Arsenal83

V porovnaní s Búrlivými výšinami z roku 1992 slabšie, herecky minimálne, pretože tam exceloval Ralph Fiennes, hoci Daltonovi sa tiež nedá vytknúť, že by nemal husté brvy alebo nebol dostatočne temný. Ale aj tá dramaturgia mi tu prišla taká slabšia. Je to priemerný film, ktorý nie je dokonale verný predlohe asi polovicu vynechal, no a rola Cathy nebola obsadená najlepšie, pravdu povediac, v istých polohách som tam šípil závan Downovho syndrómu.

Rím zvnútra nebol len o politike, vojnách, senátoroch, ale aj o pospolitom ľude, ktorý mocní potrebovali a staroveké "chlieb a hry" bude platiť naveky a pochádza priamo od Rimanov. A vedeli čo robia. Vozatajské závody boli niečo ako dnes Formula 1 a niektoré mená prežili 2000 rokov, hoci boli len otrokmi. Dokument má tie herecké vložky také amatérskejšie zahrané, ale podstata a hĺbka problematika je zachytená veľmi dobre. Určite je obohatením.

Toto nebola trefa do čierneho, ale do ružového, no a pre prostitútku sa hodí meno Lola a keď ju ešte hraje Suková, tak to sedí úplne. Lenže dejová chudoba nebola zachránená ani šansonierskými škrekotmi či tancami bez tyče. Modrý anjel v povojnovej ére nemá ten šmrnc, je taký bledý, prázdny a Barbara nie je Marlene Dietrich.

Ten obsah sa lepšie číta, než je finálne prevedenie. Cestovanie v čase a alternatívna história je super téma, lenže aj scenár je vhodné prispôsobiť časovým obdobiam a nie dávať do replík vsuvky o rodovej nerovnosti, feministické a queer akcenty a ďalšie bludy z psychiatrií 21. storočia. Šokujúce je už len to, že jedna z Angličaniek nebola afro.

Väčšinu času sa vo filme nedeje vôbec nič, len čumíte na nejaké dve blbky a jedného teplého Kórejca, ktorému aspoň to kvitujete, že mu tých 35-36 rokov vôbec netipujete. Potom niekto príde na to, že mäsiarsky nôž je dobrý na prerezanie krčnej tepny, najlepšie samému sebe, a zas dlho nič, trocha niečo v závere a nakoniec si uvedomíte, že z hodiny a pol bolo filmovo použiteľných tak 3 a pol minúty. Atmosféra nula, strach, napätie ešte nižšie.

Možno dve tretiny tento seriál spĺňa svoj účel zaujať intrigami. Potom už skĺzava do naťahovacieho módu a nakoniec ani z toho natiahnutia nevyústi do niečoho, čo by extra zaujalo, šokovalo, niektoré linky sa dokonca ani nedotiahnu. Hlavná predstaviteľka s uhrančivým rasputinovským pohľadom a vybitým polzubom oblbne celý svet v štýle, ktorý by bol odhalený za 5 minút priemerným pochôdzkárom, lenže na polícii nebol pochôdzkár, ale len policajt, čo myslel na svoj kár, a tak tu máme zápletku, ktorá by v reálnom svete nebola možná, ale ok, v tele krimi zo Španielska je možné všetko. Prinesenie ruskej mafie do deja mi prišlo zbytočné až napätie viac berúce než prinášajúce a hlavná vyšetrovateľka ako lesba čo s 35 kilami mláti 150 kilových chlapov je len produkt nutnosti pridať povinný komponent dnešnej doby. Páčil sa mi ale zvuk aj úvodná melódia, ktoré robili dobrú atmosféru do deja.

Najväčší štátny sviatok vo Francúzsku je výročie "dobytia" Bastilly 14. júla. Lebo začiatok revolúcie, hoci to dobytie bolo také, že sedem kriminálnikov prepustili bez odporu. Medzi nimi i markýza de Sade, čiže otca sadizmu. A potom to začalo. Sloboda, rovnosť, bratstvo sa premenilo na svojvôľu, hovnosť ako vláda ľudu a hrabstvo po vzore "teraz si nahrabem ja.", len za vnešenejšie ideály. A až kým neprišla vláda pevnej ruky - Napoleona - tak to bol totálny chaos. A hoci revolúcia má veľmi veľké myšlienky, ktorými sa riadime dodnes aj vďaka práve Napoleonovi a jeho zákonníkom zostavených z listín a myšlienok revolúcie a žiaľ dobyvačným vojnám, je pravda, že priniesla so sebou teror a nič podobné slobode, najprv museli zahynúť státisíce. Tak ako tu vo Vendée a je super, že si niektorí tvorcovia spomenuli aj na tú druhú stranu, ktorá sa dnes neoslavuje. Lebo oni chceli len kľud a ďalej v pohode žiť. Len ten filmový formát mal veľkolepejší, dramatickejší a akčnejší. Na to asi neboli peniaze.

Číselný dokument, niečo ako sprievodný kúsok k Nolanovmu filmu. Dobré archívne zábery a taká polemika o tom, či Oppenheimer naozaj pomohol k dlhotrvajúcemu svetovému mieru v kontrapunkte s etikou, keď máme k dispozícii ničivú silu, v ktorej človek zničí človeka a vyhladí ľudstvo behom pár hodín a nepotrebuje k tomu ani zásah nejakých mimozemských síl. Oppenheimer si to dobre uvedomoval: „Stal som sa smrťou, ničiteľom ľudstva.“

Druhú sériu nechcel točiť ani samotný režisér a vieme prečo. Bolo to varenie z vody a recyklácia tých istých problémov, pričom jedna postava opakovane dostáva na hubu, ďalšia postava v jednom kuse kričí, tretia postava má stále utrápený pomáhačský výraz. No a potom je tu samozrejme Adamczyk, ktorý pokračuje v čom začal a strúha grimasy, ako keby mu nesadla tretia dávka prezentu od Fajzeru. Záver mimoriadne neuspokojivý, pretože niečo sa uzavrelo, no niečo prináša úplné vyústenie do stratena. V každom prípade žiadna tretia séria je riešením. Už by nebolo o čom a varilo by sa už nie z vody, ale z chcaniek.

Nuž, v Nórsku je to tak. Keď ostanete zbúchaná, tak ako správna liberálna žena máte silný odpor k materstvu ako takému, je to prežitok, výmysel nadradených mužov, preč s tým. Ale keď už sa nedá tá vyspelosť potvrdiť potratom, tak už ostáva len adopcia, hlavne sa toho zbaviť. Lebo vy, ako pokroková žena, vlastne ani neviete s kým to máte, ale keďže sme v Nórsku, tak prvý vás napadne Iránec, to je jasné, kto iný skoro pri polárnom kruhu? A keď prekvapivo on nie, tak ostali už len hipsteri. Mimo tohto progresívny film o tom, že nebyť matkou je úžasné, obsahuje vtipné scénky, má dobré grafické stvárnenia, keďže je natočený na základe grafického románu, ale niektoré scénky som nemusel ani v animácii - napríklad výstrek semena priamo na dieťatko v maternici. Priznám sa, nechýbalo mi to. Ani prehnané sexuálne scény s ochkaním, ktoré z Osla bolo počuť až niekde v Bangkoku. No hoci film celkovo pôsobí ako reklama na to, že materinský inštinkt je len sociálny konštrukt resp. až niečo choré a spiatočnícke, posledná scéna ma upokojila v tom, že tvorcovia našli v hlavnej postave aj niečo v pozadí, kde sa z pohľadu očí dalo vyčítať, že prirodzenosť zo seba nevypudíš.