Real Tom Hardy

Po stránke atmosféry a vizuálu ide o ďalší solídny prírastok do sady ku filmom z tvorby Andreja Zvjaginceva a Jurija Bykova, no dejovo nechápačky z naservírovaného (i keď rozumiem, že predloha bola zrejme komplexnejšia o hodný kus). Úplne riedky a trápny príbeh o jednom obsesívnom chalanovi menom Ilja s totálne rozvráteným životom, ktorý sa chcel do nejakého lepšieho ponoriť z pohľadu tretej (a neskôr prvej) strany skrz mobilný telefón bohatého moskovského mladíka z protidrogovej jednotky, ktorý ho poslal na 7 rokov do väzenia za fingované obvinenia. Mobil obsahoval obrazovo celý jeho život na dlani a Ilja sa do neho tak ponoril, až sa ním stával a v niektorých momentoch nad daným "životom" masturboval a toto sledovať fakt nepotrebujem. Dementným chovaniam postáv sa síce ťažko prižmurujú oči, odhliadnuc od nich však mnoho pozitív – slušné herecké výkony, silné a rázne spády udalostí, naratívne tiež nie biedne, natáčanie na autentických miestach na sídliskách ruskej metropoly, skalantne fantastická kamera a jasná neochota režiséra/scenáristu povoliť na ťaživosti a ponurosti celého diela hrajú prím. Pre mňa však ale ešte niečo navyše, čo ma neustále vracia späť a ani po rokoch nejde z mysle preč – záver, ten prekliaty záver (& hudba). Tá bezútešnosť, beznádejnosť, bezvýchodiskovosť, bezmocnosť. Rozlúčenie, hlasový flashback s jeho zosnulou mamou, posledné spomienky na ňu a ich reflektovanie, posledné pohľady na jej veci a to, čo po nej zostalo... Konečné finito, to ("svojské") akceptovanie konca života... Vždy zostávam bez slov, dostávam mrákoty a po tvári pomaly stekajú slzy. Jediný film, počas a po ktorého záverečnej 15 minútovke sa vždy dorevem jak malý chlapec na dobrých 30-40 minút. Len tento. Nuž čo, sme produktom svojej minulosti a svojich iracionálnych strachov a obáv a s tým súvisiace spravidla silne zarezonuje. Každopádne ale, za mňa Text síce nie je ten najlepší obraz pokriveného života v kontemporárnom Rusku, tam vedie Kombinat Naděžda a Něljubov, no i tak silný a poctivý adept. Dám opäť znova. A znova... (28.10.2021) (8.11.2021) (7.5.2023) (15.6.2024)

Johna Dahla som tu ospevoval už viackrát, zaslúžene, a je dôvod na zopakovanie. "Dvoj-epizódny" televízny veterán si zobral pod krídla konečne väčšiu porciu jedného počinu a zároveň si vybral aj to, čo mu ide najlepšie – portrétovanie spustošenej kontemporárnej rurálnej Ameriky. A v tomto vykreslení ide American Rust po všetkých smeroch a zo všetkého, čo som dosiaľ videl, asi najďalej. Ešte ďalej ako Dopesick, Out of Furnace, Ozark či tiež druhá séria Justified a hŕstka ďalších. Seriál je svojrázny, má srdce, neberie si servítky pred ústa a vyzerá skutočne nádherne (natáčanie priamo v Pensylvánii značne dopomohlo). Postavy sú uveriteľné (aj ich konania) a dej mi príde ako niečo bez problémov možné udiať sa, vrátane postranných liniek. Trochu ma mrzí viditeľný zošup úrovne dole počas epizód, ktoré Dahl nerežíroval, pretože fakt nepotrebujem vidieť, ako sa bezdomovci vzájomne nakladajú v nákladom vozni, ako bezďáci kúrujú starých kamionistov na benzínke, či ako si zoofil robí dobre v starom pocestnom moteli nad predstavou hovädzieho dobytku. Odhliadnuc od tohto ale dôrazný divácky zážitok a znovu sa mi potvrdzuje to, čo hovorím už roky – že SHOWTIME je (spolu s FX) tvorcom vizuálne najúchvatnejších a štylizáciou najpôsobivejších seriálov na celom televíznom/streamovacom poli. A samozrejmá veľká vďaka Amazonu, že prebral druhú sériu, aby príbeh uzavrel. --- (31.5.2024) Vďaky v tejto chvíli odvolávam. Druhá séria dielo mení pomerne dosť. Dej sa z vidieka presúva primárne priamo do Pittsburghu a z predtým uveriteľných postáv sa stávajú typické klišéoidné charaktery s novými a zároveň ničím neprekvapujúcimi konaniami, správaním a zvratmi. Bez duše, šablónovité, generické a miestami (rozumej často) hlúpe. Zo svojského kúsku každodenná televízna mrdka. Škoda. Neviem, čo som si vlastne vôbec myslel... (x / x / x / x) (Nápodobný doku na odporučenie) (S1 21.3.2022) (S1 25-26.5.2024) (S2 27.5.2024-31.5.2024)

Bolo to 20 rokov dozadu, keď som sa ako tretiak na ZŠ prvýkrát dopočul o existencii tohto diela. Toho spektra príležitostí odkazovania na popkultúru nebolo tak veľa, minimálne z môjho uhla pohľadu & veku a lokálnych možností toho času. Väčšina referencovala maximálne hudbu, videohry boli na minime (z logických dôvodov, aj keď paradoxne zároveň silnou súčasťou) a filmy boli taktiež dosť pozadu, nakoľko si mohol schrúmať akurát to, čo išlo v TV (tiež pár rokov po a s DVD zbierkami tu bol tak jeden, dvaja spolužiaci), lebo pretože 7-8-9 ročné batoľa asi nepôjde do kina na Nezvratný osud, všakže? Tých filmov, na ktoré veľmi presne spomínam, že oplývali pomerne veľkou silou hovoreného slova, boli okrem Nezvratného osudu najmä séria Scary Movie, Saw, Väzeň z Azkabanu, Requiem či 3:15 zomrieš. A, samozrejme, nočná mora všetkých školopovinných detí v ranných nultých rokoch – Kruh. Ten si spomedzi nich vydobyl priam až legendárny, kultový status. Každý o počine neustále rozprával ako o najhoršej, najstrašidelnejšej veci, ktorá sa dá vidieť. A teraz, aj retrospektívne a aj po pozretí, usudzujem, že Kruh z nich vtedy reálne nikto asi nevidel :D, čo takým veľkým prekvapením zrejme nebude. Sila tohto "varovania" vo mne ale pretrvávala roky a odhodlať sa naň bolo úspešné až teraz, čo koniec-koncov ľutujem. Filmársky vskutku pôsobivé a precízne, s dokonalou kamerou, adekvátne ráznym zvukom a hudobným podfarbením, prekrásnou Naomi Watts, absolútne nádherným dych-berúcim vizuálnym štýlom vďaka tmavo-modro-zelenému filtru (bez gradingu v postpro), bravúrne zvolenými lokáciami (z farmy Morganových som hotový doteraz), skvostnou gradáciou (i keď finále trochu slabšie), nespoliehaním sa na ľakačky (ale budovaním napätia skôr skrz desivú obraznosť) a nesmierne vťahujúcim príbehom (nespomínam, kedy naposledy ma niečo tak skalopevne uchopilo do sedačky s túžbou vedieť a odkrývať viac a viac). Dal som práve rovno maratón so zvyšnými štyrmi filmami (plus kraťas) a pociťujem ľútosť, že som čaro Kruhu na vlastnej koži spoznal až o vyše dve dekády neskôr a nie práve v období, kedy mu najviac pasuje – early 2000s. Trestuhodné premrhanie... (x) (x / x) (x) (x)