jurajpower

Film zachytáva momenty, ktoré iné filmy s témou vysťahovalectva do Ameriky vynechávajú: sny, povery, plánovanie, nalodenie, plavbu, a najmä bizarnú selekciu kandidátov na vstup do raja na Ellis Island v New Yorku. Realisticky zobrazená história najdemokratickejšej krajiny sveta, na ktorú by v USA najradšej zabudli.

Hlavným problémom šerifa Ray Ovensa bude unikajúci šéf drogovej mafie na nadupanej Corvette ZR1 , ktorý chce cez Sommerton prejsť hranicu do Mexika. Práve som zhrnul celú záplatku do jednej vety. Asi ste sa už dovtípili, že to nebude film z najvyššej ligy. Absurdností tu je viac ako dosť, ale to sa v takto poňatom filme dá očakávať. Po humornej stránke to niekde škrípe. Krokom na osvieženie mohli byť vtipné vsuvky, tie nám servírujú jednu za druhou, no v kombinácií zo zamračenou Arnyho tvárou to nemá ten správny efekt. Legenda o slávnom Arnyho návrate sa zatiaľ odkladá.

Fetiš je viera v nadprirodzené vlastnosti predmetov.....Myslím si, že ľudia ktorí si socializmus užívali plnými dúškami, nemajú právo ten systém zosmiešňovať. Hlavne nie signatári ANTI-CHARTY. Tí svojho času socializmus budovali zo všetkých síl. Nešťastný výber účinkujúcich, nešťastný výber a spájanie tém, nastavuje tej dobe krivé zrkadlo. Dalo sa to zobraziť s humorom a nadsádzkou.

ODESA-Organisation der ehemaligen SS-Angehörigen. Bola to sieť bývalých členov SS, založená ku koncu II. Svetovej vojny s cieľom zachrániť sa a vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Toľko pravdy. Napriek dynamickému začiatku, zbabraný film. Škoda 188 minút strávených pri jeho sledovaní. Nevadí mi dejová nepresnosť ale nereálnosť scén. Som smutný z propagandistického pohľadu autorov, ktorý hraničí z fanatizmom.

Dokument sa snaží vytvoriť dojem, že banderovci boli produktom doby. Históriu v tej dobe ale niekto vytváral. Vytvárali ju fanatickí ľudia. Bola to myšlienka nacionalizmu. V každom štáte v ktorom bola bieda sa týmto skupinám ľahko preberala moc. Pamätníci dodnes spomínajú na strach, ktorý im naháňal už len samotný pojem banderovci. Mali heslo Ukrajina Ukrajincom bez Rusov, Poliakov a Židov, proti ktorým bola odhodlaná bojovať "do poslednej kvapky krvi". Pri pacifikácii národnostných menšín len roku 1930 vypálili poľské trestné oddiely viac ako 800 ukrajinských a bieloruských dedín. Sympatie Ukrajincov mala spočiatku Ukrajinská sovietska republika. Avšak ďalší vývoj v ZSSR - násilná kolektivizácia, likvidácia tzv. kulakov a ďalších stredných vrstiev, prenasledovanie náboženstva a cirkví, centralizmus, národnostná netolerancia a porušťovanie obyvateľstva - pôvodnú podporu značne oslabili. Pod vplyvom stalinských zločinov, represálií, vyhľadávania tzv. buržoáznych nacionalistov a umelo vyvolávaných hladomorov (1933 - 1934) rástol extrémny nacionalizmus.Vojnu Nemecka proti Sovietskemu zväzu a Poľsku pokladalo za jedinú reálnu možnosť dosiahnutia nezávislosti Ukrajiny. Keď sa banderovci po prepadnutí ZSSR ocitli v Ľvove o sedem hodín skôr ako nemecké vojsko, z haličskej metropoly vyhlásili 30. júna 1941 obnovenie samostatnosti Ukrajiny. Nacistické vedenie však odopieralo hovoriť o nezávislom štáte a dalo sa na cestu teroru voči vedeniu banderovcov, ktoré odmietlo odvolať tento akt. Banderu, Stecka a iných internovali do koncentračného tábora v Sachsenhausene. Banderovskí ilegálni pracovníci pôsobili takmer v každej obci a osade na západnej Ukrajine. Ako odpoveď na predošlú ukrajinofóbnu politiku poľskej vlády sa jedným z hlavných objektov útokov banderovcov stali oddiely Armie Krajowej - Poliaci, potom komunisti, sovietski kolchozníci, Židia. Vyhýbali sa bojom s nemeckými jednotkami. Nemci, uvedomujúc si jej silu, začali banderovcov podporovať muníciou, proviantom a dôstojníkmi školiteľmi, z väzenia prepustili vedúcich činiteľov OUN a UPA Banderu, Buľbu-Borovca a iných.Roku 1943 sa na podnet Meľnyka a so súhlasom Adolfa Hitlera z haličskej mládeže sformovala 14. granátnická divízia Wafen SS Galizien, ktorá sa roku 1944 podieľala na potlačení Slovenského národného povstania. Banderovské podzemné hnutie existovalo na západnej Ukrajine až do roku 1950, jej pozostatky do roku 1953, ich členovia vraždili straníckych a sovietskych pracovníkov, miestnych boľševických a kolchozných aktivistov, útočili na miestne bezpečnostné oddiely, podpaľovali vládne a úradné budovy, kolchozy, sovchozy atď. Pri diverziách, sabotážach a teroristických činoch počas najvyššieho stupňa činnosti banderovského nacionalistického podzemia (1944-1946) zahynulo okolo 30 000 predstaviteľov orgánov sovietskej moci a stá tisíce miestnych obyvateľov. Severovýchodné Slovensko, susediace s juhovýchodným Poľskom a časťou západnej Ukrajiny, sa stalo cieľom vpádov jednotiek banderovcov už krátko po skončení vojny. Prvé menšie skupinky sa vyskytli v oblasti Spišskej Starej Vsi a Medzilaboriec začiatkom augusta 1945, v priebehu roka pribúdali prípady ohrozovania miest a obcí Svidníka, Stropkova, Sniny, Humenného, Medzilaboriec, Prešova či Giraltoviec. Tieto skupiny pochádzali prevažne zo západnej Ukrajiny a postupne mali až niekoľko sto členov. Chceli sa uchýliť na Slovensko, aby sa vyhli bojom s Poliakmi a so Sovietmi. Koncom roka 1945 banderovské vpády na východné Slovensko zosilneli a zagresívneli. Medzi najviac postihnuté obce patrili Nová Sedlica a Zboj. Vláda ČSR vydala rozkaz posilniť ohrozený priestor o vojenské jednotky prevelené z Popradu, Trnavy, Žiliny a Moravy, neskôr aj o guľometné roty, čaty protitankových kanónov a rotu obrnených áut, pričom skupina mala až 2 500 mužov. Čs. jednotky prehradili všetky dôležité smery a hliadkovali v priestoroch banderovského výskytu. Do konca roka 1945 sa im podarilo oddiely UPA vytlačiť za čs. hranice. Najväčšie problémy so zneškodňovaním banderovcov nastali roku 1947. V lete sa mnohé banderovské skupiny pokúsili prebiť cez územie Československa do americkej zóny v Rakúsku a Nemecku, kde mali zahraničné vedenie a zároveň istotu, že ich americké úrady nebudú stíhať. Začiatkom júla sa jednotky Chromenka a Burlaka dostali až do masívu Nízkych Tatier a pokračovali na Západ. Dostali sa do obkľúčenia a začiatkom septembra sa vzdali. Viacero menších skupín prechádzajúcich slovenským územím bolo v priebehu jesene 1947 zneškodnených, niekoľko jednotlivcov či malých skupín prešlo. Roku 1947 čs. orgány zneškodnili 350 banderovcov, z ktorých približne 60 zahynulo, 260 bolo zajatých a 30 sa dobrovoľne vzdalo. Stratám sa nevyhli ani čs. jednotky - v boji padlo približne 30 vojakov. Na vyčíňanie banderovských skupín doplatilo okolo 20 civilistov, ktorí sa stali obeťami prevažne protižidovských akcií v novembri a decembri 1945. Televízne štúdio Ostrava vyvolalo emócie, no prehliadlo množstvo faktov o banderovcoch. Porovnávať banderovcov s husitmi mi pripadá nemiestne.

Kto má rád čisté a jednoduché science-fiction ako bola napríklad 2001: Vesmírna odysea, alebo Votrelec prvý diel, ten si príde na svoje. Oceňujem 90 minútovú dĺžku, bez možnosti pokračovania a zbabrania myšlienky v ďalších dieloch. Jednoduchý úvod, čistý priebeh a stručný záver.

Svet je plný podobných reality šou. Téma odkrýva hlbokú myšlienku, aj primitívnosť akou sa "to" ne-má realizovať. Naivita starostu pochádza z jeho pôvodného zamestnania, generál zabúda, že srdcu nerozkážeš. Krach jeho zámerov je patrný už na začiatku dokumentu. Záverom akceleruje do nepríčetného vyjadrovania v rozhovore s miestnym "parobkom" počas futbalového zápasu a zabúda, že zo svojho sobotňajšieho galavečera dezertoval ako zbabelec. Generál nechal svoje vojsko na bojisku a sám sa išiel vyplakať pod perinu.

Thomas so smiechom ako fanThomas.....Formát sa mi páčil, no teraz mi Thomasové vtipné vsuvky nesedia.

....alebo: Vo štvorici po opici po 50-tich rokoch. Herci vo veku v ktorom sú Michael Douglas, Robert De Niro, Morgan Freeman ťažko zahrajú niečo "optimistické. Myslím,že to bolo ušité seniorom na telo. Malo to podľa mňa reálny dej.

Toľko tragédie vo vojnových rokoch, toľko pohnutých osudov a ONI si musia vymyslieť skoro všetko a natlačiť to do 127 minút. Musí to byť Thriller / Drama / Romantický / Vojnový / a samozrejme s dobrým koncom vyšponovaným do posledných sekúnd so šľahačkou a čerešničkou na konci. Musím uznať, že v roku 1988, ak by to dovtedy stihli natočiť, by som to pozrel aj na čiernobielom televízore a s poľským dabingom. Bol by som vo vytržení, no na rok 1992 je to námet bez reálneho podkladu a smutný dozvuk studenej vojny.