Sofia_Straw

Svojím spôsobom zvláštny film. Dejová línia je jednoduchá, dôraz kladený na stratenú existenciu Charlieho, ktorý sa potrebuje spamätať zo smrti matky a ocitne sa v Bukurešti, v zvláštnej spoločnosti maf prostredia, kde ho "uhranie" a takmer privedie do hrobu "krásna" Gabi. Film je príťažlivý snáď neopozeraným prostredím Bukurešti a veľmi dobre vystihnutou atmosférou. Nie je to typický kasový trhák, ale Shia LaBeouf tu skutočne exceluje. Čosa žánru týka - ide o celkom pozerateľnú zmes romantiky a gangsterky s komediálnymi prvkami... Odporúčam, ak si chcete pozrieť "niečo iné".

Doposiaľ neprekonaný film o lámaní tradičných konvencií plný emócií, strachu z hľadania vlastného ja a v konečnom dôsledku o prekonaní bariér. Príbeh sa odohráva v zložitom sociálnom prostredí Veľkej Británie 80. rokov zohrávajúcom najdôležitejšiu úlohu v zmene rozmýšľania rodiny Billyho. Poukazuje hlavne na dôležitosť pochopenia a podpory tých najbližších, pretože talent bez nich nestačí... tobôž u tých menej konvenčných záujmov,... Pekným príkladom netypického a spočiatku neprijateľného záujmu v ženskom prostredí je film Blafuj ako Beckham, ktorý vznikol pár rokov po Billym Elliotovi.

Momentálne je pri tomto snímku 1382 komentárov, takže obsahu sa nebudem venovať. Spider man je okrem Batmana jediný z komixových hrdinov, ktorého si celkom rada pozriem. Škoda však je, že na druhý deň si z neho veľa napamätám..., Film nezaťaží, nezanechá hlboké dojmy, tiež však neprinesie nič, čím by špeciálne zaujal - a to by som od najnovšieho spracovania komixu očakávala.

Dynamická, akčná a romantická komédia, v ktorej prostredie CIA je len kulisou. Dvaja modrookí fešáci a jedna blondínka Vás dokonale pobavia. Dej je veľmi jednoduchý, romantika sa strieda s akciou a pokojnou atmosférou. Každá z postáv dostala primeraný priestor a pri niektorých akčných scénach som mala dojem, že táto komédia prekračuje medze "klasického humoru" a snaží sa zľahka parodovať... Páčil sa mi aj ľahký ironický nádych poznámok na telo. This Means War síce pobavil, no zároveň vo mne zanechal dojem (niektorých) odfláknutých akčných scén (hlavne krátke zostrihy),... tie však boli v tomto prípade druhoradé. Odporúčam ako príjemné odreagovanie na víkendový večer - jedenkrát a dosť.

Nádherný snímok ponúkajúci pohľad na postavenie žien západného sveta v 50. rokoch 20. stor. Ženy v USA si veľmi ťažko vydobíjali svoju nezávislosť a mnohé z nich aj v súčasnosti prirodzene uprednostňujú úspešné manželstvo pred kariérou (iná rodinná tradícia, hodnoty nenarušené socialistickou degradáciou ženy). Nakoľko bola vtedajšia konzervatívna spoločnosť schopná prijímať liberálne názory? A bola túžba po nezávislosti až taká liberalistická? Áno, na západe, áno. V socialistických krajinách, bez výnimky vtedajšieho Československa, bola žena stelesnením ženy budovateľky, uvedomelej občianky, ženy-matky hľadiacej optimisticky do budúcnosti. Žena zobrazovaná ako traktoristka, kombajnistka, žeriavnička, baníčka, letkyňa, ale aj ako lekárka, vedkyňa a funkcionárka, vytvárala režimom podfarbený univerzálny obraz ženy tak, ako ju na svoju podobu modelovala spoločenská požiadavka pod vplyvom komunistickej ideológie. Nasadenie žien do verejných i politických štruktúr, pokus o ich zrovnoprávnenie a pracovné zaangažovanie mimo privátnej sféry je v konečnom dôsledku výsledkom komunistického scenára pod supervíziou Sovietskeho zväzu (na rekonštrukciu vojnou zdecimovaného hospodárstva bola potrebná každá ruka). A teraz si vyberte.... Nad touto otázkou sa dá slušne polemizovať. Veď žena je od prírody hlavne matkou, spoločensky manželkou, vytvára zázemie a teplo domova. Záleží len na pohľade.. a ten sa môže v okamihu zmeniť... stačí jedno veľké sklamanie. Inakosť sa nikdy nenosila...bez výnimky západného či východného sveta (i keď v každom systéme sa prejavovala inak). Každá politická ideológia si vytvárala (a vždy podľa potreby bude) a propagovala vlastný ideál ženy, vlastný obraz zapadajúci do politicko-spoločenských štruktúr. Úsmev Mony Lízy nám predstavuje tú západnú ideológiu v atraktívnom univerzitnom prostredí, s výborným obsadením a scenárom... Príbeh o liberálnej vysokoškolskej učiteľke a jej študentkách vykreslením vzťahov vôbec nie je povrchný, vo veľkej miere však zostal u publika nepochopený vzhľadom na odlišné historické vnímanie ideálov. Svoju úlohu v snímku hrá hlavne vzbura proti tradičným konvenčným pózam podriaďovania sa, prehliadania a mlčania či strojeného Úsmevu Mony Lízy práve vtedy, keď sa chce plakať...

Krásna ukážka toho, že talent je v mnohých prípadoch len pridanou hodnotou. Nielen balet, ale každá fyzická aktivita myslená vážne a profesionálne je o drine, pote, odriekaní a tvrdej disciplíne, niekedy na úkor zdravia..., no v tom lepšom prípade môže oddretá technika zvíťaziť nad prirodzeným talentom. Otázne je, kam až je človek schopný zájsť pod tlakom okolia a vlastnej ctižiadosti a či všetko, čomu sa podriaďuje má v jeho živote zmysel. Z hľadiska tanečných výkonov dosiahol film vynikajúcu úroveň (Zoe Saldana je perfektná). Ďalším plus je verejné poukázanie na duševné poruchy svojej doby striehnuce na mládež nielen v športovom prostredí, ale aj na rozdielnosť pováh, uvedomenia si dôležitosti vlastného rozhodnutia a nachádzania seba samého. Príbeh, kde sú v popredí charaktery postáv, s príjemným dejom a výchovným zmyslom je jeden z mála, ktoré odporúčam všetkým mladým dievčatám.

Ťažisko filmu spočíva v búraní bariér medzi dvoma odlišnými kultúrami riešiacimi rovnaký problém. A to sa stáva aj v bežnom živote. Pri troche optimizmu a pevnej vôle je však častokrát možné i to zdanlivo nemožné. No a presne táto myšlienka ma na filme zaujala. Snímok je posadený do multikultúrneho prostredia nielen so vzájomnými predsudkami, ale aj s konzervatívnym pohľadom na záujmy žien, okorenený príjemným britským humorom. Mladučký Jonathan Rhys Meyers absolútne nezvládol svoju úlohu (čo je skôr problémom dramaturgie a scenára), ale v tomto prípade je to len omrvinka v spleti výborne stvárnených postáv, ukážok rozdielnosti kultúr a v konečnom dôsledku pevného priateľstva a schopnosti obetovať sa.

Film o dvoch rozdielnych svetoch, príjemná rozprávka na upršané popoludnie nápadne pripomínajúca Popolušku. Prvýkrát videný v Poľsku v roku 1988, keď som mala 13 rokov, odvtedy zhliadnutý snáď tisíckrát. Vynikajúca hudba, film plný romantiky a dramatických osudov, ktorý chytí za srdce i po viac než 20 rokoch. Keďže nemám rada prekvapenia a príbeh končí presne tak ako som si predstavovala, herecké výkony v ňom sú bezchybné, dávam plný počet.

Trošku moderné predstavenie života jednej známej mladej dámy. Réžia dosiahla verné zobrazenie tlaku na dieťa, ktoré prichádza do kultúrne cudzieho prostredia ako záruka mieru medzi dvoma veľmocami. Postupne vidíme, ako sa Mária Antoinetta zžíva so svojim novým postavením a prostredím zhýralého francúzskeho dvora, nie najvhodnejším pre dospievajúce dievča. Tento snímok je ďalším z tých, ktoré predstavujú dôležitosť reálneho zavŕšenia manželstva následníkov trónu i keď takých mladých. Tlačí na psychiku mladého dievčaťa, robí ju zodpovednou za niečo, čo nie je celkom v jej silách. Jej manžel, Ľudovít XVI., mladík pôsobiaci spočiatku ako studený čumák (mimochodom vynikajúco stvárnený), pravdepodobne nebol schopný zavŕšiť sobáš nielen pre svoju nezrelosť, ale aj preto, že jeho nová manželka bola síce veľmi pekná, no predsa len cudzia osoba.... Jednoducho potreboval svoj čas ako každý normálny človek. Atmosféra rokoka, zábav, plesov i módy je vystihnutá výborne, tiež tlaky na Máriu Antoinettu jej matkou a bratom. Hudba mi mierne prekážala a aj zábavy bolo priveľa, vzhľadom na problémy v akých sa už v tom čase zmietalo Francúzsko. Ale je fakt, že film mal byť a bol hlavne o Márii Antoinette.

Oficiálny text distribútora znie lákavo. Dobrá propagácia je však asi jediným pozitívom tohto filmu. Výsledný efekt napriek zaujímavému obsadeniu zostal podpriemerný, výkony žiaľ, spoločne s ním - nie však vinou hercov. Ale.. zaregistrovala som jednu veľmi zaujímavú hlášku niekde v strede filmu: - "Povedal som všetko, čo viem. Môžeš ma zabiť. Čaká ma ten lepší svet. Nakoniec budeme súdení všetci, aj Ty, brat môj..."- Prečo? Pretože poukazuje ešte na stredoveké vnímanie života ako niečoho nepodstatného a útrpného, čo dovedie dušu človeka do večného blaha... (zmena v myslení neprišla zo dňa na deň s príchodom humanizmu a renesancie). Mimochodom aj nálada je nejaká komerčne temnostredoveká občas kontrastujúca s nehodiacim sa situačným humorom. Vrcholné obdobie vlády Alžbety I. je celkovo podané veľmi uťahane, ponúka množstvo hluchých miest a ničnehovoriacich scén zo súkromia. Kam sa podela alžbetínska renesancia? Oblečenie a účesy (aj keď vynikajúce) sú príliš slabým gustom na tak zaujímavé obdobie... Digitálne scény a chladné nezariadené interiéry len ubrali filmu na výslednom efekte. V pozadí tohto diela sledujeme život uväznenej škótskej kráľovnej Márie Stuartovny, ktorá je neskôr popravená pre podozrenie zo zrady. Alžbeta svoje rozhodnutie o poprave Márie znáša veľmi ťažko a chce sa uchýliť do náručia sira Waltera Raleigha, ktorý k jej citom zostáva chladný, pretože má iný zámer...neskôr sa ožení bez povolenia s Alžbetinou dvornou dámou. Reakciou Španielov na sťatie Márie Stuartovny je vojenský konflikt, ktorý končí víťazstvom Anglicka. Cate Blanchet vyzerá v brnení...zvláštne a scény z bitky sú zostrihané nemenej zvláštne.... Čo mal znamenať ten vyskakujúci kôň z lode? Scéna 10 minút pred koncom - víťazný úsmev Alžbety, plávajúci kôň, potápajúci sa kríž a nešťastný pohľad porazeného protivníka. Takto vyzeralo víťazstvo nad katolicizmom? Umiera Sir Francis Walsingham, Alžbeta požehnáva novonarodenému synovi Waltera Raleigha... Film končí a Alžbeta žije ďalej... Príliš heslovitý, skratkovitý a útržkovitý koniec, resp. po celý čas sa vo filme striedajú skratkovité scény s uťahanými. Tento filmový počin je jedným z príkladov, kde platí staré dobré porekadlo, že ryba smrdí od hlavy... Bohužiaľ, film nemohol ponúknuť viac, než druhá časť minisérie z roku 2005, aj keď...predstavil nám iného muža.