Eventyrer

Tak po tomto som úplne presvedčená že tá ženská vôbec nevie hrať. Gina Carano zjavne trpí nejakou bez emočnou chorobou, ktorej jasným príznakom je jej bezvýrazový ksicht. Trepú ju do akčákov iba preto, lebo je to široko daleko jediná babenka, ktorá sa vie parádne byť a vyzerá to bezchybne. Lenže to je tak všetko. Nesmiem zabudnú zmieniť, že ústredná dvojica k sebe ladila asi ako chlieb so zubnou pastou proti paradentóze. K filmu ako celku sa nedá vyjadriť inak ako, že patrí do hnoja. Scenár a dialógy boli príšerné. Jedna hlúposť za druhov. Pozrela som si ho iba preto, lebo som čakala, že uvidím ako ich tam všetkých bude mlátiť, ale choreografia súbojov bola o ničom ak tam vôbec nejaké súboje boli. Skôr používala búchačky a v jednom kuse sa tvárila ako na hore uvedenom plagáte.

Prvá polovica o ničom a prázdna. Skokmi v čase vyriešili problematiku získania si dôvery hlavných hrdiniek medzi sebou a tak to pôsobilo nevierohodne. Hilary bola bez debaty skvelá od začiatku do konca, Emme Rossum som rolu drsňačky vôbec nežrala až v o poznanie lepšej druhej polovici kedy jej srdečnejšia rola sadla viac.

Z filmu bolo cítiť akési prázdno, dej uteká rýchlo, atmosfére chýba mrazivosť, ale je to v celku napínavé.

Neviem či si niekto vôbec uvedomuje, že tá choroba, s ktorou sa potýka hlavná postava nie je schizofrénia, ale disociačná porucha identity. Jej matka bola tá čo mala schizofréniu a nebola liečená. Film s roku 1976 so Sally Field som síce nevidela čo je škoda, ale Sybil z 2007 je ako televízny film veľmi kvalitná, dobre pozerateľná, tempo plynie nenásilne.

Óda na indickú kuchyňu s Helen Mirren, jednoduchým príbehom, peknou kamerou, miernym vtipom, dobrými dialógmi a predvídavým koncom. Nič nové, no pozerateľné a zďaleka nie tak priemerné, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Vidno, že scenár a réžiu mali pod palcom muži, ktorí si museli svoje sexuálne fantázie vybiť na plátne. Scéna so znásilnením bola prepracovaná, premyslená, ale ako náhle sme sa pozerali na pomstu dievčaťa, bolo vidieť málo fantázie a veľa premárneného priestoru. Divák sa nestihol vžiť do sladkej pomsty a tak len sledoval ako mladá žena prišla na chatu, troch úchylov, jedného hlúpeho chudáčika, a jedného šerifa, ktorý sa tak "nečakane" stal jedným z úchylákov, ako ju ponižujú a znásilňujú. Po jej zdanlivej smrti sme sledovali úchylákov a na dievča sme museli čakať, lebo nám bolo jasné, že príde po tichu a začne strašiť. Strašila len dvoch. Jedného asi minútu a druhého, konkrétne šerifa, vystrašila návštevou jeho rodinky. Tam sa mohla vyblázniť na tom čo mu je najdrahšie, ale radšej odišla s jeho dcérou, o ktorej sme sa nakoniec nič nedozvedeli a pravdepodobne zostala nažive, v poriadku a zdravá. Chceli nám mladú ženu vykresliť ako mierne šialenú, čo by bolo pochopiteľné, kedže si prežila hrôzu, ale zjavne nemali na herečku veľké nároky. Bláznovstvo bolo naznačené na konci jediným jemným pousmiatím.

V celom filme by som spočítala na jednej ruke koľko krát som zaregistrovala niečo vtipné a aj to by mi tri zvyšné prsty boli zbytočné. Dej bol veľmi predvídateľný a prekombinovaný hlavne keď sa na scéne objavilo Fredovo dvojča.

Postradatelní? Skôr Predvídatelní. Celé zlé, nenašla som jediný svetlí bod, ktorý by stál čo i len za slabú hviezdičku.

Film, ktorý je jeden z tých, ktoré treba v živote určite vidieť.

Každý diel je bez výnimky skvelý a strhujúci. Tatiana Maslany je geniálna, ani jedna postava nie je zbytočná či otravná, záporné postavy sú bez výnimky perfektné a je to jeden z mála seriálov, na ktoré myslím stále aj počas čakania na ďalší diel či sériu.