Arsenal83

Také jednoduché, ale stalo sa legendou, aj vďaka dobe, ktorá sa žila. Na výber toho veľa nebolo. Ale výnimočnosť Miša Dočolomanského sa ukázala dokonca aj tu v dabingu.

Mimoriadne herecké výkony, silná téma, škoda len, že farba chýbala. Pritom nemusela. Film je to dobrý, to nepochybne, ale po rokoch sa dá zamyslieť nad určitými vecami. Že je to jediný oscarový slovenský film je samozrejme úspech, ale asi to niečo hovorí aj o tých oscaroch, kde sa vždy pretláča do popredia len istá téma, etnikum, menšiny. A to už desaťročia. Tiež je na pováženie, že v Sabinove stojí dnes od leta 2021 bronzová socha Kronera alias Tóna Brtka, zatiaľ čo v tom istom čase súdia iného človeka za citácie štúrovcov... Ako spoločnosť sa posúvame určitým smerom a nezdá sa mi, že šťastným.

Informácie od historikov , ale aj potomkov tých, ktorí to zažili. Ale spracovanie je také všelijaké, len nie veľmi pútavé. V podstate dosť veľa kecov, ale obrazový materiál slabý, málokto si urobí dobrú predstavu o tom, čo sa vlastne pri Gallipoli stalo. A pritom šlo vraj o Churchillovu vojenskú katastrofu.

Je neuveriteľné, čo sa medzi tak historicky i kultúrne blízkymi národmi stalo. Tá nenávisť tam je dodnes. Ale vojna na Balkáne nebola len Srebrenica, hoci tá sa stala modlou západných médií. V každom prípade film nie je natočený tak impozantne, aby som bol z neho hotový, vôbec to mnou nepomohlo. Vraždenie tisícov ľudí musí byť predsa stvárnené tak, že vám to zoberie dych a emočne vás zasiahne. Tu sa to nestalo.

Dve tretinu filmu sa odohrávajú v hoteli, zvyšok prichádza k rozuzleniu ťažkej životnej situácie. Príbeh krásneho dievčaťa, ktorá ostala tehotná s nezamestnaným frajerom, s čurákom, čo sa nevie postarať ani o samého seba, nie to ešte o nu či dieťa. A tak je lepšie byť niekedy slobodnou mamičkou než nosiť do konca života okovy. Inak prelomová rola pre Virginie Ledoyen, ktorá si za svoj výkon vyslúžila nomináciu na Cézara. Hoci ten výkon bol skôr o jej krásnych tmavých očiach s nezabudnuteľnou iskrou.

Pre honílkov fajn film, lebo Virginie Ledoyen  fakt vyzerala ako krásne, nevinné a dobre stavané dievča. Inak je príbeh v podstate o fľandre, ktorá sa konečne zamiluje, no keď sa zamiluje, tak on má AIDS a chcípne. Ale stihla sa nenakaziť, takže úspech.

Malé prekvapenie, ale inak celkom nuda, bez napätia, až umelo predlžované mi to prišlo. Nie je to ani horor, ani thriller, skôr taká nezáživná dráma o teenagerke, ktorú keď neukojíš, dopadneš veľmi zle. Nuž ale kto by chcel už ukájať Thoru Birch.

Film má vynikajúci začiatok, silná téma a človek čaká, ako sa to celé vyvinie a vyrieši. Nakoniec je z toho ale nepretržité slzavé údolie, tlačí sa na city, tlačí sa na diváka, herci plačú a divák má tiež. Navyše film nie je úprimný. Nešlo mi do hlavy, ako sa môžu len tak deportovať ľudia z krajiny, ktorí tam žijú celý život. Popátral som a zistil, že film je pozmenený tak, aby dostal z diváka emócie, no v skutočnosti nikto nemôže byť z USA deportovaný, pokiaľ nevykonal závažný zločin, ako je ublíženie na zdraví, zbrane, drogy... V skutočnosti neexistujú žiadni "nenaturalizovaní adoptovaní". Tým pádom zahynulo celé posolstvo filmu.

Priam hitchcockovská hudba, neistota vo vzťahu, nejasnosť medzi fikciou a realitou a predsa sa pozornosť stráca, viečka zalepené kaprami  vytriezvenie pri zistení, že Bergman v názve je to najväčšie, čo film ponúkne. Nič viac mi nedal a neviem, prečo mal byť tento ostrov zdrojom inšpirácie, to nadšenie pre krásne scenérie som tu nenašiel.

Typický Anderson, nuda jak na výchovnom koncerte. Ani vtipné, ani poriadne romantické. Príbeh o teenagerovi, ktorý sa správa ako idiot a sympatie si nezíska. Wes je najpreceňovanejší režisér možno aj všetkých čias. Ešte som u neho nenatrafil na film, ktorý by som si chcel pozrieť znova. Skôr na nich hneď zabudnem.