kebom

Výborný ale dosť melancholický film a jeseni až zime života. Pekne vykreslené psychologické línie postáv a nádherná hudba. Veľmi príjemné prekvapenie českej filmovej tvorby. Mimochodom nakrúcalo sa neďaleko mesta Příbram hlavne v domove dôchodcov (dnes Centre) Rožmitál pod Třemšínem, ktoré je poskytovateľom sociálnych služieb.

Lúčenie, boj, rusi, žena, boj, žena, boj, smrť, boj, žena, boj, žena flashback, smrť a zase začiatok...

Dobový dokument, ktorý sa žiaľ nedostal ku kvalitnej publicistike ani omylom.

Podľa môjho názor predsa len lepší film so širšou myšlienkou, akú len vyslovil Jirka Krampol (žena-práca). Miestami sú tie dialógy "havířov" nejako mimo, ale celkovo zaujímavá psychologická sonda a o odcudzení dvoch ľudí a potrebe šťastia a istoty v živote človeka. Zaujímavé je, že v reálnom živote sa stal Ladislav Potměšil manželom neodolateľnej Jaroslavy Brouskové a to práve vďaka tomuto filmu. Navyše vo filme žiada J. Krampol L. Potměšila, aby mu išiel za svedka, v realite si úlohy prehodili.

Prekvapivo kvalitná psychologická dráma s dosť neveselou konštitúciou. Dialógy sú nanajvýš aktuálne aj dnes. Kapela, ktorá hrá v nočnom podniku je podľa mňa rovnaká ako vo filme Tři přání od rovnakých tvorcov. Páčili sa mi rôzne detaily, ktoré si dovolili narážky na systém (aloholizmus, skazené vzťahy, alebo hláška "Hanko, copak Ti přinesl JEŽÍŠEK...?" - nedávno predtým odznel legendárny prejav A. Zápotockého, v ktorom zamieňal Ježiška za deda Mráza. Písal sa rok 1957 a spomenúť Ježiška alebo zaradiť scénu svadobčanov vychádzajúcich z KOSTOLA chcelo odvahu...). Po emigrácii L. Aškenazyho v roku 1968 a následne režísera J. Kadára sa už film v TV asi neobjavoval, tipujem že veľmi ani pred týmto rokom, v podstate asi dodnes. Rozhodne odporúčam vidieť.

9. 11. 2019 o 20,00 hod. "premiéra" v košickom kine Úsmev.

Zaujme len farbou, ale domnienky premiešané s predstavami autorov a žiadnymi novými faktami robia z dokumentu nezaujímavú záležitosť, ktorých sú už stovky. Napríklad za vinu Stalinovi dali aj to, že "pribudlo obyvateľov, ale nie bytov, výstavba nestačila" - francúzsky autori zrejme opomenuli fakt, že v ZSSR sa neplatili trhové ceny za byty (hneď by ich bol dostatok), ale sa na nich v podstate "len" čakalo. Bez tohto vysvetlenia sa to bude ťažko vysvetľovať francúzskemu divákovi napríklad bytová otázka vo východnom bloku.

Je to pohľad zvonku (správy z USA, prípadne Južnej Kórey) s klasickou dávkou veľmi podarenej prozápadnej propagandy založenej žiaľ výlučne na odhadoch a dohadoch ("myslíme si", "predpokladáme", "utečenec povedal, tak je to pravda", "vodca vraj robí to a to", "všetkých z rodiny popravili, len ja som sa zachránil aj keď som bol v tábore" atď.). Takže v podstate nič nové. Oceňujem doteraz neodvysielané zábery.

Podľa atmosféry čisté 80-ky, akoby plnohodnotne nakrútené na poctivý filmový pás. Hudobne podobne. Príjemne vychytané neduhy iných filmov z KĽDR, ale dejová línia sa stále točí okolo toho istého. Škoda groteskných zrýchlených bojových scén a strihu v stýle čistý chaos. Film nie je žiadna nuda, súdruhovia sa pokúsili o prekvapivé zvraty i flashbacky. Inak hlavné postavy sú aj európske pomery zapamätateľný a ústredná melódia výborná.

Fakt super časť, ktorej sa nedá nič vytknúť.