TomX2

Jordan Peele, človek, do ktorého som vkladal veľké nádeje a dúfal, že sa ako režisér dostane do popredia (nielen) hororového priemyslu, ma tentokrát na plnej čiare sklamal. Jeho režijný debut Get Out som považoval za jeden z najlepších hororov posledných rokov, ktorému som udelil silné štyri hviezdy za jeho originalitu, kvalitnú prepracovanosť a schopnosť udržať si diváka v napätí. Na jeho druhý režisérky projekt sa teda tešil a aj keď ma najprv nezaujal jeho príbeh a obsadenie, dúfal som, že nakoniec dokáže solídne prekvapiť, rovnako ako sa to podarilo jeho predošlému filmu. Bohužiaľ, nakoniec sa tak nestalo. Nedostavilo sa žiadne napätie, nenastal žiadny prekvapivý zvrat. Miesto toho som bol svedkom extrémne tupých dialógov za prítomnosti nie veľmi sympatických postáv (rodinka mi strašne liezla na nervy, jej "klon" snáď ešte viac), pričom tu síce bola snaha diváka nejako prekvapiť, či šokovať, no v konečnom dôsledku sa to nezdarilo. Naopak, scény, ktoré mali byť pôvodne strašidelné na mňa pôsobili hlúpo, trápne a smiešne (v zlom slova-zmysle) a totálne ma odrovnávali zvuky, ktoré vychádzali zo záporákov, rovnako ako aj ich správanie, ktoré bolo za hranicou trapnosti. Na hercoch som taktiež nevidel nič moc; herečka, ktorá stvárnila matku strašne prehrávala, výkon dcéry bol nepresvedčivý, synák zas herecký antitalent. Ocko bol fajn, ale asi si zmýlil film a miesto typickej černošskej komédie si zahral vo vážnom thrilleri, čo sa vlastne odráža aj na dialógoch jeho postavy. A druhá rodinka bola hrozná, včetne Elizabeth Moss, ktorej herectvu stále neverím. Snaha o humor tiež nedopadla zrovna najlepšie (za najlepšiu scénu z filmu považujem to, ako sa členovia rodinky hádajú kto bude šoférovať auto, na základe toho kto má na svedomí viac smrtí - a ani to nemalo nejaký extra "haha" efekt), technickú stránku tiež nepovažujem za nejakú ukážkovú, scenár nula bodov, atmosféra alebo napätie nikde (na podobnej úrovni je napríklad prvá Očista alebo home invasion Strangers). Nejakú hlbokú myšlienku či zmysluplnú pointu som nevidel ani necítil a záverečný twist bol predvídatelný, neopodstatnený a, rovnako ako celý tento film, trápny. Už to bola nejaká doba, čo som si nejaký film takto náramne užil a sťažka predýchaval každý moment. Jordan Peele je u mňa odpadlíkom jak v komediálnom priemysle, tak aj v režisérskom kresle pre vážne horory a thrillery. Žiadnu hviezdu si to nezaslúži, tak tomu dám bezkompromisne odpad.

Obsah tohto filmu je snáď až na pár zmien prakticky totožný s dejom prvej seriálovej archy (t.j. 13-dielna Emperor Pilaf sága). Akurát s tým rozdielom, že tu bolo veľa dôležitých prvkov odstránených alebo nahradených zbytočnými, je to oveľa rýchlejšie a divák tak k postavám nebude chovať tie správne sympatie. Zároveň to však stále má komediálne prvky, roztomilosť a hravosť, akú mal aj seriálový Dragon Ball, takže som si tento krátky alternatívny film užil.

Začalo sa to pekne, no netrvalo dlho a záujem ma nejako opustil. Nie že by boli herci nesympatickí a nebola medzi nimi cítiť chémia, ale priebeh ich vzťahu mi prišiel príliš uponáhľaný a nevzbudzoval vo mne žiadne pocity. Veľmi významný mi neprišiel ani samotný príbeh tých dvoch ľudí, rovnako ako ani jeho filmové spracovanie. Ku koncu mi začalo trošku prekážať zapojenie viery, nádeje a Boha do takmer každej scény a dialógu, pričom za celý čas vo filme nebol snáď ani jeden silný emocionálny moment. Nakoniec jediné čo môžem oceniť je hudba, ktorá hlavných hrdinov spojuje viac než samotná viera a taktiež sa príjemne počúva, aj napriek tej gýčovosti. Potenciál tu určite bol, no vo výsledku sa jedná len o jeden z ďalších obyčajných romantických-dramatických filmov z prostredia mladých ľudí, do ktorých životov zasiahne smrteľná choroba.

Pôvodný seriál som nevidel a myslím, že to nie je veľký problém, keďže celému deju som porozumel a neunikli mi žiadne okolnosti. Zároveň ma to však ani nepresvedčilo, že by som sa mal na seriál pozrieť. Tento film síce bol celkom OK (animácia aj hudba bola fajn, príbeh tiež nebol zlý) no zároveň v ňom nebolo nič svetoborné ani nič, čo by bolo nejako extra kvalitné, originálne alebo hodnotné. Občas to stráca dobré tempo, občas tam sú blbé dialógy a design postáv sa mi veľmi nepáčil, ale vzhľadom k uspokojivej dĺžke a záverečnému rozuzleniu tomu dokážem odpustiť a nakoniec tak dať silnejšie dve hviezdy (pričom občas to malo aj na tri, no zároveň aj na odpad).

Tento krátky film je celkom kvalitnou upútavkou pre seriál Death Parade, ktorý však osobne považujem za málinko lepší. Death Billiards nie je zlý, ono námet je vskutku originálny a po technickej stránke tomu taktiež nemožno nič vytknúť, no obsahovo je to na úrovni slabších dielov zo seriálu, za čo pravdepodobne môžu menej sympatické postavy a v podstate žiadny príbeh.

Nebyť výborného hudobného doprovodu, tento film by nestál za nič. Celý film ťahá nahor v podstate len hudba, ktorá sa našťastie ukáže v pravý čas aby zachránila film vždy, keď sa náhodou nejaká scéna zbytočne predlžuje alebo zhoršuje. Bez hudby by bol ten film úplne prázdny. Všetky emócie, ktoré sa herci snažia vyjadriť pôsobia často až nútene, pričom medzi Elle a Smithom nie je vôbec žiadna chémia a ani stavba ich vzťahu nie nejako prepracovaná. Scény nie sú nijak špeciálne, všetky boli už niekoľkokrát videné a lepšie spracované, no našťastie sa sem tam nájde aj nejaký dobrý moment či dialóg. Osobne si myslím, že najväčším záporom filmu je Elle Fanning, ktorá nie je vôbec dobrá herečka. Ani som jej zo začiatku neveril, že je zlomená zo smrti svojej sestry, prechádza si smútkom a depresiami a je blízko k samovražde (nie je to spoiler, takto sa film začína). Lepšia možnosť by bola miesto nej obsadiť napríklad tú Virginiu Gardner, ale ani tu si nie som istý, či by to bol vďaka nej lepší film. Tak či onak, All the Bright Places je prinajlepšom slabý podpriemer plný stereotypov a klišé, ktorému by som nebyť hudby a pár príjemných scén dal odpad.

Jeden zo slabších filmov štúdia Ghibli. Občas milé, občas pekné a občas vtipné, no zároveň však veľmi zdĺhavé, nijak extra originálne a po čase už nudné a stereotypné. Nie je to tak, že by sa jednalo o vyložene zlý film, ktorý som si vôbec neužil, no nie je v ňom nič, čo by ho nejak vyzdvihlo nahor a štúdio Ghibli už nasnímalo oveľa lepšie animácie.

Veľkou slabinou filmu je jeho relatívne krátka dĺžka, ktorá síce je naplnená množstvom akcie a prekvapivo nie je vôbec chaotická, no zároveň však celý dej prebieha veľmi urýchlene a nie je tu žiaden čas na vedľajšie zápletky/zápasy či hlbšie predstavenie vedľajších postáv. A taktiež sa mi štýl animácie zdá trošku zastaralý, ale nepovažujem to za veľké mínus. Všetko, čo vo filme chýba však vynahradzujú skvelé postavy (od Scorpiona, cez Casha až po Quan Chi-ho), špičkové súboje a hromada krvi. Užil som to a nebojím sa povedať, že sa zatiaľ jedná o možno najlepší film tohto roku.

Dobre napísané, zahrané aj natočené, nabité dobrými hláškami, fajn pointou a napätím. To však mierne stagnuje, keď dej trošičku odbehne od Michaela Douglasa a sústredí sa na vedľajšiu zápletku s policajtom a jeho ženou. A koniec ma mierne sklamal, dúfal som v niečo "tvrdšie". A taktiež to ani nie je zas až tak skvelý film.

Rovnako ako predchádzajúci film režiséra, aj Slnovrat je výnimočný v tom, že je netradičný, originálny a úplne odlišný od bežného mainstreamu, čo je pre hororový žáner veľmi dôležité, špeciálne a výnimočné. Tu sa však aj zároveň jeho výnimočnosť končí, keďže okrem schopnosti znechutiť či prekvapiť tu nie je nič, čo by nejak svedčilo o kvalitách snímku. Aj keď za veľa nestojí scenár, herci a ani technická stránka (tie halucinácie mi strašne prekážali), za asi najslabšiu stránku filmu považujem jeho dĺžku, vďaka ktorej film bol nielen celkom ťažko stráviteľný, no zároveň aj nudný. Naviac sú vo filme snáď len tri nejako nechutné, originálne, šokujúce alebo silné scény (skala, sexuálny rituál alebo čo to bolo a záver) a zvyšok je len zbytočná, dlhá a nezaujímavá vata. Dávam slabé tri hviezdy kvôli posledným asi desiatim minútam (z tej záverečnej melódie mám husiu kožu).