Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Komedie
  • Dokumentární
  • Krimi

Recenze (715)

plakát

L.A. Plays Itself (1972) odpad!

Bude zaujímavé sledovať, koľko užívateľov mi po tomto odbudne, nakoľko po jednom minulom komentári na tému dennej masturbácie počas ťažkých časov bez internetu odišli traja. Každopádne, Petr prisľúbil, že keď si ja pozriem toto, on si finálne pozrie niečo, čomu sa zubami-nechtami vyhýba už vyše roka. A keďže som muž slova a činu, rád v praxi otestujem aj protiľahlú stranu. Po tejto bitke ale zostávam zničený a spustošený. Pyrrhovo víťazstvo. Netuším, ako sú na tom historicky gay porná, videl som len jedno, zhodou okolností dnes (čo som zistil, až keď som ho pustil), francúzske Équation à un inconnu, ktoré stálo na diametrálne odlišnej úrovni. Vizuálne krajšie točil už aj Méliès 70 rokov pred, Halsted sa nerozhodol, či točí prírodopisný dokument, sociálnu štúdiu alebo porno, zvuk tu bol taký, že keď prechádzalo auto, si nevedel, či je to hudobný inštrumentál alebo motor, z "dialógov" som nerozumel ani jedno slovo a celé to znelo ako diskoška v nejakom obecnom kultúrnom dome na technike z minulého storočia. A čím bol experimentálny, to mi je normálne záhadou... Pre väčšinu ľudí by bolo utrpením sledovať nejaký nový, kvalitný, polhodinový, štandardný pornofilm. Takéto srandy sú v porovnaní s týmto prechádzka ružovou záhradou aj bez nátlaku. A to nehovorím, že som si nikdy dobrovoľne nepustil celé porno len tak k cereáliám na raňajky, čoby nie, a nie jedenkrát. Tu ale nastáva ten iný problém a nie jeden – hodina, ček / rok výroby 1972, ček / nízkorozpočtový trash, ček / gay porno, ček – toto pozerať je esencia na obesenie. Jediná svetlá chvíľka z celej hodiny bola, keď sa tam chalanovi v jednom zábere kýchlo :D No nič... Neskutočné hovno. Nikdy viac. Vážne.

plakát

Nebezpečná rychlost (1994) 

"GUTS'LL GET YOU SO FAR, AND THEN THEY'LL GET YOU KILLED." ---------- Kameraman de Bont si ma získal už dávno svojim majstrovským kúskom Twister (v rámci možností žánru), no ešte dva roky predtým zbúchal teraz už ikonický film, absolútnu klasiku, o ktorej bolo povedané zrejme úplne všetko – Speed. Napätie je neskutočne silné a hlavne nekonečné. Je ako magnet, ktorý ťa nehybne drží takmer celé dve hodiny prikovaného v sedačke, čo je jedna z vecí, za ktoré musíš byť ako divák akčného trileru režisérovi najviac vďačný. A keďže takú dlhú dobu sedíme v autobuse, jedna vec je istá – dôkladná prehliadka Los Angeles, resp. jeho diaľničného systému. "Vzťah" medzi hrdinom a záporákom funguje, sekundárne postavy tiež, Glenn Plummer bol super, hoc aj na tie dve minúty. Toto je (a bola by) solídne odvedená práca aj pre skúseného tvorcu. Geniálny rež. debut. Nebyť nátlaku štúdia dostať scenár von z autobusu, spokojnosť by išla možno ešte viac nahor.

plakát

Lovná zvěř (2010) 

"I PROMISE YOU ONE THING. RIGHT NOW, YOU HAVE NO IDEA WHAT WE CAN AND CANNOT DO." ----------------- Sean Penn a Naomi Watts je to najlepšie duo, ktoré by si ako režisér mohol pre svoj politický triler obsadiť a Liman to buď vedel, alebo bol len veľký šťastko. Z toho faktu ale vyťažil maximum, lebo na ich výkone a presvedčivosti viac-menej stojí a padá celý film. Ten rieši už hojne obkopanú tému invázie do Iraku, ktorá bola založená na falošnom, vyfabrikovanom vojenskom spravodajstve. Rieši ju však z nie obkopaného pohľadu skutočnej dvojice Valerie Plame a Josepha Wilsona, ktorých Biely dom vyvrhol "levom," keď im došla "životnosť." Liman využíva archívne zábery Bushovej administrácie, ktoré posúvajú naráciu vpred a istým spôsobom jej pomáhajú gradovať. Pri dokumentoch a.z. pomáhajú autenticky zobrazovať predmetné udalosti, pri klasickom filme však prinášajú pocit, že to, čo sleduješ sa skutočne deje a zároveň ťa vťahujú dnu, čo práve Liman veľmi šikovne utilizuje. Delikatesa celej snímky prišla v jej prvej polovici, kedy bolo krásne zobrazené, ako si ľudia jednoducho, po svojom a hlavne chybne interpretujú už tak jednoduché, selektívne rámcované a chybné informácie z médií, no a v druhej polovici zase fanatizmus vlastného presvedčenia. Aj napriek takmer dvojhodinovej stopáži som mal dojem, že záver bol trochu unáhlený a hoci je režisérsky zostrih o pár minút dlhší a prináša pocit väčšej uzatvorenosti a lepšej plynulosti priebehu príbehu, nehneval by som sa kľudne aj ďalšej hodine navyše. --- Na "rovnakú" tému tu máme z toho istého roku Greengrassovu genialitku Zelená zóna, ktorá sa na danú problematiku díva z opačnej strany, optikou akčných sekvencií a bojovej vravy, pre snímku z úzadia je možné siahnuť po nedávnej Shock and Awe, ktorá síce väčšinu moc nenadchla, obsahovo však musela potešiť nejedného "priaznivca" témy. A to isté, čo som pri nej cenil, je aj tu – na plnú hubu povedané o čo išlo. K druhej polovici filmu, ktorá otvára a prehlbuje príbeh hlavných postáv, by som rozhodne odporučil tematicky podobné Official Secrets a The Report.

plakát

On the Run Tour: Beyonce and Jay Z (2014) (koncert) 

Počuť Beyoncé dávať si JT-ho strofy z opusu 'Holy Grail' (x) bolo presne to, čo som potreboval. Také zimomriavky som dostal, až ma požulo. Nebo. Susedia museli mať tieto skoro tri hodiny isto radosť.

plakát

Červený drak (1986) 

"SAVE YOURSELF. KILL THEM ALL." --------- Nie som celkom presvedčený o dôvodoch, ktoré stoja za vlažným prijatím tejto snímky. Môže za to vysoko nastavená latka ďalších filmových adaptácií Thomasa Harrisa, najmä teda Mlčanie jahniat, alebo až príliš vtipný, komicky-šeredný "záporák," ktorý počas svojich voľných chvíľ nosí pančuchy na hlave? Ťažko povedať. Možno. Doboví kritici filmu vyčítali primárne silnú režisérsku osemdesiatkovú štylizáciu. Retrospektívne je tento Mannov rukopis daného obdobia považovaný za pozitívnu dominantu celého filmu a jeden z hlavných elementov, bez ktorých by Manhunter nefungoval. Spinottiho kamera je nádherná, ba až dokonalá, hoci je relevantné sa pýtať, aký veľký podiel má na tom zásah režiséra. Tá ladne sníma dôkladne a starostlivo vyberané interiéry a je osadená žiarivými farebnými tónmi Mannovej palety a jeho typických odtieňov (modrej). Neviem, čo kritici fetovali v '86, keď veľa z nich tvrdilo, že kvôli vizuálnej stránke sa zabudlo ísť do hĺbky postáv a tým boli odsunuté na druhú koľaj, no musel to byť kvalitný matroš. Vnútorný konflikt protagonistu mi prišiel veľmi atraktívny a bol pre mňa po celý čas jedným z najdôležitejších pilierov celého filmu (spolu s forenznými prvkami vyšetrovania) a tiež exemplárnou ukážkou slávneho Nietzscheho výroku: "When you gaze long into the abyss, the abyss gazes also into you." Toho mimochodom bravúrne stvárnil William Petersen, ktorého som úplne žral a ktorého (paradoxne a neprekvapivo) opäť doboví kritici zmietli pod stôl a filmu vyčítali slabý lead character... Škoda reči. Na záver by som chcel už len vyzdvihnúť hudobnú zložku v znamení tých správnych 80s synťákov, scénu s tigrom a úvodnú sekvenciu, ktorá mi z nejakého dôvodu prišla extrémne mrazivá aj napriek faktu, že sa v nej prakticky nič explicitne neudialo. A vlastne by som chcel v podstate vyzdvihnúť všetko a všetky aspekty filmu s výnimkou finálnej scény a jej zvláštneho strihu, ktorý som pravdepodobne z estetického hľadiska nepochopil... ♪♫ --- PS: Cením tie Goldbeaterove štyri hviezdy stojace medzi tými všetkými jednými/dvoma hviezdami ostatných obľúbených užívateľov. -------------------- (4.7.2017) (24.4.2021) (27.4.2021) (28.4.2021)

plakát

Blame It On The Streets (2014) 

"NIGGA, PASS THAT SHIT, YOU BITCH-ASS NIGGA!" --------- Krátky film Keenona Jacksona je vizualizáciou jeho prvého štúdiového albumu My Krazy Life. Je tiež reminiscenciou na 90. roky, na straight-to-video krátkometrážne hudobné filmy à la Murder Was the Case. Pojatie moderného geta v Los Angeles vo filmoch je dosť ťažkopádne a nie tak frekventované ako kedysi, kedy černošskí tvorcovia chrlili jeden hood film za druhým. Relevantne autentické snímky z týchto drsných štvrtí, ktoré vyšli v posledných rokoch, neviem asi spočítať ani na jednej ruke. Námatkovo spomínam na seriál All American, ktorý sa do tohto pustil, hoci i "druhokoľajne," nakoľko americký futbal tam hrá prím. Filmy/seriály na túto tému vychádzajú aj v dnešnej dobe, dejovo sú však všetky zasadené do deväťdesiatok, až mám pocit, že sa všetci tvária, že to na prelome milénia zaniklo a dnes už neexistuje, čo je škoda, keďže filmárske postupy sa dosť zmenili a z takejto témy dokážu spraviť veľmi atraktívnu záležitosť (dobrým príkladom môže byť Snowfall, vrcholové dielo Johna Singletona alias chlapíka, ktorý vlastne tomuto celému postavil základy). Absenciu tohto materiálu kompletne vyplňuje, nahradzuje a prakticky zastupuje len jediný umelec, tvorca, interpret (vyber si čo chceš) – YG – a to po všetkých smeroch, od hudby samotnej cez hudobné videoklipy až po tento krátkometrážny film, ktorý síce v niektorých ohľadoch balansuje tesne nad priemerom, no dokázal dôveryhodne a extrémne presne zachytiť esenciu modernej džungle a geta v L.A. (na rok 2014), čo si dovolím potvrdiť osobnými skúsenosťami. Taktiež prišlo vhod pozrieť si ho znovu, nakoľko pred pár týždňami stiahli zo všetkých hudobných platforiem skladbu "Meet the Flockers" (pozn.: už je v upravenej verzii naspäť), ktorá bola vlastne "predlohou" tomuto filmu, nakoľko údajne nabádala k násilným trestným činom voči ázijským komunitám v Amerike. A keď som sa tak teraz nad tým zamyslel, mám pocit, že história sa opakuje, lebo presne takto podobne, len s iným ekvivalentom cenzúry končili diela rapovej formácie N.W.A. v 90. rokoch. --- "Shootouts in broad daylight, South Central zoo life."

plakát

Bitter Rivals: Iran and Saudi Arabia (2018) (TV film) 

"AND THEY KEPT COMING, THEY KEPT COMING, THEY KEPT COMING, THEY KEPT COMING. AND THEN THERE WERE MORE PEOPLE THAN BULLETS." ------------ Keď som sa nedávno sťažoval, že v dokumentoch (najmä) o Saudskej Arábii (platí aj pre iné "problémové" krajiny Blízkeho a Stredného východu) vždy chýba pohľad v širšom kontexte na fungovanie danej krajiny, minulej i modernej, Frontline má toto v malíčku a pokryté do poslednej bodky, čo sa pri trojhodinovej stopáži snáď nedá ani inak urobiť. Ďalšia vec, ktorá z času na čas zvykne v ostatných doku chýbať, no u FR nie, je vysvetlenie geopolitickej situácie aj v okolitých krajinách s čím súvisí toho priamy a/alebo nepriamy vplyv na predmetnú tému. Riešia sa tu preto mudžahedíni v Afganistane, financovanie Pakistanu Saudmi, rola konfliktu medzi Izraelom a Libanonom vo vzťahu voči SA a IR, vznik Hizballáhu, nechýba ani Iránsko-iracká vojna, invázia Iraku do Kuvajtu, následná invázia Spojených štátov do Iraku a desiatky iných súvisiacich udalostí. Rovnako do hĺbky a dopodrobna sa ide aj v prípade udalostí Arábie (od vzniku kráľovstva – hoci čisto na túto tému existuje detailný a komplexný House of Saud – až po súčasnosť, vrátane tlaku wahhábizmu na smerovanie krajiny) a Iránu (od volieb v '51 cez prevrat o 2 roky neskôr až po Iránsku revolúciu v '79, zvrhnutie Šáha a nástup Chomejního k moci). Epizódy FR vždy disponujú tými najlepšími archívnymi zábermi, čo je pre nielen historické, ale dokumenty všeobecne, ten najdôležitejší aspekt a tu sa to viditeľne prejavuje. Lepšie budeme inde hľadať zrejme márne. Taktiež, ako už názov napovedá, jedná sa tu o rivalitu medzi Saudskou Arábiou a Iránom, a tým, že FR dokáže priniesť relevantných "hostí" – v tomto prípade mocenských predstaviteľov oboch krajín z minulého milénia – vzniká tak zaujímavá dynamika, kedy Irán hádže všetku špinu na Saudov, Arábia zase na Irán, argumenty a obvinenia na seba narážajú, kontrujú a Martin Smith s úsmevom na tvári v kresle vždy len prilieva olej do ohňa (najprv som chcel napísať oheň do vatry :D). V niektorých scénach som sa dosť zasmial a zvažoval pridať komediálny žáner, lebo tie výrazy štátnikov po tom, čo boli zaskočení správne položenými otázkami, boli na nezaplatenie. Posledná hodina však v naratíve (pre mňa) dosť spomaľuje, nakoľko sa rieši vojna v Sýrii a Jemene, o čom sú dokumentov desiatky z čoho desiatky som už videl, i keď rozumiem, že je to aktuálne ohnisko celého proxy konfliktu medzi Iránom a Saudskou Arábiou. Bitter Rivals je však trojhodinová dokumentaristická bomba, za ktorú som, rovnako ako aj za iné epizódy Frontline, veľmi rád.

plakát

Your Honor (2020) (TV seriál) 

"YOU NOTICE HOW EVER SINCE YOU CAME AROUND HERE TRYING TO HELP PEOPLE, THEM SAME PEOPLE ENDED UP DEAD?" --------- Nie som psychológ, takže neviem posúdiť, či je tento vo filmoch/seriáloch frekventovane objavujúci sa vzor správania reálny, alebo len vyhovuje scenáristom pri ich práci. Reč je o ťaživom pocite viny, ktorý v mnohých prípadoch hraná postava vôbec neunáša a z toho dôvodu sa správa až neprimerane iracionálne, niekedy až tak, až mám pocit, že nejaký druhoradý feťák by sa v tých istých situáciách rozhodoval racionálnejšie. Your Honor, či napríklad aj minuloročný Defending Jacob, je ukážkovou prehliadkou takéhoto správania. Toto však nemôže zatieniť ostatné aspekty seriálu, najmä jeho filmársku/technickú stránku. Taktiež je tu napätie, pravidelné zvraty, spleť lží, v ktorých sa zamotáva aj divák, rozmotávanie je komplikované a jej odhaľovanie ostatnými postavami vzrušujúce. A k dispozícii je ešte aj iný hlavný ťahák, ktorým nemôže byť nič iné, než samotný Bryan Cranston, na ktorého bol zrejme každý zvedavý a bol určite jedným z primárnych dôvodov, prečo si seriál vôbec pozrieť, s čím súhlasím. Mimo neho je tu ešte jeden dôležitý herecký výkon, ktorý som úplne precítil až v druhej polovici seriálu – Michael Stuhlbarg (rovno idem prezrieť jeho filmografiu, či ho nájdem ešte v nejakej inej väčšej role). Chcel som dať za štyri, no posledná epizóda bola strašné hovno a Defending Jacob stokrát lepšie. --- "Alibis fall apart. I see it all the time. If you want to give yourself a chance, it has to be very close to true. Months from now, if you're ever asked where you were or what you were doing on October 9th, you'll have the muscle memory of what you did. You won't have to construct the lie because you lived it."

plakát

Mortal Kombat (2021) 

"FATALITY!" -------- Legendárna herná séria Mortal Kombat začínala v 90. rokoch na arkádových videoherných automatoch a za svoju existenciu bez debaty dosiahla kultový status, rôznymi serióznymi publikáciami a hernými žurnalistami uznaný titul jednej z najlepších videohier všetkých čias (platí pre prvé dva diely), no najmä všeobecné rozpoznanie, ergo poznajú ju aj ľudia, čo o videohrách viac-menej nič nevedia (ekvivalent japonského inštalatéra Maria). Fanklub značky s určitosťou dosahuje a presahuje miliónové hranice členov a práve im patrí tento film, práve pre nich je nebom (čo zrejme aj je, súdiac podľa aktuálnych 86%) a práve pre nich je povinnosť zhliadnuť ho. Ja však patrím do iného fanklubu – Jessica McNamee a jej geniálne oči – a tam sa začala aj skončila moja povinnosť voči tomuto filmu a aj dôvod, prečo som ho vôbec pozeral.

plakát

Království (2007) 

"WE GOT TO DIAL DOWN THE BOOBIES. WE NEED TO COVER THESE SITUATIONS." --------- Vždy, keď mám chuť na niečo "zo" Saudskej Arábie (a nemá to byť dokument), siahnem po Kráľovstve od Petera Berga, ešte z dobrých čias, kým netočil úplné haraburdy a nemyslel si, že Mark Wahlberg je jediný herec na svete, ktorého môže obsadiť. A keď už sme pri tom obsadení – je slušne nabúchané, dominuje mu Jamie Motherfucking Foxx, no zaujímavé je najmä obsadenie dvoch hercov do, pre nich, atypických rolí a žánru, ktoré nespadajú do ich tradičnej škatuľky – Jennifer Garner a Jason Bateman (jeho jediný akčný film, Zabiť eso, fakt nerátam). Ďalšiu dôležitú rolu tu hrá Saudská Arábia a jej reálie. O tom, či sú vierohodne zapracované rozhoduje prakticky rok, v ktorom sa má film odohrávať, čo nie je celkom jednoznačné, nakoľko skutočné udalosti tu zobrazené sa tiahnu od 1996 cez 2003 až po 2004. SA je tu tiež vyobrazená takmer ako druhý Irak či Afganistan, čo by bolo aj v predmetných rokoch dosť mimo misu. A ak aj necháme stranou geopolitický a sociálny faktor a budeme sa dívať len na vizuálnu stránku Arábie v tejto snímke, taktiež narazíme na problém. To, že sa natáčalo v Arizone, je v niektorých scénach až moc vidieť (domy, značky, cesty, interiéry mimo štúdia). Najviac sa mi ľúbilo, že v centre Rijádu sú jediní svedkovia bombového útoku rodina bielych... Vážne? S prehliadnutím vyššie uvedeného (čo by bolo možno aj opodstatnené, nakoľko bežný divák tieto veci nerieši a ak aj áno, nemá páru) je Kráľovstvo štandardne natočený film krúžiaci okolo priemeru s remeselne dobre zvládnutými akčnými sekvenciami, kde jediná výhrada smeruje len na príliš roztrasenú kameru à la Paul Greengrass. ktorá jeho úroveň nedosahuje. Záverečné dve vety snímky by možno chceli hodnotenie potiahnuť na štyri hviezdy, tie tri ale sedia viac. --- (2013) (2014) (11.10.2017) (8.2019) (20.4.2021)

Reklama

Reklama