TomX2

Úvod bol skvelý. Aj napriek pomalšiemu tempu, depresívnej atmosfére a výraznej zmene hlavného charakteru sa mi to naozaj páčilo, sadla mi zápletka a sympatická mi bola aj nová hlavná hrdinka. Avšak ďalších skoro pätnásť dielov to bolo nič moc - dej sa nikam výrazne neposúval, humor nefungoval a aj cez občasné fajn momenty tam nebolo dobré zďaleka nič. Našťastie sa to ku koncu znovu vrátilo do koľají starého Steins;Gate a bolo to znovu aspoň sčasti tak kvalitné, ako prvá séria (potešil ma návrat Okarina a aj jeden menší zvrat). Avšak, skvelý začiatok a ani dobrý uspokojivý koniec nevynahradia tú vatu medzi štvrtou až šestnástou epizódou, ktorá tam len zbytočne vyplnia miesto a je nanajvýš priemerná.

Po druhom zhliadnutí v tom už nejako nevidím tú genialitu a veľkoleposť. Aj napriek tomu sa však jedná o jedno naozaj dôležité a výborné dielo s fascinujúcou atmosférou, skvelým hudobným doprovodom, kúzelnou fantáziou a výbornou animáciou. Akurát to občas stráca tempo a film by sa zaobišiel aj bez pár vecí (hovoriace zvieratá, humor, viac než dvojhodinová minutáž).

Chápem tú pointu a chápem čo sa nám režisér snaží povedať, oceňujem netradičnosť, otvorenie nového "New French Extremity" žánru a oceňujem aj špičkové gore. Ale nudil som sa. A nesadla mi ani forma, ktorou sa režisér snaží vyjadriť pointu a ani samotná pointa, ktorá ma nezaujme už v akejkoľvek forme. No aj tak to za pozretie stojí. Minimálne je to lepšie ako Frontier(s) a iné samoúčelné snímky.

Filmy o psoch vo mne väčšinou dokážu evokovať veľmi pozitívne pocity a v nejednom prípade dojať, avšak tento prípad je akousi výnimkou. Pár príležitosti ma dojať tu síce bolo, avšak scény vždycky skončili skôr, než sa vôbec k niečomu dobrému priblížili. Je to škoda, keďže z vizuálneho hľadiska je film naozaj nádherný (krásna príroda, fajn kamera, dobré efekty), má pekný soundtrack a fajn Harrisona Forda. Vo filme však bohužiaľ chýba to najpodstatnejšie - psy. Digitálni psi síce sú spracovaní naozaj dobre, avšak sú strašne neprirodzení (prudké pohyby, neprimeraná výška, nie veľmi dobrý kontrast medzi tieňom a svetlom) a skutočného psa nikdy nenahradia. Naviac, príbeh som si vedel predstaviť aj omnoho lepší a dobrodružnejší, antagonista je totálne hrozný a film sa mi začal páčiť až po príchode poštára, pričom po jeho odchode sa málinko zhoršil. A ani keď si Buck nájde svoje miesto a zažíva pekné chvíle so svorkou ma nijak emocionálne nenadchli a nevytiahli zo mňa ani radosť, ani smútok. Rád by som dal tretiu hviezdu, no nemám inú možnosť než nechať tie dve.

Escape from Pretoria je jedným z najpôsobivejších väzenských filmov posledných rokov a je prekvapujúce, že dokáže evokovať silný zážitok aj bez pomoci zbytočnej drámy, presladených scén alebo brutality. Čo je tak trochu škoda, pretože vo filme absentujú akékoľvek emocionálne scény a film tak občas pôsobí až chladne, čo však nemožno považovať za úplnú nevýhodu, keďže je film natočený a zahraný presne tak, ako si to vyžaduje scenár. Nedostatočná charakteristika postáv už však filmu veľmi neprospieva (minimum dialógov, nedostatok priestoru, apaticky až hlúpo vykreslení dozorcovia), no aj napriek tomu hlavná trojka dokáže vzbudiť sympatie. Postavy si získajú priazeň diváka už len na základe tej skutočnosti, že v tom sú nevinne a že vtedajší systém apartheidu bol v Južnej Afrike veľmi problematický. Najväčším pozitívom filmu je bezpochyby jeho pôsobivosť a schopnosť preniesť diváka do centra diania. Napätie tu je prítomné prakticky od prvej scény po poslednú a divák neraz pociťuje mráz na chrbte a stotožňuje sa so situáciou samotných aktérov. Sám na vlastnej koži cíti strach z toho, že by čoby len jedno zlé načasovanie, divný náznak správania či maličká chybička znamenalo stále narastajúce podozrenie voči postavám. Už len jedna takáto vec svedčí o kvalitách tohto snímku. Avšak čo sa týka ostatných aspektov filmu, jedná sa o prostý štandard. Hudba, kamera a strih sú síce k uspokojivému zážitku dostatočné, no nijak zvlášť v svojom obore nevynikajú a nie je tu žiadny veľkolepý moment ani vec, ktorá by dokázala genialitu tohto diela. Za zmienku stojí ešte herecké obsadenie, z ktorého každý predstaviteľ predviedol presvedčivý výkon; Daniel Radcliffe v hlavnej úlohe dobrý, jeho parťák Webber uspokojivý, Nathan Page aj napriek malému priestoru slušný a Leonard výborný. Celé obsadenie treba pochváliť aj za dobre precvičený prízvuk, čo dodávalo dobovej autentičnosti a aj celkovej úrovni filmu. Aj keď už Escape from Pretoria nie je žiadne veľkolepé dielo, ktoré by si zaslúžilo jedno ocenenie za druhým a je "len" nadpriemerné, dokazuje, že väzenské filmy majú stále čo ponúknuť a nemusia byť popritom perfektné ako The Shawshank Redemption, či nádherné ako The Green Mile.

Tento, v poradí piaty film z Pokémon univerza ma veľmi prekvapil. Kunihiko Yuyama po troch nevydarených dieloch prišiel konečne s filmom, ktorý sa kvalitatívne blíži k úrovni prvého dielu, dokonca ho aj zo začiatku v mnohých ohľadoch prevyšuje. Prvá polhodina sa mi celkovo pozerala veľmi príjemne. Bolo v nej zobrazené všetko, čo je na celom svete očarujúce - dobre postavený svet, v ktorom spolu žijú všetci ľudia aj zvieratá v mieri a užívajú si spoločných chvíľ. Už titulková scéna mi vyčarila úsmev na tvári a ten nezmizol ani po niekoľkých minútach. V niektorých momentoch bolo veľmi krásnym spôsobom zvýraznené priateľstvo a obzvlášť scény, v ktorých sa Ash a Pikachu hrajú spolu s Latias a Latiosom boli naozaj nádherné a vzbudzovali vo mne pekné pocity. To všetko naviac v doprovode dobrého soundtracku. Dokonca už aj animácia pôsobila oveľa viac prirodzenejšie a mne sa na to veľmi dobre pozeralo, za čo môže asi aj to, že som to tentokrát pozeral v anglickom dabingu. Avšak po tridsiatej minúte začali znovu vychádzať na povrch chyby. Na rad sa dostavila akcia, ktorá síce tentokrát nebola chaotická ako v predošlých filmoch, no stále kazila celkový dojem. Rušivé boli aj sci-fi technologické vsuvky, ktoré síce v určitom zmysle sú dobré a vytvárajú ďalší pohľad na svet Pokémonov, no do deja mi vôbec nesadli a myslím si, že by sa film pokojne zaobišiel aj bez nich. Naviac ani v tomto filme nebola žiadna záporná postava, ktorá by bola dobre napísaná, stvárňovala by skutočné nebezpečenstvo alebo by bola nejakým spôsobom zaujímavá a komplexná - Oakley a Annie mi naopak prišli veľmi nesympatické, neboli dobre napísané, nemali dostatočné ciele ani motívy a nijako nezlepšovali chod filmu, naopak ho kazili. A Rakeťáci tu bohužiaľ znovu dostali len minimum priestoru. Mám ich rád, ale znovu tu sú len tak nejak "naviac" a keďže v žiadnom filme nehrali veľkú rolu, bolo by lepšie ak by sa v nich nevyskytovali vôbec. No piaty film je aj napriek tomu stále aspoň priemerný. Aj keď bola druhá polhodina zlá a neužíval som si ju takmer vôbec, nahradzovala to aspoň fajn prvá polhodina a málo uspokojivých, no stále dostatočne dobrých posledných 10 minút. Tentokrát univerzum nesklamalo a ja som nakoniec vcelku spokojný.

Pokemon 4Ever by mohol byť vcelku fajn a mohol byť lepší, než predchádzajúce dva filmy, avšak je v ňom viacero rušivých prvkov, ktoré mu to nedovoľujú a vo výsledku je to tak málinko horšie, než tretí diel. Jednou z tých vecí je napríklad počítačová grafika. Ona samotná nevyzerá úplne zle, avšak často je tu v kombinácii s tou tradičnou kresbou Pokémonov, čo nakoniec pôsobí rušivo a vyzerá to odpudivo. Ďalšou je napríklad nevyvážené tempo. Spočiatku má film celkom pomalý rozbeh, neskôr je zase zbytočne rýchly, čo celkom vyvoláva rozruch a divák si potom nemôže užiť dej, potom sa znovu niekde zasekne, potom je to urýchlené a potom zase pomalé. Tou istou chybou trpia aj predchádzajúce filmy s výnimkou prvého filmu, ktorý sa tomu celkom snaží vyvarovať. V tomto prípade je to ale celkom na škodu, keďže prvých 60 minút bolo pre mňa neskutočne nezáživných, v ďalších piatich to začalo byť emotívne a krásne, aby to vzápätí prerušili bezduchou akciou. Je to škoda, pretože celé Pocket Monsters univerzum má obrovský potenciál, ktorý však dosť často premrháva.

Prvý Pokémon film sa mi páčil - príjemná oddychovka, ktorá síce trpela viacerými problémami, no nahradzovala to sympatickými postavičkami, pekným soundtrackom a emocionálnymi scénami. Druhý film sa mi nepáčil vôbec - chaotický dej s otravnými dialógmi a mnohými chybami, ktorý by som nebyť fajn soundtracku ani nedopozeral. A tento tretí film sa mi nepáči a je tam stále veľa vecí, ktoré boli zlé, prípadne by ich bolo možné urobiť aj lepšie, ale je to o pár stupňov lepšie než druhý film. Prvá polovica ma aj celkom bavila. Nebolo v nej síce nič, čo by ma nejako extrémne nadchlo ani žiadny vyložene dobrý aspekt, ale stále sa to držalo v takých štandardných dvoch hviezdach. Narozdiel od druhého filmu to malo príbeh a snahu o myšlienku, oproti prvému filmu sa tu o trošku zlepšila animácia a nieslo sa to v rýchlom tempe. Avšak ako rýchle to tempo bolo, v druhej polovice filmu sa tak akosi zastavilo. A aj keď sa tvorcovia snažili do filmu hodiť nejaké tie emocionálne scény alebo pointu, nevyšlo to. Miesto snahy rozšíriť dej, načrtnúť fajn pointu, hodiť jednu-dve emocionálne scény a ukončiť film tam znovu bola len zbytočná, chaotická akcia, ktorá sa len predlžovala a predlžovala. Akčné scény ani nie sú nejako príťažlivo natočené a celkovo mi úplne skazil dojem z filmu, že zatiaľčo za prvú polovicu by som dal filmu 2 hviezdy, za tú druhú ani jednu. "Záporné" postavy tiež neboli nejak extra dobré a celé to tak pôsobí skôr ako film natočený len na základe úspechu univerza, než film s jasne ustanoveným cieľom, myšlienkou a akoukoľvek kvalitou. Jo, a za najväčšie pozitívum považujem to, že tam Misty nie je tak otravná a hlučná, aj keď z jej českého dabingu mi stále krvacajú uši.

Maximálne riziko by nemusel byť vôbec zlý film. Réžia nie je úplne neschopná, akčné scény sú celkom pozerateľné a herci by boli vzhľadom k svojim rolám celkom dobre obsadení, takže keď už nič iné, mohol to byť aspoň nemastný neslaný film, ktorý by neohúril a ani neurazil. Lenže je tu jeden zásadný problém, kvôli ktorému ma tieto typy filmov omrzeli už dávno. Všetko je to totiž o tom samom, nikto nepríde s ničím novým a všetko to beží už v stereotypnom príbehu so stereotypnými postavami, ktoré vedú stereotypné súboje. Nijak výnimočný nie je ani tento film. Proste len ďalšia bezduchá mlátička, ktorá sa síce sem tam snaží o dobrú zápletku, ale vo výsledku neprinesie nič svetoborné ani originálne. Naviac aj v porovnaní s inými filmami je to dosť pozadu a nie je tu žiadna vec, ktorá by film nejako zdvihla hore. Sú tu nezáživné bitky, sú tu blbé dialógy, je tu príbeh s relatívne fajn zápletkou no bez žiadnej stavby, jádra a zmyslu, nehraje tu dobrá hudba, nie sú tu emócie a ani pre zmenu drsné scény, nie sú tu žiadne pozoruhodné akrobatické kúsky či choreografia, nie je tu žiadna dobre napísaná postava, nie je tu žiadny uveriteľný alebo inak dobrý herecký výkon. Nie je tu skrátka nič, čo by ma potvrdilo v tom dať filmu vyššie hodnotenie. Tá jedna hviezda tu je len preto, že je to stále relatívne, je to horšie ako veľká časť týchto filmov, ale v rámci žánru sa to stále drží na hranici priemeru.

Vojenské filmy z obdobia 2. svetovej vojny nie sú mojou šálkou kávy. Rovnako tak nemám rád tanky a už vôbec nemám rád bezúčelnú akciu, ktorá je naviac mixom oboch spomenutých faktorov. Preto sa až čudujem, ako sa mi T-34 páčil. Právom by som ho prirovnal k filmu Fury z roku 2014. Oba filmy sa sústredia na akciu a tanky, oba sú z obdobia 2. svetovej vojny a oba menia skutočné udalosti v prospech obsahu. T-34 však považujem za lepší. Narozdiel od Fury, ktorý takmer všetku pozornosť strháva na dialógy a často ani nevie čím chce vlastne byť (chvíľku sa javí ako komorný film, chvíľku je tam chaotická akcia, chvíľku tvorcovia sádzajú na humor a chvíľku sa to snaží ukázať problémy vojny, čím však vo výsledku nefunguje ani jeden faktor a nie je tam vzájomná zviazanosť všetkých prvkov) má T-34 jasne ustanovený smer, ktorým sa bude uberať. Je to skrátka film určený pre publikum ľudí, ktorí zbožňujú tanky a ostatné veci (vojna, romanca atď.) sú už len v pozadí. Veď to propagovali aj vývojári najznámejšej a najúspešnejšej hry o tankoch World of Tanks, čo už asi svedčí o čom film vlastne bude. No, aj keď tu síce bolo veľa zbytočných plot holes a film bol príliš dlhý, vo výsledku to až tak nevadí. Pochváliť musím soundtrack, bez ktorého tu mnohé nefungovalo. Chválim aj technickú stránku, ktorú zároveň považujem aj ako najsilnejšie pozitívum filmu. Tie efekty, ten vizuál, tie slow movement speed momenty. To všetko je tu zvládnuté na jedničku a je to vlastne aj jeden z vizuálne najlepších vojenských filmov, ktoré som videl.