Danqo

spomienkový optimizmus /// mal som film nechať v plechovke na zadnej polici, ale chcel som si urobiť radosť a prišlo trpké vytriezvenie. Príbeh opajcovaný od Shreka, humor lacný, zápletky a rozuzlenia presladené, originálny dabing pomerne neautentický

Motívy: trans ľudia a uvedomenie si vlastného rozporu, genderová stereotypizácia a samozrejmé preberanie noriem správania, sociálna téma - život na kriminálnom okraji spoločnosti (nojo, Švédsko), homosexualita a jej prijímanie ... a není to trochu moc, Antone Pavloviči? Celá zápletka s Tonyho kariérou uberala filmu na dychu a schopnosti to-the-point.

Ako film to fungovalo – ako morálne ponaučenie nikoliv. Vystrelené správnym smerom, ale trafila guľka správny cieľ? A čo na to diváci v čoraz polarizovanejšom a frustrovanejšom publiku? Bezmoc na ochranu privoláva násilie, a násilie už len zosilňuje, ako sme videli na záver, avšak film iné možnosti neponúka.

Neuveriteľne progresívny film, ktorý predbehol svoju dobu tak o sedem desaťročí. Muž utečie od svojej ženy s iným mužom, spolu vychovávajú adoptované dieťa, ale iný pár dvoch zlých mužov im ho závidí, tak ho unesú. A do toho stále pionierka, neskôr psvb sleduje, čo sa deje u cudzích ľudí v kuchyni, a to isté bude robiť aj keď bude babka.

Veľmi príjemný, prekvapivo úprimný dokument aj so scénami, ktoré by možno niekto vyhodil ako nevhodné, s jemným komentárom chronologicky rozpráva o stretnutí dvoch svetov. Bez umelých zásahov, nevysvetľuje, nemoralizuje, nedokresľuje, proste len sprevádza a ukazuje, a esteticky to zvláda tiež veľmi dobre.

Krátka a nenápadná, ale o to intenzívnejšia scéna s vlkom bude vo mne ešte dlho rezonovať.

Ja tomu nerozumiem – paródia na muzikály a užívatelia čsfd to porovnávajú div nie s klenotmi ako Klarinety, tradične. Potom sa nemožno čudovať, že tie hodnotenia nie sú objektívne.

Dve za podliezanie divákovi stereotypným lacným humorom, za trápne výkony Vilhelmovej a Pauhoufovej a za zbytočnú romantickú linku, ale dávam tri, lebo som nehádzal drevákom, párkrát som sa usmial a fungovalo to.

Prečo pozerám filmy o lúzroch a čo to o mne hovorí? Toto je typická Gervaisovina, kde neviem, či mám dať jednu alebo päť hviezd (dám štyri), či sa smiať či plakať (radšej nič) a kde napriek hovnu akému je život zmysel nájdeme v nebraní sa vážne.

Tento film ako metafora na vnímanie sveta čitateľov sputnika a slobodného vysielača, voličov kotlebu či pitomia, ktorí sú presvedčení o svojej pravde a fakty fyzického sveta sú zaplatené sorošom a skorumpovanými neziskovkami liberálnych fašistov a cesty z tejto skrumáže niet, pretože akýkoľvek pokus o pomoc sa trestá len hlbším ponorením do paralelnej reality, vidín a konín. A patológia hlavnej hrdinky zodpovedá tiež ľuďom, ktorí žijú v prijateľných materiálnych podmienkach, no chýba im pocit sociálnej začlenenosti, komunity a zmyslu existencie medzi reálnymi ľuďmi a situáciami.