Anderton

Prvá séria stanovuje jasné pravidlá seriálu. Každá časť sa odohráva v inom fikčnom svete, to, čo seriál spája, sú sci-fi technológie, ktoré nie sú príliš vzdialené súčasnej realite. Nie je tu však uvádzač, ako v prípade Twilight Zone, ktorý aspoň zdanlivo prepája všetky vytvorené svety. Nie je to však vôbec potrebné, skôr by to vo výsledku škodilo. Okrem prvého dielu išlo a pôjde už len o science fiction, čo bol skvelé rozhodnutie, pretože to podporuje ústrednú myšlienku o dopade technológií na život človeka, takže príbehy z ríše fantasy a čistokrvného hororu by boli nadbytočné. Najlepšia časť je, myslím, tá tretia.

Nightflyers klame telom, nejde totiž o žiadnu megavýpravu do hlbín vesmíru za cieľom objavovania nových svetov. Respektíve posádka by to aj chcela, ale veci sa vyvinú inak a všetko sa skomplikuje. Nie je asi spravodlivé písať, že seriál čerpá z filmov nakrútených až po tom, čo Martin napísal predlohu, skôr si myslím, že porovnávanie s ďalšími filmami a seriálmi naprieč celou sériou patrí k jej najzábavnejším artiklom. Je to čiastočne horor (ale nie príliš zvládnutý), kyberpunk (Aziati by zašli oveľa ďalej) a klasického vesmírneho dobrodružstva, pričom v jadre ide o osobné drámy a nejaké to filozofovanie o ľudskom utrpení (tam sa samozrejme dalo ísť tiež viac do hĺbky). Celkovo ale čas strávený so seriálom neľutujem, je skrátka o dosť odlišný od konkurencie a prináša aj podnety na zamyslenie.

Z finále tohto spracovania mi vyplýva, že Martin sa vo svojom dielku inšpiroval predovšetkým v Solarise (či už knihe, alebo filme) a neponúka klasické odpovede na všetko. Tvorcovia televíznej série nám doprajú výlet k mimozemšťanom až v posledných minútach, dovtedy sa stále riešia problémy sprevádzajúce posádku od začiatku, alebo od zásadného zvratu v prvej polovici série. Rozumiem, prečo Nightflyers končia tak ako končia, len si nie som istý, či zvolené rozprávanie je priamo úmerné aj s nie najlepšie zvládnutým umeleckým ambíciám látky. 70%

Ísť do náruče mimozemšťanov, alebo neísť, to je otázka. Nakoniec sa ale predsa len bude musieť riešiť klasika; byť, či nebyť, respektíve prežiť, či radšej neprežiť. Neviem, či to bol zámer, ale herec stvárňujúci šialeného Rowana so sekerou vyzerá ako Kubrick. Dočkáme sa jedného šoku, ktorý ešte predýchavam a príliš ma nepotešil. Ale záverečná scéna dáva veľkú nádej, že posádka predsa len skončí tam, kam išla.

V podstate to isté, čo naposledy, len trochu pomalšie a ešte šialenejšie, pretože sa blížime ku koncu. Už je absolútne jasné, čo znamenala prvá scéna celého seriálu a mám dojem, že dať na začiatok niečo z neskoršieho deja tesne pred finále bolo zbytočné. Mimozemšťania sú momentálne na vedľajšej koľaji, čo je trochu škoda, už by sa chlapci a dievčatá mohli stretnúť.

Prvý diel, ktorý ma vážne vystrašil, pričom sa tak malo udiať už niekoľko epizód dozadu. Ale stále je ešte dostatok priestoru dostať Nightflyers do kladnejšie hodnotených vôd, uvidíme. Sedmička je tvrdé psycho od prvej do poslednej scény, nestraší už máti, ani telepat, ale v okolí sa objavili mimozemšťania a ich mentálne schopnosti sú o niekoľko rádov vyššie, aspoň tak som vydedukoval z Prenosu.

Tak a máme tu zase niečo nové. Posádka Nightflyeru zaregistruje nablízku ďalšiu loď a keďže je veľmi blízko, tak sa rozhodne ju trochu preskúmať. Že to nebude len tak obyčajná exkurzia, musí byť jasné každému, minimálne už po prvom prieskume. No a kto si bude myslieť, že nás tu čakajú len mŕtvoly a povedzme nejaké temné nadprirodzené sily, tak sa bude mýliť. Ale asi by to bolo lepšie ako to, čo hrdinovia objavia. Opäť platí, že je to zrežírované až príliš rutinne.

Tak a máme tu zase niečo úplne nové, vydávame sa spoločne s jednou postavou do softvéru, alebo ako to v tomto prípade správne nazvať, a snažíme sa zastaviť "okupovateľa" lode rôznymi trikmi, ako napríklad v TRON. Je to zaujímavé, ale mohlo to byť zobrazené predsa len inovatívnejšie. Takto sledujeme iba normálne obrazy a zrazu vidíme, že dvere sú virtuálne. No a keďže špecialitou seriálu sú wtf cliffhangery, dočkáme sa ho aj teraz.

Tretia epizóda dala celému seriálu nový rozmer, aby hneď tá nasledujúca pridala ešte ďalší, opäť ale až v závere. Je to zase o niečo väčšie psycho, pričom okrem ľudí a ľudí ukrytých v počítačovej pamäti sú prazvláštni aj tí mimozemšťania. No a k tým inšpiračným zdrojom by som od tejto epizódy pridal aj Cronenberga, pretože sa nám tu začínajú miesiť technológia a vnútornosti.

Stále viac a viac je to kombinácia Event Horizont a Solaris, ale nie príliš presvedčivá. To reagujem predovšetkým na prekvapivé záverečné odhalenie, kto stojí za halucináciami posádky, avšak verím, že Martin vedel, čo píše a tvorcovia vedia, ako adaptovať. Ale cesta k stále väčšiemu psychu by mohla byť správna, uvidíme, čo na to mimozemšťania.