0verseer

"It's not even gay if it's with yourself." Po predchádzajúcej skvelej epizóde došlo opäť k spomaleniu tempa. Pozitívom boli opäť scény s egocentrikom Homelanderom, ktorý sa prostredníctvom Doppelgangera vyrovnával so "stratou" svojej dvornej dojky Madelyn. A popritom ešte zo zákernosti stihne vyparátiť verejný coming out Maeve a žiarliť na úspech Stormfront. Naopak scény Billyho a Beccy, napriek tomu, že boli neporovnateľne očakávanejšie a pre dej dôležitejšie, pôsobili uťahane. Song epizódy: Billy Joel - We Didn't Start The Fire.

"Don't be a pussy... laser my fucking tits." V sedmičke to znova vrie... Medzi Maeve a Homelanderom, Stormfront a Starlight a konečne aj mezi Homelanderom a Stormfront s prekvapivo štýlovým finále. Zápletka okolo Homelanderovho prúseru s mŕtvym civilom a poklesom popularity bola fajn. Butcher sa psychicky stále zbiera po predchádzajúcej časti dokopy a konečne sa trocha pripomenie aj Black Noir. Snáď sa konečne vzchopia a niekam konečne posunú aj postavy Deep a Kimiko, ktorí stále vrávorajú na pomyselnom dne. Btw, Dream On v závere mi nuklo vtieravú myšlienku, majú The Boys najlepší seriálový soundtrack všetkých čias?

"You know, I had a great breakfast with your wife this morning. Pancakes. Mmm. Delicious." "Yeah? Eat this, motherfucker." Po vlažnejšom štarte druhej série seriál opäť eskaluje tempo. Vought je pod tlakom, predstavil sa Homelander junior, pompézne sa vrátil Deep, len aby z toho na konci bol ďalší jeho prepadák, po prvýkrát sa seriózne v akcii predstaví Stormfront počas konfrontácie sedmičky s Boys a superteroristom...