GTS_PUNK

Neuveriteľne dokonalá dvojhodinová sonda do histórie jednej malej východonemeckej kapely, ktoré chcela žiť svoj americký sen. A im sa ho nielen podarilo žiť, oni dokonca zmenili jeho definíciu. Na skladbách "Amerika" a "Ich will" som vyrastal a Rammstein mi otvorili dvere do sveta metalovej hudby a preto som veľmi rád, že som mal možnosť zhliadnuť tento skvelý dokument, a sledovať ako R+ tŕnistou cestou dobýjali americký kontinent. Bolo až fascinujúce počúvať legendy ako napr. Marilyna Mansona, Iggy Popa, Stevena Tylera, Chada Smitha, KISS a mnohých ďalších o tom, ako toto šesťčlenné nemecké zoskúpenie zmenilo tvár metalovej hudby a zanechalo na nej hlbokú jazvu okorenenú o pyrotechnickú show, ktorá na hudobnej scéne nemá obdobu. A nám, bežným smrteľníkom, nezostáva nič iné len s nimi súhlasiť a s otvorenými ústami sledovať niečo, čo sa nazýva RAMMSTEIN.

"Yeah, I was a proud American. Not anymore. This country has taken everything from me." Zrušiť na jednu noc zákony a povoliť všetko? Chorá myšlienka, ktorá by kriminalitu po zvyšok roka absolútne neznížila. A vôbec už nie na nejaké historické minimum. Ale dobre, pristupujme k tomu ako k filmu a pozrime sa na myšlienku "Nových otcov-zakladateľov" a zavrime sa so Sandinovcami v dome, v momente keď začne "Očista" a vonku začnú znieť tie nechutné sirény. Onedlho si pustíte do domu neznámeho človeka, po ktorom idú psychopati v maskách a zájdu až tak ďaleko, že sa vám dostanú do domu a začnú loviť aj vás. OK, nápad ujde a do chvíle, kým "čističi" nevytrhnú domovné bezpečnostné systémy ma film celkom slušne bavil - postavy v dome prežívali svoje vnútorné dilemy voči "Očiste", a až keď im niekto išiel po krku, tak na ňu začali meniť názor a zistili, že asi taká sranda to nebude. Do tejto chvíle to naozaj bolo fajn, na také 4*, ale akonáhle "čističi" vbehli dnu (inak mali fajn masky, trošku mi pripomenuli masky zloduchov z New Police Story) tak to začala byť nudná priemerná akčná vyvraždovačka zo Seagalových filmov. A keď sa ku koncu na scénu dostali aj tí stereotypní susedia z amerického predmestia a pomohli Sandinovcom, aby nakoniec uskutočnili ten "nečakaný plot twist", tak som už vážne mal dosť. Z mierneho filmového nadšenia sa stal priemerný zážitok, ktorý končí mojim 3* hodnotením. Očista bola pre mňa jednorázová záležitosť, ďakujem, zbohom!

Posledná show NXT TakeOver v roku 2015 rozmetala Londýn a vďaka famóznym zápasom a elektrizujúcemu britskému publiku bola dôstojnou rozlúčkou s končiacim kalendárnym rokom. Produkt NXT mesiac po mesiaci rastie, naberá na popularite a wrestleri po celom svete ho označujú ako " A place to be", ktorým bezpochyby je.

"She thinks I’m using a fake name. Like Gene Simmons or Mother Teresa." Po viacerých žánrovo ťažších filmoch som chcel pri niečom vypnúť mozog a iba si, takpovediac, užívať a nehľadať vo filme nejaké ťažké psychologické súvislosti. Tak som siahol po Juno s mojou obľúbenou Ellen Page, a tak mi bolo jasné, že ma tento film určite nesklame. Moje očakávania sa hneď po pár minútach potvrdili a pri viacerých vtipných hláškach hneď na začiatku som sa skutočne bavil. Film nepoužíval žiadne z tých otrepaných vtipov alebo trápnych gagov, ktoré sme všetci videli už najmenej 482x. Humor tam bol svieži a veľmi príjemný, postavený na vážnej téme tehotenstva branej s maximálnym nadhľadom. Zaujímavá bola aj sorta postáv, či už samotná, skvelo zahraná Juno (Ellen jednoducho zahrá všetko), jej introvertný frajer bežec, s ktorým im to naozaj pasovalo alebo aj ten predavač v obchode na začiatku bol vynikajúci. A nemôžem zabudnúť ani na Katrinu De Voort, ktorá sa síce mihla iba v jednom zábere, ale pobavila ma snáď najviac z celého filmu. Juno je veľmi sympatická oddychová záležitosť a ak neviete, čo by ste si pozreli a nemáte náladu na nič ťažké, dajte tomuto snímku šancu. Neoľutujete.

Tých 100+ minút stopáže filmu mi prešlo veľmi rýchlo. Až moc. Možno preto, že sa veľmi ľahko dalo vžiť do príbehu a medzi študentov, keďže prostredie bolo veľmi podobné našim školám. Či už typmi učiteľov alebo problémami triedy. Som študentom, takže som sa len utvrdil v tom, že "high school drama" je všade podobná, ale pritom veľmi rozdielna. Vo filme som zbadal svoj obľúbený motýlí efekt, keď odchod jedného pedagóga, resp. príchod druhého spôsobil strmhlavý zvrat dramatických udalostí v triede. Dianie v predtým pravdepodobne bezproblémovo fungujúcom triednom spoločenstve sa otočil o 180° a vyústil do tragickej udalosti, ktorá triedu postupne rozdelila na dva súperiace tábory a naštrbila vzťahy medzi spolužiakmi. Väčšina triedy sa zrazu začala búriť proti nemčinárovi a triednemu profesorovi v jednom ktorého obviňovali zo samovraždy ich spolužiačky. Postupne sa však zo všetkého stala spleť slov, obvinení a napadnutí, do ktorého sa zamotali úplne všetci. Aj niektorí z tých, ktorí "vzdor voči nefungujúcemu systému" zo začiatku podporovali, si neskôr uvedomili, že obviňovať niekoho, koho v skutočnosti ani nepoznajú, nie je správne. A to, že zodpovednosť za smrť spolužiačky nesú svojim spôsobom vlastne všetci, došlo neskôr aj ostatným, potom čo sa celá škola začala obviňovať medzi sebou navzájom. Skvelo to bolo vidieť v scéne, keď riaditeľka školy povedela Tadejovi, že Sabina bola adoptovaná, a on si v tej chvíli uvedomil, že isté veci, ktoré predtým povedal, mohol niekto iný chápať inak ako ich myslel. Na poslednej hodine si trieda s tým, koho obviňovali najviac, profesorom Zupanom (inak veľmi podobný Trojanovi), v dusnej atmosfére všetko vydiskutovala a pomaly sa každý rozišli na svoju vlastnú cestu životom. Razredni sovražnik je dielom ukazujúcim to, že slová sú mnohokrát omnoho nebezpečnejšie ako zbrane a môžu vyústiť do udalostí, ktoré nieto vrátiť späť.

V dobe, kedy film vyšiel, tak bolo graffiti, dovolím si tvrdiť, na svojom vrchole. Aspoň z môjho skromného pohľadu, ako som to vnímal ja. Vtedajší žiaci druhého stupňa ZŠ tagovali všade okolo, niektorí dokonca "poctivo" sprejovali. Decká tento film žrali, búril sa proti zásadám a do toho hral hip-hop, čo viac si mohli želať? Od tej doby však writing medzi mladými išiel dole (chvalabohu?). Ja si pamätám, že som mal celý tento film na svojej Nokii Xpressmusic 5220 a vždy, keď som nemal čo robiť, tak som si ho pustil. Vtedy sa páčil aj mne a takisto som hltal každý Vorelov a Mádlov nočný útek Prahou pred zákonom a scénu so sprejovaním v metre som bral ako to najakčnejšie, čo som kedy videl. Čo je teda samozrejme dobrá blbosť. Ak by som si Gympl pustil dnes, už by ma určite tak nenadchol. Jednoducho som z podobného žánru "teenage" vyrástol. Minimálne čo sa mentálnej stránky týka. Ako taká spomienka ale vždy bude niekde medzi filmami, ku ktorým mám neutrálny postoj.

Hooligans alebo ako sa Frodo k chuligánom pridal. Veľmi dobre spracovaný snímok zasadený do prostredia anglickej metropoly, do ktorej prichádza Matt, ktorého nie vlastnou vinou vyhodili z Harvardu, za svojou sestrou. A čo osud nechcel, hneď prvý deň je nútený ísť so švagrom svojej sestry, Petrom, na "soccer". Čo by za to dala väčšina z nás, že? Každopádne, na Boleyn Ground - domovskom stánku West Ham United, Matt zisťuje, že Peter patrí k skupine chuligánov GSE. Do tzv. "firmy" GSE sa časom pridá aj Matt a z Američana, ktorý nemal o futbale žiadnu páru, sa stane právoplatný člen. Hooligans ukazuje divákovi odvrátenú tvár anglického futbalu plnú krvi, sĺz a potu, a núti ho rozmýšľať, prečo sú ľudia ochotní (doslova) položiť za svoj obľúbený klub život. Jednoducho preto, lebo futbal je v ich ponímaní náboženstvo a v mene toho už položilo život množstvo ľudí. Na záver mi ostáva už len skonštatovať, že I´m forever blowing bubbles, pretty bubbles in the air, the fly so high ... A pre potešenie si tu dovolím nechať ešte túto skladbu :) UNITED!

Mrazivo brutálna záležitosť okorenená priam hnusným východoeurópskym prostredím ukrajinskej internátnej školy. Všetko staré, ošarpané, rozbité, počmárané a hlavne tiché. Sledovať tento film a nebyť niektorými scénami priam zaskočený, to ani nejde. Hlavne keď ste vystavený ukážkam živorenia hluchonemých teenagerov - prostitúcia, krádeže, bitky. Ich snaha nájsť samých seba vo svete večného ticha sa divákovi rozpadá počas filmu pred očami. S napätím očakáva ako ďaleko ho Kmeň ešte zavedie. Bude to ďalej ako na starý internát s modrými stenami? Ďalej ako na parkovisko kamiónov? Ďalej ako do domácnosti ženy, ktorá potajme praktikuje potraty? Áno, Kmeň vás zavedie omnoho ďalej, len vám tie ostatné miesta neukáže. Sú totižto skryté v hlavách každej jednej z postáv. Ich tajný svet, ktorý sa bije so svetom skutočným. A skutočný svet si chce každý upraviť natoľko, aby sa aspoň priblížil tomu svetu, ktorý si predstavuje v hlave. Aby sa tak stalo, musia niektorí zmiznúť. Mrazivo. Brutálne. Potichu. Efekt celému filmu nedodávalo iba to, že v ňom nepadlo jediné slovo, ale aj veľmi dobrá kamera striedajúca dlhé statické zábery so zábermi rýchlymi a dynamickými.

Príbeh lovca v post-apokalyptickom svete, ktorý sa stane loveným. Na krátku metráž slušné a na monológ "Wait!" budem ešte dlho spomínať.

Film som púšťal s väčšími očakávaniami a hlavne kvôli Ellen Page, a po jeho skončení som sa vlastne sám seba pýtal, čo vo mne zanechal. Ľútosť? Šok? Znechutenie? Zrejme z každého niečo, keďže to bol film na motívy reálneho ohavného zločínu, a človek sa nestačil diviť, aké zverstvá dokázali rovesníci Sylvii robiť. Počas celého trvania filmu som sa nevedel rozhodnúť, ktorú z postáv najviac nenávidím. Zo začiatku asi Paulu, ktorá sa chcela Sylvii pomstiť, neskôr Paulinu matku, that ugly woman with ugly name, Gertrudu. Avšak nakoniec mi ako najväčší bastard zo všetkých prišiel ten malý zmätok Johnny, ktorý mal jedno oko do dvora a druhé do kuchyne, a mal som sto chutí ho zmlátiť ako hada. Samozrejme aj všetkých tých ostatných, ale jeho najviac. Na konci sa mi veľmi páčilo spracovanie, akým režisér stvárnil Sylviinu smrť. Divák bol už presvedčený o tom, že sa jej podarilo ujsť za rodičmi, no keď sa vrátia do domu jej väzniteľky, Sylvia zmizne ako predstava, keď samú seba uvidí nehybne ležať na podlahe. Ako predstava sa ešte objaví Gertrude vo väzení. An American Crime by som zaradil medzi filmy pozerateľné aj viackrát, určite však nie svetoborné. Ellen Page je v roli skvelá, rovnako musím vyzdvihnúť aj Hayley McFarland, ktorá hrala jej sestru. Viac času na plátne by som doprial Jamesovi Francovi.