodlivosti, no dôsledne trestajúca zločin. Čestní policajti sú znechutení, ale pasívni. Až na formálne odlišnosti, ide o univerzálne vykreslenie sveta organizovaného zločinu. Poznámka: porovnanie filmu so Slovenskom: 1. scéna: na polícii sa objavia kompromitujúce fotky ministra s mafiánskou prostitútkou - milenka talianskeho mafiána žijúceho na Slovensku (momentálne si odpykáva 9 a pol ročné väzenie v Taliansku) sa neskôr stala hlavnou štátnou radkyňou na Úrade vlády a asistentkou premiéra Fica. Počas štátnej služby čulo komunikovala s ex-milencom, členom ´ndrangety, rozbiehajúcim kokaínový biznis s účasťou colníkov. 2. Spolupráca polície a mafie - Na Slovensku nedávno (2020) sedeli vo väzbe za podozrenie z účasti na organizovanom zločine dvaja poslední policajní prezidenti Už sedí len jeden. Druhý sa vo väzbe zabikmovraždu (30. december 2020) so zvláštnym pozadím. 3. Boje mafiánskych rodín. Najmasovejšia poprava mafiánskeho klanu sa udiala v Dunajskej Strede - v bare Fontána zastrelili 10 členov klanu. Iní bossovia skončili tiež (napr. zastrelenie v nemocnici pod policajnou ochranou, odpálenie auta, odrezanie hlavy atď.) 4. Yakuzácky samurajský folklór. Na Slovensku sa prejavuje na pohreboch bossov. Na cintorín príde fúra čiernych limuzín. Z nich sa vyvalia gorily v luxusných oblekoch, s partnerkami pod pazuchou. Policajti tomu hovoria demonštrácia sily.

Odumierajúce mesto, kde zdochol pes. Ale len zdanlivo. Pretože onedlho sa jeden havo objaví. S riadne ostrými a vycerenými zubáľmi! Navyše v opustených budovách žije, zdá sa oveľa menej ľudí, ako celkový počet zmiznutých detí na výveske pohrešovaných ľudí. Miesto doktora zastáva sestrička, miesto nemocnice je tu opustená škola. Miesto dieťaťa z párového vzťahu: poloincestné, ledva dýchajúce bábo. A záhadný muž, nočná mora, unášajúca deti. Zdá sa, že sa pomocou nich nejako snaží znovu oživiť opustené banské chodby. A azda to je celé inak. Vyznením rozhodne zaujímavá variácia štandardného thrilleru o psychopatickom únoscovi.

Vtipná, akčná a zábavná pocta hracím automatom konca 80. rokov. Tie chodievali cez letné obdobia mestami v kamiónoch, ktorých príves tvoril rad vedľa seba naukladaných hracích automatov (jeden automat bol vždy len na jednu hru). V podlhovastom kovovom prívese s drevenou dlážkou sa vždy tlačila kopa deciek. Opakovane zažívali nezabudnuteľné dobrodružstvá pri zostreľovaní vesmírnych hajzlov Space Invaders, či pri pojedaní bodiek labyrintom Pacman. Hra končila likvidáciou hráčovej postavičky na obrazovke. Vhodenie temne žltého kovového žetónu s nápisom Bally v hodnote 2 Kčs ale zaručovalo návrat do dobrodružstva. Od počiatku. Cieľom bolo pokoriť hru, dostať sa do levelu, za ktorým už nenasledovalo nič ťažšie. Potom mohlo nastať počítačové odkliatie a odchod za inými dobrodružstvami mladosti. Málokomu sa to podarilo, ostávala skupina mládežníckych okukovačov, dúfajúcich v nemožné. Príjemné pozerať po rokoch film, kde sa hrdina snaží o čosi veľmi podobné. 70%.

Jiří Trnka na plastické vystihnutie totalitného správania, kontrolujúceho život, prácu i smrť poddaných, nepotreboval ani jedno slovo. Stačil prostý príbeh jednoduchého hrnčiara, ktorému sa do života, vyplneného miesením hliny a výrobou kvetináčov, začne miešať ruka. Excelentný finálny odkaz veľkého výtvarníka a režiséra!

Zdĺhavá anabáza ambiciózneho dôstojníka. Dotiahol to vysoko, no mal za ušami. Čo presne za nimi mal, úzkostlivo tajil. Iní na to prišli a urobili no no no! Vďaka bubu a hrozbe prezradenia sa plukovník zosral a začal vyzrádzať prísne tajné vojenské plány. V spoločnosti plnej pokrytectva, ho čakal za túto zradu rovnako pokrytecky vykonaný trest. Skúmanie lákadiel moci a rôznorodosť zmien charakteru po jej reálnom nadobudnutí a vplyv spoločensko-politickej mašinérie na výkon mocenských privilégií, sa rozhodol maďarský režisér skúmať v ambicióznej trilógii. Na príklade troch povolaní: herec, vojak, mág. Druhá časť, Plukovník Redl, zameraná na vojaka, mohla byť fajn, nebyť nešťastného režisérskeho zámeru obsadiť do celej trilógie rovnakého herca do hlavnej úlohy. Klaus Maria Brandauer si totiž vždy ukradne film celý pre seba. Prispôsobí ho svojmu, nepochybne famóznemu a variabilnému výkonu. Až tak veľmi sa zmocní charakteru svojej postavy, až v tom zanikajú rozdiely a nuansy vplyvov moci, rôznosť charakterov hrdinov sa tak paradoxne, do istej miery stráca. V prospech hereckého víťaza, uchopiaceho opraty hereckej moci vo filmovej trilógii - pána Klausa Mariu Brandauera.

Ak budú naďalej fungovať školské kino predstavenia, prihováram sa za púšťanie Justíny z režisérskej dielne Jesúsa Franca ôsmakom, deviatakom na základných školách a stredoškolákom. Popri základnej rámcovej vedomosti o literárnom diele markíza de Sade, získajú poučný zážitok o rôznych prístupoch dievčat k cnosti, o prevažujúcom prístupe mužov k ženám, i o o vzácnych výnimkách, umožňujúcim stavať konštrukty o morálnom a čestnom prístupe k biednym a strádajúcim. V neposlednom rade získajú študenti náhľad na skutočné chovanie a morálne zameranie podnikateľov, duchovných, šľachty a kupliarov. Neraz realizujúcich vzájomne zastupiteľné, či nerozoznateľne podobné úlohy v spoločnosti. A v neposlednom rade sa môžu žiaci oboznámiť s povahou práce opôr spoločnosti, predstavených ramenami spravodlivosti - policajtami, sudcami, a vládnymi úradníkmi.

Ťažko súdiť, ako by sa človek správal 99 dní pred popravou. Kým si sám nezažije. To si ale nik nelajsne. Reparát totiž neexistuje. Režisér to poňal ako introspektívnu baladu. Prestrihmi do minulosti si mladá odsúdená anti-nazi odbojárka bilancuje minulosť: detstvo a počínajúcu mladosť v lone a znamení idylickej prírody (včely, spevy, rodný dom), vzťahy (ne-odbojár nie je hoden jej lásky), odbojovú činnosť i mučivé gestapácke výsluchy. Paralelná rovina filmu zachytáva prežívanie zvyšných dní vo väzení. Tá je v znamení nepríjemných dozorkýň, občasných návštev rodiny a sledu kontaktov so spoluväzenkyňami. Hlavná hrdinka sa nepoddáva zádumčivej trpkosti. Naopak, rada spieva piesne, najmä ľudovky a kde len môže, zvonivo sa smeje. Jej správanie je zvláštnym mixom nezlomnej rebelky (obetovanie sa), katolíčky, upierajúcej si telesné potešenie ("až po vojně"), ateistky, odmietajúcej náboženskú útechu, puberťáčky, ktorej je všetko smiešne a stále do spevu, a filozofky, formulujúcej zádumčivé pravdy v listoch rodine. Čudesná zmes správania navodzuje u diváka tiesnivo nepríjemnú atmosféru tušenej exekúcie. Film nesúci sa v zadumane-tragickej línii česko-slovenskej kinematografie.

Sila osobnosti tak veľká, že jej vlastné prerozprávanie najtraumatizujúcejších spomienok II. svetovú vojnu vyznieva emočne i obsahovo oveľa silnejšie, než v hraných scénach, riediacich výsledný efekt. Napriek tomu ostáva výpoveď životného príbehu, ukazujúceho cez osobný príbeh "nádhery i strasti života" 20. storočia vo východnej Európe, veľmi silná. Mrazivo tragická a zároveň veľmi zábavná. Tragikomika života, silno ovplyvneného aktuálne panujúcou politickou líniou, ako na tanieri. Poznámka: Medzi účinkujúcimi v tunajšom profile filmu chýbajú: Ján Mináč, Claudia Cardinale, Marcello Mastroinanni, Oliver Stone, Libuše Šafránková, Danny DeVito, Jiří Bartoška, Josef Abrhám, Marek Eben, Jiří Menzel a mnohí ďalší.