Anderton

Finále piatej sezóny uzatvára celý seriál, čo by si možno vyžadovalo trochu dlhšiu stopáž, než opäť tú obligátnu. Všetko speje k očakávanému koncu, niet už času na veľké zvraty, i keď jeden sa tu rysoval. Nakoniec všetko dopadlo tak ako malo, čo neznamená ale pre všetkých zúčastnených stopercentný happy end. Išlo predovšetkým o Olíviu a Petera a im bolo podriadené všetko. Je otázne, či sme nemali dostať ešte jeden diel odohrávajúci sa v roku, kam smerovala červia diera, ale berme seriál tak, ako ho tvorcovia nakrútili.

Ak by sa malý naposledy nerozhodol vystúpiť z vlaku, tak by bola táto epizóda vlastne zbytočná. Ale nakrútená je napínavo a čo je hlavné, konečne sa dostávame aj do susedného vesmíru. Cieľom bolo pochopiteľne sa rozlúčiť s alternatívnymi verziami našich hrdinov. Je aj vysvetlené, prečo sa už nenavštevujeme, skrátka po uzavretí brány a eliminovaní nebezpečenstva k tomu niet dôvod. A návštevy kamarátov predsa len za tú energiu asi nestoja. Hurá do finále seriálu.

Dozvedáme sa, kto je malý pozorovateľ a akú funkciu má zohrať v záchrane sveta pre ľudí v roku 2036. Pozrieme sa aj do ďalekej budúcnosti, na začiatok 27. storočia. Tak ma napadá, čo chcieť od sci-fi viac. Tak sa nám ukazuje, o čom by presne malo byť samotné finále, ale asi nás ešte nejaké to prekvapenie čaká, keďže sme dostali silný cliffhanger. No a dozvieme sa aj to, v akom vzťahu je September a malé chlapča. No skúste hádať...

Opäť nám ďalšia epizóda tejto sezóny pripomína tak trochu Mission: Impossible, čo je myslím celkom príjemné zistenie. Dočkáme sa úmrtia jednej dôležitej postavy, čo vzhľadom na to, že sa blížime k celkovému koncu, je celkom pochopiteľné a navyše je to aj dobre zmotivované. No a na záver prichádza jedno veľké prekvapenie, z ktorého asi málokto bude tušiť, čo nakoniec vyplynie.

Walterove halucinácie po požití LSD ma príliš nebavili, prestrelka v prístave bola wtf, ale tá monthy-pythonovská vsuvka bola dokonalá. A aj finále s tajomným malým pozorovateľom ako ďalším nástrojom k zničeniu pozorovateľov posunula dej vpred. Táto epizóda patrí síce skôr k slabším, ale keďže je venovaná predovšetkým Walterovi, tak Noble zachraňuje aj slabšie momenty.

Chladná racionalita verzus emocionalita, tomuto sa venuje epizóda s názvom Ľudský druh. A vyvoláva aj otázku, kým boli pozorovatelia pred tým, ako im bol implantovaný čip. Nuž zrejme presne tým, čím sú aj Olívia s Peterom a všetky postavy navôkol, obyčajnými, respektíve neobyčajnými ľuďmi s citmi. Seriál túto otázku pokladá výhradne implicitne, diel je skrátka o tom, ako sa Peter rozhodne a nakoniec sa v posledných momentoch aj rozhodne.

Pátrame po ďalších artefaktoch potrebných na splnenie cieľa, to jest elimináciu pozorovateľov a vlastne záchranu sveta takého, aký ho poznáme; čo v prípade tejto epizódy znamená príklon k špiónskej zápletke. Tajomné kufríky, ich výmena na mieste, kde by sa dala krájať atmosféra a tak podobne. A celkom slušný, ironický výsledok (tá čeľusť...). Uvidíme, čo bude s Peterom, koniec pôsobil dojmom, že už niet cesty späť.

Ak si prečítate obsah, tak je jasné, že táto epizóda je medzi ostatnými výnimočná. Nie nutne kvalitou, ale práve obsahom. No netešte sa na návštevu vreckového vesmíru, kde fyzikálne zákony fungujú trochu inak. Vizuálne je to podané síce striedmo, ale zaujímavo a nie preplácane. Čiže stále sa skôr sústredíme na dej, než na vizuálne obžerstvo. Určite by z tejto epizódy mali radosť Buňuel, Hitchcock a fanúšikovia Inception. No a záver pripomenie Matrix Revolutions, ale žiaden strach, iba jeden Neov POV záber. V tomto prípade Peterov.

Pozorovatelia pašujú zo svojej doby do prítomnosti zdroje na zlepšenie ich podmienok na Zemi prostredníctvom červej diery. Walter prichádza z teóriou, akým spôsobom z nej urobiť na strane odosielateľa dieru čiernu. Znie to dosť komplikovane, ale je to podané našťastie prehľadne a užijeme si aj zábery zo samotného prenosu cez priestor a čas. No a Peter asi nikdy nebol takto nekompromisný, počas celej epizódy doslova mučil jedného z pozorovateľov ako z dôb honby za čarodejnicami.

Tvorcovia pochopili, že keď sa volá ich hrdina Lightyear, tak by mal absolvovať vo svojom vlastnom filme cestu naprieč svetelnými rokmi. Ono to nakoniec bude ešte zložitejšie a film sa vyberie v záverečnej tretine pomerne odvážnymi, na animák, naratívnymi cestičkami. Ale odvahu ísť proti prúdu nám ukáže scenár oveľa skôr, tu by som ale tiež nerád spoileroval. Pokiaľ by tu neboli štylizované animované postavy, tak by som si ani nevšimol, že ide o animovaný film. Myslím, že ide o veľkú poklonu tímu za počítačmi, otázne ale je, či tento mega pokrok ocenia všetci.