Real Tom Hardy

Počas najhoršej diarey, aká ma za posledné roky sužovala, mi sekundy a minúty noci spríjemňovala táto pozoruhodná žabožrútska miniséria, ktorej epizód by som si prial šesťdesiat, nie šesť. Francúzi otvorili historické knihy nedávnej minulosti a na paškál si zvolili okupáciu Mosulu Islamským štátom v roku 2016 a snahy Francúzov, Iračanov a Kurdov s touto situáciou pracovať, i keď prvých menovaných skôr viac motivovali snahy predísť útokom na domácej pôde. Tému slušne vyťažili a z Cœurs noirs vznikol pôsobivý, skvostný počin, ktorý kľudne valcuje áčkové produkcie spoza Veľkej mláky. Choreografia akčných sekvencií priam až na videohernej úrovni, mnohé z nich pôsobia ako vystrihnuté z príbehových scén novších diel zo sérií Battlefield (najmä trojka) a Call of Duty (hlavne tie s podtitulmi Modern Warfare). Druhá epizóda v tomto smere totálne vojvodí a plus aj exemplárne pracuje s napätím. O autenticite sa hovorilo veľa, pod to sa len rád podpíšem (dopomáha aj štvorjazyčnosť seriálu, čo vždy cením). Scenár mal tiež ambície ísť viac pod povrch, mapovať situáciu zvnútra ISIS (a aj celého konfliktu), koniec-koncov ale len letmý pohľad na vec (dokument pasuje zrejme viac) a zameranie tvorcov na vzťahy medzi členmi jednotky. Počin je ale svieži, prekvapí a zaujme. Za mňa topka a ďalší adept na niekoľko opakovaných zhliadnutí. A miestnych 90% veľmo potešilo x) (1.11.2023)

Allen Hughes (spolu s bratom Albertom / plus Lee a Singleton) nielenže poslal v 90. rokoch černošský film do nových výšin, o dve dekády neskôr so svojim opusom Defiant Ones poslal latku kvality hudobných dokumentov ako takých do úplne inej galaxie. Bolo ťažké predstaviť si, že v tomto smere môže ešte prísť akýkoľvek posun k lepšiemu. Píše sa rok 2023 a Hughes na FX vyslal atómovku. Krehký, citlivý, emotívny, no energiou a aurou "predmetu" (rozumej Tupac Shakur) extrémne intenzívny a komplexný portrét velikána, ktorého nebolo možné zlomiť. Taktiež nejde o štandardnú biografiu, na ňu a jeho (krátky, no plodný) život sa díva a viac ako hudbe a tvorbe samotnej sa zameriava skôr na jeho aktivizmus vychádzajúci nielen z výchovy matky Afeni ovplyvnenej Čiernymi pantermi, ale aj prežitými reáliami prostredia & doby. Tona doteraz nevidených záberov neustále prepájaných s voiceovermi mamy a syna spolu s relevantnými pozvanými a geniálnou réžiou budujú ďalší, zaslúžený pomník legende. Aj keď mi v pár momentoch dosť prekážali niektoré zvláštne interpretácie (a neprestajné démonizovanie démona menom Suge Knight), ide o perfektnú záležitosť a povinnosť nielen pre fanúšikov Tupaca a jeho hudby, ale aj fanúšikov (hudobných) dokumentov. Poslednej epizóde vďaka za slzy... "Mama, I really do love you. I appreciate everything you've done for me. I've done a lot of things that I wanted to do. I've led a good life. I'm not happy here. If I die tonight, I'm happy. World's best mom." / "I once contemplated suicide, and would've tried, but when I held that .9 all I could see was my mama's eyes." ♪♫ / ♪♫ / ♪♫ (x / x) (x / x)

Celkom zmot celý ten súdny proces, ktorý som v tom čase so zámerom statočne zabiť čas pozorne sledoval každý deň. Na zjednodušenejšie zhrnutie (prípadne nejaké premeškané momenty) od niektorých zo streamovacích služieb som sa dosť tešil, najmä po tých troch predchádzajúcich, naozaj žumpoidných. Cieľom Netflixu bolo mapovať dopad procesu na "online svet" a jeho reakcie na dianie v sieni. Toto v praxi vlastne znamenalo, že celá stopáž troch epizód bola neustále prestrihovaná priblblými reakciami debilných "youtuberov" & "influencerov" a ich skutočne geniálnymi analýzami videného. Komu a ako mal tento počin utvoriť akýkoľvek relevantný obraz udalostí naozaj netuším. A ešte netuším, čo niektorí tu komentujúci fetovali tvrdiac, že doku je jednostranný, pro-Heard. Hodnotenie som práveže ešte zvažoval nižšie kvôli tomu, že až moc ide na vlne obhajoby Deppa. Ale znížim aj tak, lebo toľko vypustených informácií som v "dokumente" už dlho nevidel...

Po niekoľkých sériách postupne a pomaly odďaľujúcich sa od pôvodnej "vízie" filmu z '96 (aj tej prvej / a aj napriek nesporne vysokej latke kvality pokračujúcich sérií) je táto piata nekompromisný návrat ku koreňom, berúc si nielen inšpiráciu, ale takmer väčšinu prvkov filmu bratov Coenových (pričom jeho pozretie počas sledovania S5 viac než vrelo odporúčam). Najnovší prírastok do Fargo antológie je štýlová explózia, vizuálne premakaná a pohlcujúca, od pôsobivej pilotnej epizódy cez halloweensku Predvianočnú nočnú moru s Jackom Skellingtonom až po "Toxic" scénu, ktorú mám už niekoľkýkrát na opakovačke. Obrazovo nádherná séria, ktorá ale hlavne nezaostáva ani obsahom, ktorý ti do pamäti vryje výkon Juno Temple (ale aj Hamm & Leigh). Za mňa zatiaľ vrchol seriálu... ♪♫

Už od prvých momentov mi niečo pripadalo zvláštne. Scenár. Na "mainstreamový" akčný film vysielal príliš atypické signály. Až po odbití záverečných titulkov zisťujem, že ho spísal analytik vojenskej rozviedky, ktorý v realite aj skutočne v (takomto) teréne pôsobil. Toho vplyv bolo možné badať najmä v postranných dialógoch, referenciách na udalosti v pozadí, reflektovaní dopadov širších geopolitických hier na dané prostredia, v správnych a presných poukazovaniach na "regionálne praktiky" a v exaktných geografických zasadeniach a menovitých odkazovaniach na osoby a frakcie. V tomto dlho žiadny konkurenciu nemal a mať ani nebude (naposledy asi len Bigelowej opus 30 minút po polnoci). Problém ale nastáva vtedy, keď sa pozornosť presunie na faktory, ktoré zaujímajú bežného diváka – a tam je úplne vidieť, že LaFortune proste nie je scenárista, ale vojenský analytik – nulový cit pre autentickú dramatizáciu, prílišné prekombinovanie dejových liniek a "se vším všudy" proste z reťaze odtrhnuté a absurditou pomazané situácie (čo je tiež dosť na počudovanie, keď rejža Waugh má za opaskom počiny ako Trestanec a Zločinec). Ja mu to ale, ako až obsesívny fanatik danej témy, zazlievať rozhodne nebudem, nakoľko si značne vážim skôr faktory, ktoré som uviedol v úvode, a od piatich hviezd som teda ďaleko nebol. A bradatý Butler v akčných nárezoch je niečo, čo bolo (pre mňa/pre filmový svet) rozhodne nutné. Kandahar v tejto chvíli čestným členom v mojej pravidelnej rotácii snímok s opakovanými zhliadnutiami. A miestnych 50% je čistý výsmech, nakoľko Ritchieho Covenant s 81% moc odlišný veru nie je... "Welcome to New Afghanistan. Same as the old." (20.6.2023) (2.7.2023) (29.2.2024, cz dab)

Spojili sa tu dohromady dve nie celkom k sebe hodiace sa veci – J.Lo v tej (za mňa) vizuálne zatiaľ najpôsobivejšej forme (Zlatokopky sa môžu schovať) & šablónovitý akčný film od Netflixu (čo by sa malo radiť k podobným televíznym tragédiám pre divákov ako nástup slovenských reality-TV šou po prelome milénia). Výsledkom je presne to, čo si si mohol z predchádzajúcich viet odvodiť – tupé klišé o záchrane dcéry niekde na Aljaške, ktorej vojvodí Lopezka v graduálne lepších a lepších outfitoch (najmä tých snežných). Ideálne asi len pozerať a predmetné videné radšej ani neriešiť. Treba ale pochváliť úderné akčné sekvencie a "prestrelky," z ktorých pulzuje energia. Z dvoch hviezd prihadzujem tretiu za druhú polovicu z Aljašky a učenie schopností prežiť, ktoré mi trochu pripomínalo reboot hernej série Tomb Raider. A cením, že sa film snažil divákovi nahovoriť, že vraj EIT fungovali :D (17.5.2023) (9.9.2023)

Všetko, kde sa v posledných rokoch objavuje Gianna Dior, dostáva poctivé, vysoké produkčné hodnoty – úplne zaslúžene, samozrejme, po tomto sa nedalo už ani inak – a ja si to ako fanúšik filmu (rozumej kinematografie) naozaj užívam. Rejža tu na poli 40 minút odviedol skutočne kus solídnej roboty, a to nielen v rámci štandardov série Deeper. či celej skupiny Vixen. A neviem, koho nápad bol dať do porna takú dramaticky-ambientnú hudbu spolu s takým strihom, bol však geniálny. Teraz je na čase preveriť zvyšok Walkerovej rež. filmografie a zistiť, či išlo o náhodu, alebo má podobných nápadov v rukáve oveľa viac. Keby formát a štýl prvotných 10-tich minút išiel naprieč celou stopážou, pokojne a rád by som ho počastoval aj ako to najlepšie, čo som videl (i keď dívajúc sa na úvod teraz po druhýkrát, asi by to nedávalo moc zmysel :D). A áno, neduhy sú, neduhy ale budú vždy, najmä tie konverzačné nebudú eradikované zrejme nikdy... [symbolické hodnotenie č. 11k; chorý kkt fakt]

Bol to (paradoxne) práve Grečner s jeho spracovaním Chrobákovej knihy, ktorý ma namotal/naviedol začať si vážiť (česko)slovenskú kinematografiu a niektoré jej počiny. V Brázdovej (myslím) prvotine tu Edo dostáva bohatý priestor na reflexiu svojho života, primárne teda z pohľadu práce a diel. Na jeho vek (92) rozpráva skutočne záživne, energicky, nesenilne, ale hlavne neletargicky, skoro s takou gráciou a záujmom ako o pol-dekádu mladší Friedkin. Mimo faktoru pútavosti predmetného režiséra je aj dokument samotný zručne natočený a absentujú v ňom hluché miesta. Že sa doku nerovnomerne venuje tvorcovým filmom by som ako značnú chybu nevnímal, skôr štandard; opak ani neviem, či som niekedy videl. Dodatočne vyzdvihujem i atmosféru dosť harmonického charakteru, čomu dopomáha aj diváka sprevádzajúci hudobný podkres Dávida Kollára (najmä skladba z úvodu). A cením RTVS za skoré nasadenie do telky po premiére v kinách.

FX týmto podpisuje svoje miesto na piedestáli distribútorov (spolu so SHOWTIME) vizuálne najúchvatnejších a štylizáciou najpôsobivejších seriálov na celom televíznom/streamovacom poli. A Snowfall, najmä teda táto finálová séria, je tomu vrcholom. John Singleton v '91 zamiešal vody amerického filmu svojim prevratným debutom Boyz n the Hood, aby poeticky o 30 rokov neskôr kruh uzavrel a pred smrťou vytasil a posmrtne doručil druhý majsterštik podobne silného kalibru, len v seriálovom formáte. Ghetto Masterpiece vol. 2 existuje. Je práve tu...

Čokoľvek s geopolitickým zameraním na Blízky východ s veľkou produkciou a rozpočtom potrebujem do žíl okamžite ako poctivú oravskú riedenú drogu. Najnovší seriálový počin z pera Taylora Sheridana som zjedol cez noc na šupu a s nesmiernou spokojnosťou z videného. Lioness je ďalšou, pre tvorcu nie úplne atypickou, zlátaninou mnohých elementov, v tomto prípade lesbická láska v špionážnom trileri premotaná rodinnou drámou. Načrtáva život ženy v arabskom svete a demonštruje jeho bezmocnosť. hoc akokoľvek nekomplexne. Okrem toho ponúka síce zriedkavú, no prvotriednu akciu, intenzita zásahov je vysoká a súboje majú grády. Do značnej miery som si užíval ústredné ženské trio (Cruz x Joe x Aaliyah) a prerušované rozprávanie jednotlivých príbehov išlo slušne dokopy a koniec-koncov nerušilo. Chýbal mi možno trochu viac technickejší operatívny lexikón (kvôli tomu si treba opäť dať 30 minút po polnoci) a hlavne pár dodatočných minút v závere, ktoré by ukázali dopad misie na postavy. Už len preto budem prosiť o druhú sériu. A komenty o tom, že má ísť o nejakú vojenskú a/alebo "gender/woke" propagandu netreba brať seriózne. Chaloši zrejme nedopozerali celé, alebo nepozerali pozorne...