Marceloo

Keďže je v cirkevnej hierarchii nemožné, aby exorcizmus vykonávala žena, musí sestra Ann potláčať svoju túžbu po jeho vykonávaní. Naskytne sa jej však príležitosť byť svedkom jeho vyučovania a do jednej z konfrontácii s posadnutou osobou sa zhodou náhod zapojí aj ona sama. Vyučujúci zisťuje, že Ann má pozoruhodný talent, ktorý by mohol pomôcť pri tých najťažších exorcizmoch. - Jeden z najmenej výrazných kinohororov tohto roka, u ktorého som zabudol, že vôbec vznikol a až dnes ráno keď vyšiel som si spomenul, že je to vlastne od režiséra celkom slušného 13 Sins. Ten som pozeral nedávno, takže som tu postrehol viacero vecí, ktoré sa v jeho tvorbe opakujú a vie s nimi dobre narábať. Páči sa mi, že dokáže stavať postavy do nepríjemných situácií a dokáže to urobiť bez nejakého obšírneho moralizovania (túžba po bohatstve aj cez mrtvoly v 13 Sins / pocity viny z minulosti v Prey for the Devil). Potešila ma prítomnosť Virginie Madsen a velmi slušná hudba, ktorá sa trošku inšpirovala Charliem Clouserom, ale keďže tento štýl hororovej hudby milujem, nemám to Nathanovi Barrovi za zlé. Pre dlhý zimný večer ideálny horor, ktorý ale v kinách nemal čo robiť.

V malom americkom mestečku sa začínajú sviatky a všetci sa snažia mať krásnu výzdobu. Miestny obchodík má pri svojom vstupe mechanického Santa Clausa. Ten ale počas Vianoc ožije a začne terorizovať miestnych obyvatelov. - Názov Christmas Boring Christmas by tomu sedel viac, lebo som mal pri sledovaní pocit, že to trvá tri hodiny. Tešil som sa na ďalší sviatočný horor, ktorý budem sledovať pred Vianocami každý rok, ale toto je podobne ako režisérov Bliss akýsi nekonzistentný zvratok. Gore tu síce je, ale má to tak katastrofálny strih, že ani v jednej scéne nie je poriadne vidieť. Hlavná hrdinka extrémne prehráva a je totálne nesympatická. Hlavný záporák zase nemá žiadny charakter, čo nie je prekvapením, keďže to je robot, ale ani vynikajúci nápad s jeho oživením a následným nelútostným masakrovaním nie je nijako využitý. Joe Begos ma opäť sklamal, ale už keď som videl že to ide na Shudder mi bolo jasné, že sa tu na nás chystá nejaká habaďúra.

Dvaja noví partneri sa chystajú stráviť víkend na chate v lese. Po príchode na miesto zisťujú, že sa v okolí dejú podivné udalosti. Toto miesto má krvavú históriu, ktorá sa stane obrovskou prekážkou v ich plánovanom vzťahu. - Velmi rozporuplný film. Prvý akt fajn. Atmosférou, vzťahmi a naratívom pripomínajúci tohtoročnú pecku Fresh. Naviac s extrémne sympatickou hlavnou hrdinkou. Druhý akt totálny trash, v ktorom sa režisér snaží hrať na niečo viac, než čím v skutočnosti je. Hercom som taktiež v druhej polovici neveril ani jednu scénu a okrem pekných masiek ma to každou minútou stále viac nebavilo. Fanúšikom poloartových hororov s presahom do umenia by sa to ale páčiť mohlo, pretože hlavná myšlienka nie je úplne odveci a nie je podaná iritujúcou formou. Podobne ako u Garlandovho Men mi ale tieto male-feminist počiny skôr vyčaria úsmev na tvári, než aby ma prinútili nad niečím sa zamyslieť. A to násilníkov z duše nenávidím.

Dvaja kamaráti zistia, že sa v jednom z apartmánov v Los Angeles odohrávajú nevysvetlitelné javy a rozhodnú sa o nich natočiť dokument. Stále viac sa zamotávajú do záhadných udalostí a namiesto zisku a slávy, ktoré boli ich prvotnou motiváciou, prichádzajú chaos a nedorozumenia. - Something in the Dirt bol tento rok pre mňa jedným z najočakávanejších indie hororov, ale podobne ako Nope, s ktorým zdiela niektoré tematické prvky, ma výrazne sklamal. Na ústrednú dvojicu sa ako vždy pozerá dobre a nevadilo mi ani extrémne pomalé tempo, ale obsahovo mi to prišlo nedostatočné a chýba tomu práve to, čo robí horory dvojice Benson / Moorhead štýlovými. Teda dej, ktorý ma prinúti zamýšlať sa nad významom a vymýšlať si rôzne interpretácie aj dlhé mesiace po zhliadnutí. Na ich predchádzajúci kúsok The Endless si spomeniem vždy, keď idem pri splne ráno do obchodu. Na Spring zase keď ma niekto presviedča že ''šak ale romantický horor to nemože egzistovat''. U tohto kúsku si už o týždeň nebudem pamätať, o čom vlastne bol. Túto dvojicu mám ale stále rád za to, že si ide vlastnou cestou, pretože neverím tomu, že ešte nedostali ponuku od nejakého známeho štúdia, ktoré by im ale diktovalo, ako sa má točiť.

Po krvavých udalostiach v mestečku Hackensack sa deti snažia žiť normálne životy. S traumou spôsobenou Chuckym sa vyrovnávajú ťažko. To ešte netušia, že zatial čo sa oni snažili prekonať desivé spomienky, Chucky chystal nový plán, prostredníctvom ktorého chce zlikvidovať každého, kto mu príde do cesty. A hlavným cielom sú práve oni. - V podstate okrem zmeny prostredia a pár nových postáv to isté, ako prvá séria, pričom mám pocit, že minimálne polovica materiálu bola natočená počas prvej série, v čase, keď ešte nebolo jasné, či druhá vôbec vznikne, pretože rozdiel vo výzore detí je občas do očí bijúci. Lokácia cirkevnej školy tomu nepochybne prospela a aj otravná a hlavne zbytočná LGBT linka medzi hlavnými postavami dostala vďaka predsudkom religióznych fanatikov aspoň mierne opodstatnenie. Z nových tvárí ma zaujala vždy pozitívne naladená a nesmierne zlatá Bella Higginbotham, ktorú chcem ešte niekedy v nejakom horore určite vidieť. Potešila ma aj prítomnosť Lachlan Watson, pretože ICH (pronouns u loutek si tvorcovia mohli odpustiť) mám velmi rád v Sabrine. Chucky je tiež stále vo forme, príjemne hláškuje a dokonca sa objavuje v rôznych formách, ako napríklad Skinhead Chucky, Nice Chucky alebo Bodybuilder Chucky. Po zhliadnutí prvej polovice seriálu a hlavne po skončení štvrtej epizódy plnej woke bahna som z toho nemal príliš dobrý pocit, ale v druhej polovici sa to poriadne rozbehne, objavia sa nečakane podarené twisty a v záverečných epizódach velmi slušné gore. Posledná epizóda príjemne rozbehne tohtoročné sviatočné obdobie a pekný je aj rozbeh smerom k tretej sérii. Tento seriál mi akosi prirástol k srdcu a dúfam, že budúci rok prinesie Syfy ďalšiu sériu.

Po nátlaku rodičov je Wednesday Addams nútená navštevovať novú školu s názvom Nevermore Academy. Ide o školu pre odlišné deti, ktoré nedokážu zapadnúť do normálneho sveta. Wednesday už po krátkom čase zistí, že nie každý je z jej prítomnosti v škole nadšený, pretože sa stane obeťou útoku, ktorý mal vyústiť v jej smrť. Musí zistiť, kto sa ju pokúsil zavraždiť. – Po tejto strede patrí Jenne koruna hororovej královny roku 2022. Štyri kvalitné celovečerné horory s väčšími alebo menšími úlohami  plus seriál, v ktorom bez problémov zatieňuje všetkých ostatných hercov. To už sa v dnešnej dobe často nevidí a má u mňa obrovské uznanie. Už po sequele k The Babysitter som vedel, že toto dievča bude úžasnou herečkou. Ťažký charakter Wednesday Addams stvárnila bravúrne. Hláškuje s top formou, resting bitch face zvládla na jednotku a v podstate si ani neviem predstaviť, kto by sa ako náhrada Christiny Ricci hodil do tejto úlohy viac. Seriál je tak trochu mixom viacerých Netflix projektov posledných rokov, ako napríklad Chilling Adventures of Sabrina, The Order alebo Fear Street, takže originálne to príliš nie je, ale velmi ma zaujal príjemný latino podtext, ktorý tvorcovia zakomponovali pomocou hudby a občasných výstupov v španielčine. Záhada okolo vražedného monštra ma dosť chytila a na rozdiel od minulotýždňového 1899 sa tvorcom nerozpadla už v polovici seriálu, ale fungovala až do úplného konca. Aj keď sa to v závere začalo zamotávať už trochu nasilu, stále ma to bavilo. Čo sa týka povinného woke Netflix balastu, seriál je až prekvapivo umiernený. Prvý homosexuálny pár sa objaví až v piatej epizóde (aj to len na chvílku), čo je tuším aj tohtoročný rekord. Aj v rámci feminizmu je Wednesday napísaná znesitelne a dialógy nepôsobia prvoplánovo. Z negatív musím opäť spomenúť nedostatok originality, čo by u príležitostných divákov nemuselo byť problémom, ale aktívni diváci v tom zrejme rozpoznajú nespočet inšpirácií z moderných projektov. Dá sa povedať, že aj herecké výkony sú slabé, ale dôvodom je v tomto prípade to, že Jenna Ortega je oproti vedlajším postavám úplne niekde inde. Taktiež to mohlo vyjsť ešte pred Halloweenom, kedy by sa to hodilo viac, ale aj tak to je jedna z najviac uspokojivých vecí, ktoré som tento rok videl a pozitíva tu s prehladom prevládajú nad všetkým, čo sa tu nepodarilo. Taktiež si myslím, že táto verzia by nemala uraziť ani ortodoxných fanúšikov pôvodných verzií, pretože prinajmenšom Christina Ricci je klasicky viac než uspokojivá a už sa kvôli nej nemôžem dočkať druhej série Yellowjackets.

Starý upír Francis sa bezcielne potuluje naprieč USA a okrem zaobstarávania potravy nemá žiadne starosti. To sa zmení vo chvíli, keď sa v jeho izbe objaví Jane, ktorá tvrdí, že je jeho dcérou. Keďže je Francis známy záletník, uvedomí si, že má dievča možno pravdu. Jeho sebecký život sa následne od základov zmení. - Mám rád, keď sa aktívni hororoví herci postavia za kameru, ale tento kúsok od veterána béčkovej americkej hororovej scény Noaha Segana ma príliš nechytil. Problémom je hlavne nulová chémia medzi ústrednými postavami. Každý konflikt, ktorý má za ciel posunúť dej ďalej, je extrémne silený a herci totálne prehrávajú, čo ma s pribúdajúcimi minútami stále viac iritovalo. Párkrát som sa zasmial, ale keďže daný subžáner nemusím ani v samostatnej hororovej forme, tento kúsok od Shudderu ma nezaujal.

New York, rok 1981. V meste začne úradovať zákerný vrah, ktorého obeťami sú výlučne homosexuálni muži. Kvôli tomu polícia o prípad nejaví záujem. Jediný, koho vraždy zaujímajú, je lokálny novinár Gino. Ten je odhodlaný zistiť, kto za vraždami stojí a čo je jeho cielom. – Myslím si, že morálka pri natáčaní jedenástej série AHS by sa dala porovnať s fungovaním firiem na Slovensku. Šéf zadelí robotu, odíde a následne si každý robí čo sa mu zachce. Inak si to nedokážem vysvetliť. Jednoducho neverím tomu, že človek, ktorý vytvoril pôsobivé homocharaktery ako Lana Winters alebo Liz Taylor, dokázal do sveta vypustiť niečo takéto. Celá esencia American Horror Story je preč. Tento seriál nikdy nebol primárne o strašení. Vždy bol hlavne o charakteroch a už roky je AHS jednou z vecí, ktoré ma počas letných štyridsiatkových horúčav držia pri živote a kvôli ktorým sa teším na jeseň. U New York City je skrátka poznať, že Ryan Murphy má v hlave úplne iné projekty a toto už je len taká bokovka. Herecké výkony starých tvárí AHS sú naprosto žalostné a je vidno, že bez ťahúňa typu Lange/Peters/Paulson je seriál nefunkčný. Nové tváre Russell Tovey, Charlie Carver a Joe Mantello sú velmi snaživí, ale čo z toho, keď staré známe tváre ako Billie Lourd, Denis O’Hare alebo Zachary Quinto nehrajú vôbec nič a každá scéna s nimi je doslova utrpením. Obsahovo je to ešte horšie. Nespočet naprosto zbytočných dejových liniek, slabá práca s mysterióznom a hlavne supernaturálnymi elementami. Scény s výkladom kariet v tom malom obchodíku pôsobia ako paródia typu Scary Movie. Príbeh s Mai Tai killerom ma vôbec nezaujal a napriek tomu, že sa mu tvorcovia v závere série snažili dať väčší význam, bol podla mňa nezvládnutý. ‚Záhadná choroba‘ je v podstate jedinou linkou, ktorá to drží ako-tak pokope až do konca. Zvolenie intenzívnej LGBT tematiky je podla mňa tiež nešikovné vzhladom k momentálne naprosto rozdelenej americkej spoločnosti (práve prebiehajúce midterms s takmer presne 50/50 výsledkami). Niečo podobné by podla mňa bolo vhodnejšie napríklad po Culte. Takto je to nanešťastie najslabšia séria AHS, na ktorú sa budem snažiť čo najskôr zabudnúť. Snáď sa to o rok zlepší.

V roku 1899 sa obrovská loď plaví do New Yorku. Počas plavby zachytí signál z neznámeho zdroja. Keďže sa štyri mesiace predtým stratila loď patriaca rovnakej spoločnosti a signál môže prichádzať práve z nej, kapitán sa rozhodne zmeniť smer plavby a nasledovať ho. To nemal nikdy robiť, pretože ešte netuší, že posiela celú posádku do takmer istej záhuby. – Na tento projekt, o ktorom sa dosť ťažko hladali informácie, som bol dosť zvedavý. Výsledok ma ale ako hororového fanúšika velmi nepotešil, pretože ide skôr o mysteriózny seriál. Prvá epizóda celkom funguje aj v rámci hororu, hlavne pri atmosférickom prieskume lode Prometheus, ale neskôr už seriál nabehne na spomínanú mysterióznu vlnu. Aj čo sa týka príbehu to funguje len v úvodných epizódach. Časom sa z toho stane chaotické pobehovanie po lodi a ani rozpletanie všetkých tajomstiev ma dostatočne nechytilo. Z postáv mi k srdcu neprirástla ani jedna, ale musím pochváliť herecký prejav dánskej herečky Marie Erwolter. Tá ma zaujala už v The Ritual, aj keď tam vela priestoru nedostala. Tu je ako religiózna fanatička taktiež skvelá. Technicky je seriál špičkovo spracovaný a nenájdu sa tu žiadne CGI efekty, ktoré by kazili dojem. Seriál napriek všetkým nedostatkom určite odporúčam, pretože mi osobne nesadol len preto, že som čisto hororový divák a toto podla mňa nie je dostatočne hororové a nadrirodzení hovniválové sú na mňa už príliš. Slabučké tri. P.S. Fanúšikovia progresívnej Netflix tvorby sa nemusia báť toho, že ide o rok 1899. Homouši majú svoje zastúpenie aj tu a ani zlý patriarchát nie je taký silný, ako by človek na tú dobu čakal. Plus to je vlastne celé nádherný multikulti príbeh, v ktorom jazykové bariéry nehrajú žiadnu úlohu.

Po tom, čo sa po dlhých rokoch vo väzení do malého mestečka vráti nebezpečná recidivistka, prichádza k zmiznutiu dvoch malých detí. Okamžite sa stane hlavnou podozrivou, ale je to skutočne ona, kto stojí za ich zmiznutím? Na túto odpoveď musia nájsť otázku miestni vyšetrovatelia. - Keby to nebol debut, dám tomu dve, ale na slabšie tri to vďaka tomu, že je to jej celovečerná prvotina, dneska bude. Vizuálne to vyzerá dobre, sychravé počasie bolo využité naplno a postavy mi prišli sympatické. Ako problém vidím to, že režisérka úplne zbytočne odhalila karty príliš skoro. Pokojne sa mohla s diváckym očakávaním pohrať trochu viac, pretože v druhej polovici už bolo jasné, čo sa z toho vykluje a pre skúsenejšieho diváka sa to tak prepadlo do ležérnej roviny a už sa to len zotrvačne dotiahlo do konca. Podla vlastných slov z FrightFestu režisérka plánuje zostať u hororového žánru, takže som rád, pretože talent jej nechýba.