Anderton

Chvíľu to filmu trvá, než sa usadí a kým sa začneme dostávať Elvisovu pod kožu. Teda aspoň čiastočne, Luhrmannovi sa to cez všetky jeho trademarkové finesy nepodarilo úplne. Divák si však príde na svoje vo všetkých smeroch, ale tiež nie úplne. Naratívne síce ide o klasický životopis, predsa ale len pôsobí navonok netradične. Či je to lepšie, ako keby sme sledovali napríklad Elvisove detstvo a prvé kroky k hudbe a nástup slávy tradičnejším spôsobom, je skôr na vkuse diváka, niežeby sme to mali Luhrmannovi vyčítať. Ako nefanúšik Elvisa ide ale pre mňa iba o jednohubku, tieto dve a pol hodiny už nikdy v živote dobrovoľne neabsolvujem.

Množstvo geniálnych nápadov, nemalé množstvo wtf nápadov, originálne spracovaný už dnes nie tak originálny nápad a predpovedateľné finále. O čom celý ten humbuk je, je vám jasné vlastne od začiatku, kedy zisťujeme, že táto rodinka má síce nemalé problémy, ale patria k sebe a tú cestu k porozumeniu si skrátka musia nájsť. Napríklad aj skrz množstvo vesmírov. Film mal síce veľa dobrých nápadov aj vo finále, ale asi nebudem jediný, kto sa v ňom trochu stratil ako v čiernej diere. Najväčšou kritikou hejterov bude asi fakt, že kvôli niečomu tak triviálnemu, ako sú rodinné problémy, nevytvárame nič menšie než nekonečné multiverzum.

Najatypickejšia séria zo všetkých. Opúšťame vojnu medzi dvoma vesmírmi po finále štvrtej sezóny a začíname príbeh v roku 2036, kedy svet vyzerá úplne inak, ako v roku 2015. Podmienky sú iné a musia na ne reagovať aj naše postavy. No a tie sa snažia o záchranu ani nie tak vlastného vesmíru, ako samotnej ľudskej rasy pod nadvládou pozorovateľov. Nakoniec ale vyústenie prekvapí, pretože riešenie danej situácie je veľmi, no povedzme že "vychcané", ale presne v duchu Fringe a možno najlepšie možné. A neviem, v akom inom seriáli sme sa dostali tak ďaleko v čase.

Finále piatej sezóny uzatvára celý seriál, čo by si možno vyžadovalo trochu dlhšiu stopáž, než opäť tú obligátnu. Všetko speje k očakávanému koncu, niet už času na veľké zvraty, i keď jeden sa tu rysoval. Nakoniec všetko dopadlo tak ako malo, čo neznamená ale pre všetkých zúčastnených stopercentný happy end. Išlo predovšetkým o Olíviu a Petera a im bolo podriadené všetko. Je otázne, či sme nemali dostať ešte jeden diel odohrávajúci sa v roku, kam smerovala červia diera, ale berme seriál tak, ako ho tvorcovia nakrútili.

Ak by sa malý naposledy nerozhodol vystúpiť z vlaku, tak by bola táto epizóda vlastne zbytočná. Ale nakrútená je napínavo a čo je hlavné, konečne sa dostávame aj do susedného vesmíru. Cieľom bolo pochopiteľne sa rozlúčiť s alternatívnymi verziami našich hrdinov. Je aj vysvetlené, prečo sa už nenavštevujeme, skrátka po uzavretí brány a eliminovaní nebezpečenstva k tomu niet dôvod. A návštevy kamarátov predsa len za tú energiu asi nestoja. Hurá do finále seriálu.

Dozvedáme sa, kto je malý pozorovateľ a akú funkciu má zohrať v záchrane sveta pre ľudí v roku 2036. Pozrieme sa aj do ďalekej budúcnosti, na začiatok 27. storočia. Tak ma napadá, čo chcieť od sci-fi viac. Tak sa nám ukazuje, o čom by presne malo byť samotné finále, ale asi nás ešte nejaké to prekvapenie čaká, keďže sme dostali silný cliffhanger. No a dozvieme sa aj to, v akom vzťahu je September a malé chlapča. No skúste hádať...

Opäť nám ďalšia epizóda tejto sezóny pripomína tak trochu Mission: Impossible, čo je myslím celkom príjemné zistenie. Dočkáme sa úmrtia jednej dôležitej postavy, čo vzhľadom na to, že sa blížime k celkovému koncu, je celkom pochopiteľné a navyše je to aj dobre zmotivované. No a na záver prichádza jedno veľké prekvapenie, z ktorého asi málokto bude tušiť, čo nakoniec vyplynie.

Walterove halucinácie po požití LSD ma príliš nebavili, prestrelka v prístave bola wtf, ale tá monthy-pythonovská vsuvka bola dokonalá. A aj finále s tajomným malým pozorovateľom ako ďalším nástrojom k zničeniu pozorovateľov posunula dej vpred. Táto epizóda patrí síce skôr k slabším, ale keďže je venovaná predovšetkým Walterovi, tak Noble zachraňuje aj slabšie momenty.

Chladná racionalita verzus emocionalita, tomuto sa venuje epizóda s názvom Ľudský druh. A vyvoláva aj otázku, kým boli pozorovatelia pred tým, ako im bol implantovaný čip. Nuž zrejme presne tým, čím sú aj Olívia s Peterom a všetky postavy navôkol, obyčajnými, respektíve neobyčajnými ľuďmi s citmi. Seriál túto otázku pokladá výhradne implicitne, diel je skrátka o tom, ako sa Peter rozhodne a nakoniec sa v posledných momentoch aj rozhodne.

Pátrame po ďalších artefaktoch potrebných na splnenie cieľa, to jest elimináciu pozorovateľov a vlastne záchranu sveta takého, aký ho poznáme; čo v prípade tejto epizódy znamená príklon k špiónskej zápletke. Tajomné kufríky, ich výmena na mieste, kde by sa dala krájať atmosféra a tak podobne. A celkom slušný, ironický výsledok (tá čeľusť...). Uvidíme, čo bude s Peterom, koniec pôsobil dojmom, že už niet cesty späť.