TomX2

Čo bolo na pôvodnej sérii dobré a zaujímavé, to toto OVA žiaľ neobsahuje. Miesto vecí, ktoré robili originálny seriál výnimočným, do tohto 6-dielného krátkometrážneho špeciálu tvorcovia zakomponovali práve to, čo bolo na seriáli najhoršie - t.j. priblbé ecchi, ktoré tu je v ešte väčšej dávke. Žiadne skvelé dialógy, žiadne inteligentné vtipy, žiadne napínavé hry, len čistý fanservis. Animáciu si to zachovalo viacmenej rovnakú a občas tam sú statické pasáže, ale ja som jej nikdy veľmi nevedel prísť na chuť a ani hudba nebola nejako výrazná. Ľudia, ktorí slintajú nad 11-ročnými nezralými dievčatkami to možno ocenia, avšak ja do tejto skupiny nepatrím a tak ani nemám dôvod to nejak pozitívne ohodnotiť. Je to proste len výplod pre ľudí, ktorí sa na pôvodný seriál pozerali skôr kvôli ecchi prvkom, než príbehu a postavám.

Najslabšou stránkou celého seriálu je jednoznačne krátka minutáž. Do každej epizódy je natlačených nespočetne veľa bizarných šialeností, až tu nie je priestor na rozvinutejší príbeh a hlbší vývoj charakterov, ale zároveň ich je kvôli časovým obmedzeniam tak málo, že človek proste potrebuje dlhší a komplexnejší seriál a až najskôr potom sa bude jednať o tú šialenú jazdu. Najsilnejšou stránkou je to, že sa tvorcovia neboja parodovať sami seba, neboja sa zájsť do väčších absurdít a kontroverzií a zároveň si zachovávajú svoj typický rukopis, aby výsledok nepôsobil len 'divne' a 'wtf'. Pekelný fízel bol sympaťák a Robofízel si zaslúži vlastný spin-off. A tá záverečná songa je taktiež cool.

Legendárna ikonická postavička Pingu sa z malej ľadovej krajinky presúva do veľkomesta, kde sa stretáva s rôznymi novými povolaniami, o ktorých v živote nepočul a snaží sa im tak prispôsobiť a taktiež niečomu novému priučiť. Každou zvládnutou prácou (od pekára, cez poštára až po futbalistu) naberá nové skúsenosti a vedomosti a zároveň tak rozvíja charakter. Kvôli jeho zvedavosti a kreativite sa často dostáva do trápnych situácií, ktoré však vždy skončia zábavne. Japonci seriálu stále zachovávajú roztomilosť a hravosť, akú mala aj pôvodná švajčiarska séria a zároveň jej pridávajú niečo nové a špecifické pre ich kultúru. Seriál je modernejší, v istých veciach rozsiahlejší a občas aj situačne vtipný, avšak zároveň nie je tak rozprávkovo kúzelný ako ten originálny a v pokročilejšom veku ani zďaleka tak vtipný (pôvodný seriál naopak ocenil jak detský divák, tak aj dospelý). Našťastie má každá časť niečo do seba a každá má v sebe trochu originality a kreativity, ale na epizódy z poštárskeho, kvetinárskeho, športového alebo stavbárskeho prostredia sa mi nepozeralo až tak príjemne, ako tie z vedeckého a kuchárskeho. Avšak keď sa všetky tieto časti akýmsi spôsobom prepoja, ako celok všetko drží silnejšie a práve tieto epizódy sa aspoň čiastočne blížia k tým starším a dokážu mi vyčariť úsmev aj na tvári. Nakoniec tomu dávam dve hviezdy, ktorými ale nechcem ľudí od seriálu odradiť a označiť ho ako zlý (naopak, malým deťom sa to bude dozaista páčiť, byť nie tak veľmi, ako pôvodný seriál z r. 1986). Len skrátka presnejšie vystihujú môj osobný dojem a taktiež aj kvalitu celého diela.

Nudné, únavné a príliš ukecané, bez atmosféry a bez originality, k tomu škaredo nakreslené a hudobne nevýrazné. Anglický dabing bol naviac príšerný, herci sa do svojich rol dostatočne nevžili a ani im poriadne nebolo rozumieť. Možno by som mal byť viac zhovievavý, predsa len to mohlo dopadnúť horšie, ale nemení to nič na tom, že sa jedná po všetkých stránkach nekvalitný film. Pár minút pred koncom sa mi už unavili oči a takmer som zaspal.

V porovnaní s pôvodnou komiksovou predlohou od Džundžiho Ita je táto animovaná adaptácia veľkým prešľapom. Zatiaľčo originálna manga si od základu buduje fungujúcu atmosféru a každou obrátenou stránkou stúpa napätie, film sa žiadneho podobného aspektu nedočká a miesto toho vsádza na chaotickú akciu a nahotu. Film je nielenže vizuálne odpudivý (kvalita animácie má blízko k podpriemerným animáciám produkovaným počas začiatku deväťdesiatych rokov a v tej dobe by som dokázal takýto nedostatok odpustiť, ale je pre mňa nepochopiteľné, že niečo takéto vzniklo v roku 2012 a popritom sa nejedná o amatérsky/študentský počin), ale dokonca aj obsahovo nelogický, pričom svojou absurdnosťou a nekvalitou sa môže pokojne vyrovnávať s paškvilmi od štúdia Asylum. Ono, aj cez množstvo originálnych nápadov a dobre budovanej atmosféry už ani pôvodná predloha nebola bohvieako zmysluplná a kvalitná, ale zatiaľčo originál bol len divný, táto sprznená adaptácia si pôvodnú podivnosť zanechala a ešte ju k tomu obohatila totálnou hlúposťou a primitivizmom.

Dobrá hudba a sympatické herecké obsadenie. Scény s cvokom nemali chybu, vikingovia (a elf) ešte viac spríjemnili zážitok, niektoré scény boli fakt banálne a oba koncerty boli super. Aj napriek občasnému amatérstvu (jedná sa o debut) a niekoľkým trápnym vtipkom som sa bavil a plne si film užil.

Originálny nápad, ktorého potenciál bohužiaľ nie je dostatočne využitý. Ak by sa podobného námetu ujal niekto ako Mamoru Hosoda alebo Makoto Shinkai (ktorý už mimochodom na konte pár snímkov s mačkami má), mohlo by sa jednať o veľmi príjemnú záležitosť. Nanešťastie sa to dostalo do rúk menšieho štúdia Colorido (jedná sa o jeho druhý celovečerný film) a hoc to mohlo dopadnúť výrazne horšie, nie je to úplne uspokojivý zážitok. Film je síce vizuálne pekne natočený (krásne reálie, zaujímavo vykreslený mačací svet) a je v ňom občasná roztomilosť a hravosť, ale romantická línia je veľmi slabá, komediálna stránka má bližšie k trápnosti než vtipnosti a hlavnej hrdinke som nevedel prísť na chuť. Jej hyperaktivita, energia, neodbytnosť a tvrdohlavosť mi po celú prvú polovicu filmu narúšala zážitok filmu a nedokázal som si ho tak poriadne užiť. Jej vysnenému chlapcovi sa síce nedivím, že ju v škole ignoroval (keby po mne niekto vrieskal na celú chodbu, obťažoval a bezdôvodne po mne skákal, tiež by som sa v jeho situácii zachoval rovnako), ale občas, najmä v jednej určitej scéne, mi tiež liezol na nervy. A tak jediné scény, ktoré som si počas prvej hodiny užíval boli, keď mala hlavná hrdinka mačaciu podobu, kedy to bolo milé a roztomilé. Odkedy sa film začne sústrediť na linku ďalšej mačacej postavy sa to našťastie zlepší a začne to baviť aj mňa. Nanešťastie je však hudba priemerná (nie je tu žiadna výraznejšia pieseň či krajšia melódia) a nenájde sa tu ani jeden silnejší emocionálnejší moment, čo je pri takýchto typoch filmov celkom problém. Aj keď sa tu sem tam mihne nejaká milá scéna, dve najpodstatnejšie stránky (romantická línia a dramaturgia) tu vôbec nefungujú a väčšinu času som sa nudil, takže tomu tretiu hviezdu nemôžem a nechcem dať. Sklamanie.

Hunter x Hunter jednoznačne patrí medzi vrcholy shounen žánru a je ukážkovým, skoro až učebnicovým materiálom toho, ako by malo dobré shounen anime vyzerať - a pritom sa od ostatných žánrových diel výrazne líši a v mnohom odlučuje. Ponúka vynikajúco napísané postavy, z ktorých každá má rozličnú charakteristiku a odlišné vlastnosti a črty, takže si každý nájde svojho favorita, a postavy sú zároveň aj najväčším ťahúňom filmu, každá ma dostatočne veľa priestoru, každá dokáže niečim prekvapiť a má nejakú výraznú ikonickú vlastnosť. Okrem perfektných postáv nám seriál predstavuje obrovský svet, plný záhad, tajomstiev a dobrodružstva, dočkáme sa aj skvelých súbojov, ktoré neslúžia len ako bezduché mlátičky, ale ukrývajú v sebe oveľa viac (či už vzájomný konflikt medzi postavami, ktorý ich vzťah posúva dopredu alebo perfektné stratégie) a snáď najprepracovanejší systém techník všetkých čias, nen, ktorý má perfektné (nikdy neporušené) pravidlá, originalitu a kreativitu, pričom tu nie je ani jeden moment, pri ktorom by divák nemal jasnú predstavu o sile a obmedzeniach postavy, nikdy sa tu neporuší ustanovené pravidlo a nikdy protivníka neporazí sila priateľstva, ako to poznáme z Fairy Tailu a Naruta, ale schopnosti, skúsenosti, kreativita, tréning, drina a motivácia danej postavy, čo je často prekvapujúce a nevídané. Mimo to si seriál udržuje po celý čas rovnakú kvalitu (týka sa to ako technickej, tak aj obsahovej stránky) a to aj cez pomerne veľký počet odlišných príbehových liniek a ohromných 148 epizód (bez jediného filleru!). Okrem toho nám seriál ponúka perfektné jednotlivé ságy, z ktorej každá je o niečom inom, no každá je dobrá, originálna a má čím zaujať. Prvá časť [Hunterská skúška] sa síce niesla v trochu rýchlejšom tempe, nebol dostatok času na väčšie zoznámenie sa s hlavnými postavami a niektoré udalosti, ktoré sa odohrali v pôvodnej verzii boli bohužiaľ odstránené (ako napríklad stretnutie Gona a Kaita na Veľrybom ostrove, alebo oddychová vtipná epizóda pred poslednou časťou skúšky), skrátené, prípadne im bolo prenechané menej priestoru. Prvé stretnutie s postavami Kurapiky a Leoria preto nebolo tak pevné (čo sa našťastie postupom času zmení), Tonpa nebol zďaleka tak zákerný a Hanzovi bolo venované naozaj len minimum priestoru. Pôvodná verzia dokonca mala o niečo temnejšiu, znepokojivejšiu atmosféru (obzvlášť keď sa na plátne objavil Hisoka; najvýraznejšie sa to prejavilo vo štvrtej fáze skúšky, kedy z neho miestami išiel ozajstný strach), zatiaľčo tu pôsobilo všetko nevinne a Hisoka bol o niečo "prijateľnejší". Chvíľu som si musel zvykať na rýchle tempo a niektoré zmeny (či už dizajnu postáv alebo hlasového herectva niektorých postáv), ale od začiatku to bolo chytľavé, pútavé a zábavné - po skončení jedného dielu som chcel hneď vidieť ten ďalší, čo vlastne fungovalo ako v starej verzii, tak aj tej novej. Páčil sa mi aj hudobný podklad a animácia (byť artstyle, ktorý mala staršia verzia osobne považujem za niečo príťažlivejší) a celkovo sa jednalo o kvalitnú záležitosť. Myšlienkové súboje s väzňami v tretej fáze skúšky stále patria medzi to najlepšie, čo seriál za celý čas ponúkol, scény s Killou a Gonom boli roztomilé, Leorio vždy dokázal príjemne zlepšiť náladu, skúšajúci boli sympaťáci a zápasenie s predsedom Neterom bolo vtipné. Sem tam sa tu našiel nejaký zaujímavý moment a jednoducho už úvodná príbehová časť bola dobrá. Ale vtedy som ešte stále považoval staršiu verziu za lepšiu a komplexnejšiu. Druhá časť [Rodina Zoldyckov] viac prehlbovala vzťah medzi Killuou a Gonom. Predstavila nám domácnosť Killuovej rodiny (od dvorného, cez strážneho až po samotných rodinných členov) a Gon hlbšie zisťuje, akým životným štýlom žije Killua a čo za divnú rodinu vlastne má. Okrem toho naberie viac vedomostí, zosilnie a prejde si ďalším tréningom. Aj keď túto časť považujem za najslabšiu (ono tých päť dielov je na rozvinutejší, zaujímavejší dej fakt málo), stále v nej je pár výborných momentov, z ktorých u mňa jednoznačne vedie hra s mincou a po nej vedľajšia emotívna linka služobníčky Canary. Tretia časť [Nebeská aréna] sa presunie do nebeskej arény, 251. poschodovej budovy, v ktorej sa odohrávajú zápasy v štýle jeden na jedného a každý víťaz sa na základe výsledku zápasu dostane na vyššie poschodie, ktoré vždy prináša silnejších a zdatnejších protivníkov. Za každú výhru dostane účastník dobre zaplatené, takže sa tu rozhodnú prísť Gon s Killuou. Pochopiteľne je táto časť akčnejšia, napínavejšia a človek sa dočká viacerých vydarených súbojov. Nie je to však zďaleka tak o samotných zápasoch, ako skôr k ďalšiemu tréningu a skúške, ktorej musí Gon čeliť. V tejto časti sa totižto prvý krát stretávame s pojmom "nen" a zisťujeme toho viac o tamojšom svete. A aj keď ma táto linka občas nudila (Gido, Riehlvelt a Sadaso ma vôbec nezaujímali), dočkáme sa dvoch výborných súbojov a považujem ju za málinko lepšiu, než tie dve predchádzajúce. Štvrtá časť [York-newské mesto] je pravdepodobne najtemnejšia a najzaujímavejšia. Zájdeme trochu do podsvetia, stretneme sa s novými zaujímavými postavami (z ktorých u mňa vedie Chrollo) a dostaneme niekoľko nových informácií. Dočkáme sa niekoľkých prekvapivých momentov a skvelých súbojov, pričom najmä druhá polovica arcu bude obohatená niekoľkými dejovými zvratmi. V tejto časti má Kurapika najväčší priestor, dozvieme sa toho o ňom o niečo viac a prejde si väčším vývojom. Naviac seriál v tejto chvíli zahodí svoju nevinnosť, príbeh pôjde do tuhého a už sa tam objaví aj nejaká tá krvavejšia scéna. V piatej časti [Greed Island] sa konečne dočkáme očakávanej vzácnej hry, ktorá má Gona bližšie zaviesť k stretnutiu s jeho otcom. Okrem zaujímavého herného systému sa stretneme s novou významnou postavou Biscuit, hlavné postavy si znovu prejdú vývojom, získajú ďalšie vedomosti a nakoniec ich využijú v skvelej záverečnej hre. Táto časť sa mi páčila zo všetkých najviac, najmä vďaka skvelému zápasu vybíjanej. Šiesta časť [Mravenčia chiméra] je najdlhšia a najrozvinutejšia. Predstaví nám nové skvelé postavy (Knuckle, Colt, Morel, Shoot, Kite, Youpi, Meleoron, Ikalgo, Palm, Knov), ponúkne niekoľko skvelých momentov (nasraný Gon, posledná hra), občas mierne rozplače ("Jeho meno je Meruem", Reinin návrat domov, posledná hra). Postava Meruema je naviac naozaj geniálna a momentálne si neviem vybaviť zápornú postavu, ktorá má takýto vývoj, inteligenciu, silu a uveriteľnú ideológiu, názory a myšlienky, s ktorými sa neraz zhodnem. A jeho vzťah s Komugi bol skrátka prenádherný. Na druhej strane sa jedná o najzdĺhavejšiu a najnudnejšiu časť celej série, u ktorej som sa len málokedy tešil na ďalší diel. Po smrti jednej z postáv ma to začalo mierne nudiť, neskôr sa to nieslo v štýle "5 dielov super, 10 dielov nuda" najmä kvôli tomu, že niektoré vedľajšie línie postáv ma skrátka nebavili a tých postáv tam bolo až veľmi veľa. Preto keď nebol na obrazovke Meruem, Colt, Knuckle alebo Killua, už som sa na to tak zaujato nepozeral. Naviac sa tempo až neuveriteľne spomalilo a trojminútový dej bol spomalený a predĺžený do celej dvadsať-minútovej epizódy. Súhlasím síce, že to je zaujímavé a fajn (celý dej jednej epizódy totiž len opisuje stratégiu), ale predsa len to je občas až príliš pomalé a nudí to. Našťastie sa to znovu zmení po smrti jednej z ďalších postáv a od tej chvíle som si to znovu plnohodnotne užíval a záverečné diely boli jednoducho skvelé. Ale bol skvelý celý tento arc, keď ma z celkových 61 epizód bavilo asi len 20? Bez pochýb sa jedná o dobrú časť, pre niektorých možno aj najlepšiu (niekde som počul, že to je údajne najlepší anime arc všetkých čias), ale mňa skrátka nejako veľmi neohúrila. Siedma časť [Predsednícke voľby hunterov] bola výborná. Sústredila sa na dve dejové línie - záchrana Gona a predsednícke voľby, z ktorých prvá bola zaujímavá a originálna (seriál nám predstaví ďalšieho člena z rodiny Zoldyckov), pričom ma milo potešil návrat Hisoky (v šiestej časti mi chýbala jeho prítomnosť) a druhá bola trochu pokojnejšia a zábavnejšia. Obe tieto línie ponúknu niekoľko skvelých momentov (Leorio tam bude mať jedno menšie cameo) a obe sú celkom úctyhodne a emotívne zakončené. Nakoniec tomuto seriálu nemôžem udeliť menšie hodnotenie ako štyri. Po oboch alchymistoch sa jedná o dosť možno najlepšie shounen anime, ktoré si zaslúži omnoho väčšiu pozornosť, než mu je momentálne venovaná. V zahraničí je síce celkom obdivované a populárne, avšak je mi trochu smutno, že u nás je oveľa väčšia pozornosť venovaná sračkám ako Fairy Tail. Nezvyknem do hodnotenia zahŕňať niečo takéto, ale v tomto prípade nemám inú možnosť - Obľúbené postavy: Meruem, Hisoka, Leorio, Kurapika, Killua, Knuckle, Chrollo, Colt

Hlúpa a bezduchá akcia, ktorá je našťastie celkom svižne animovaná, beží v stálom tempe, vždy sa v nej niečo deje a pritom nepôsobí príliš chaoticky, takže sa pri nej človek nemôže nudiť. Čo sa už ale za dobré považovať nedá je fakt, že sa tu kašle na akúsi logiku či fyziku (schopnosti postáv nemajú žiadne obmedzenia, zbrane majú 1000 nábojov munície a pokiaľ vám nehrozí životné nebezpečie, nie je nutné ich prebíjať, hrá sa dá údajne veľmi ľahko zohnať, no verejnosť nevie, že vôbec existuje, ľudia nezapojení do hry sú ovládaní game-masterom a ani samotný systém hry nie je bohvieako dobre premyslený), postavy sú šablónovité a nemajú žiadny hlbší vývoj alebo zaujímavejší charakter a sľubovaná krv či brutalita je len samoúčelná, pričom je vo veľkej časti zakrytá cenzúrou. Kvalitu seriálu neskutočne zráža dole hlavný zlosyn, ktorý je len stelesnením perverzného násilníka, nemá žiadny hlbší vývoj, charakter, motív, ideológiu, charizmu či nejakú charakteristickú ikonickú vlastnosť, sype len jednu vulgárnu hlášku za druhou, vyhráža sa, kričí, pričom mu je len nahodená nálepka "som násilník a vrah, odrežem ti všetky prsty na rukách a na nohách, zabijem ťa, ale keďže by to bolo nudné, tak ťa ešte trikrát pojebem" a to je tak všetko, čo sa o jeho postave dá povedať. Ak by bol antagonista zaujímavejší, tak by som si to jednoznačne aj viac užil, ale postava Wanga celý seriál podkopáva a vo finále mi akurát kazil zážitok. Ak by bol Darwin's Game o niečo originálnejší, chytrejší, obsahovo prepracovanejší a priniesol by do žánru niečo nové, možno by som si to užil aj viac a šlo by hovoriť o chválitebnom diele, ale koncept seriálu nie je zrovna najnovší a niektoré seriály ho využili lepšie, ako napríklad taký Denník budúcnosti (Mirai Nikki), ktorý je síce tiež len hlúpou nelogickou zábavou, ale pre zmenu bol vo viacerých smeroch zábavnejší a lepší. Na plánované pokračovanie sa aj celkom teším, ale rozhodne nemôžem povedať, že sa jedná o nejako vysoko prepracovaný, kvalitný dobrý seriál. Je to proste len hlúpa zábavka a ak má človek dostatok času a trpezlivosti na podobne primitívne seriály, Darwinovou hrou si nič nepokazí (ale predsa by som len radšej siahol na Future Diary alebo spomínaný Btooom!).

Nejaký potenciál v aspoň priemernú sci-fi záležitosť by sa tu aj našiel (apokalyptický svet, obrí hmyz, mlčanlivý hrdina s temnou minulosťou, roztomilé dievčatko, strach, mŕtvoly, občianske vojny a trocha tej drámy), ale všetko narúša nekonzistentná animácia, ktorá síce na prvý pohľad nemusí vyzerať veľmi zle, ale zatiaľčo pozadie je kreslené bežnou kresbou, objekty a postavy sú kreslené full CGI, čo k sebe vôbec neladí, nie je medzi tým žiadny kontrast a ten rozdiel je až neporovnateľný. Naviac sa animátorom nepodarilo správne vykresliť emócie postáv a pohyby často pôsobili veľmi neprirodzene, skoro až roboticky. Aby toho nebolo málo, od cca 7. epizódy tvorcom z rúk začal unikať aj príbeh, ktorý nakoniec vyústil do akéhosi záveru, ktorý nie je uspokojivý ani dostačujúci. Mnoho vecí ostane neopodstatnených, mnohé udalosti ostanú neobjasnené a otvorené, nebudeme vedieť, čo stojí za vznikom a rozšírením obrieho hmyzu a akurát len zistíme, že nekonzistentná nie je len animácia, ale zďaleka všetko. Prvá polovica ešte ako-tak ušla, vyvíjali sa vzťahy medzi postavami, ktoré boli sympatické a na konci každej epizódy bol nejaký emotívny, byť gýčovitý, moment, ale druhá nepriniesla nič, než len chaotickú akciu, prílišnú prekombinovanosť žánrov a nezmyselné zvraty. Tvorcom sa tak všetko vymklo z kontroly, divákovi nakoniec ostal len veľmi zlý dojem a vo výsledku jediná vec, ktorá z celého seriálu za niečo stojí je hudba, ktorá sa ale aj tak po pár dieloch začne opakovať a je komerčná. Dávam silnejšiu jednu hviezdu a dúfam, že nabudúce príde Netflix s niečim lepším a dôjde mu, že moderná animácia sa automaticky nerovná dobrej animácii a menej niekedy môže byť viac.