tron

Včera som pozeral druhý The Reef a dal som mu „len“ 3*. Ale keď ho porovnám s blbosťami á la Jetski, tak si zaslúžil minimálne štyri. Nesympatické postavy nepresvedčivo a ťažkopádne hrané hercami, o ktorých možno už nikdy v živote nebudete počuť, mizerné CGI (našťastie ho nie je veľa), réžia ako po infarkte a logika odišla na veľmi, veľmi, veľmi, ale ozaj veľmi vzdialenú dovolenku. Ak chcete vidieť aspoň trochu originálny a kvalitný horor, tento to nie je. Mizivé 2* si ale zaslúži, na svete existujú ešte oveľa slabšie žraločie horory. Výprava mora je fajn a poteší rozumne zvolená, krátka minutáž (takže vaše utrpenie nie je nekonečné).

Ak uvážime, ako odpadové hnoje s predpotopnými CGI a extrémne mizernými scenármi, réžiami a kastingami sa v žraločích hororoch robia, tak by si druhý Útes smrti teoreticky zaslúžil 4* (práve som videl Jetski a môžem potvrdiť). Objektívne ale na ne nemá. Na to je priveľmi neoriginálny. Dejovo to samozrejme s jednotkou z roku 2010 nemá nič spoločné. Každopádne, opäť je prítomný hladný veľký žralok, more a hrdinovia bojujúci o prežitie (režisér Traucki sa pred dvoma rokmi podobne „voľne“ vrátil k svojmu najslávnejšiemu hororu - Krvavej lagúne). Žralok sa objavuje v náznakoch, budí rešpekt a je nepríjemná predstava, že sa môže kedykoľvek vynoriť spod hladiny tesne pri vás. V rámci možností sa správa realisticky a teda uveriteľne, čo je samozrejme fajn. Postavy sú sympatické a na herečky sa dobre pozerá. Zaujímavé je, že v polovici filmu sa všetko vyrieši, ale objaví sa zámienka pre návrat do vody a horor pokračuje ďalej. Vlastne je to taký Pád do tmy: ženské osadenstvo, tragédia, nehostinné, pomoci zbavené prostredie a príšera.

Prvý diel je taký klasický rozjazd. Hercom (a tvorcom) nejaký čas logicky trvalo, kým sa naplno zohrali, hoc treba rýchlo dodať, že už tu je očividná skvelá chémia medzi jednotlivými postavami. Samotný príbeh je žiaľ nudný a priemerný. Marek Vašut sa neskôr vrátil. Ivan Trojan sa tu predstavuje ako postava, ktorá ako nováčik prichádza medzi četníkov.

„Ďalej už nepôjdeš. Toto je koniec.“ Keď začal Trachtenberg (Ulica Cloverfield 10) v kanadskej divočine natáčať tajomný film pod názvom Prey, bolo mi to fuk. Keď šokujúco prasklo, že sa v skutočnosti jedná o prequel Predátora, stupeň natešenosti sa prudko zvýšil. Nakoniec je pravda niekde uprostred: nie je to najlepší film desaťročia, ale 4* si s oškretými ušami určite zaslúži. Samozrejme, ak ste plnokrvný fanúšik série. Zaujímavé je, že pracovný názov snímke v origináli zostal; Predátora by ste v ňom hľadali márne. Scenár je neoriginálny, ale zachraňujú ho jednak sympatické postavy (resp. herci, v tomto prípade je to tak trochu jedno a to isté) a jednak samo osebe originálne umiestnenie vesmírnej beštie medzi Indiánov počas osídľovania Ameriky  arogantnými emigrantmi z Európy. Po tejto stránke je to napriek nedokonalosti film, o ktorom sa vám sníva, užívate si jeho sledovanie a potom sa zobudíte a pomyslíte si: „jasné, to sa mi mohlo fakt len snívať, niečo také by nikdy nikto nemal odvahu natočiť“. No... a mal. Konečne. Snímka je patrične brutálna, drsná a nekompromisná a prežitím si nemôže byť nikto istý, ale nie je to explicitný bitúnok. Hlavne som ale v prvom rade rád, že sa tvorcom podarilo do nemalej miery zachrániť ságu, ktorú pred štyrmi rokmi nepochopiteľným spôsobom zmasakroval Shane Black (dodnes odmietam uveriť tomu, že ten film existuje). Čo je samo osebe obrovský zázrak. Predátor: Korisť sa na nič nehrá, ale kúzlo sa ukrýva práve v  jednoduchosti a príjemnej priamočiarosti. Kameraman si užíva všetko možné, od krásnych lesov cez panoramatické zábery až po Predátora, ktorý je značným spôsobom fotogenický (a pekne hnusný, z jeho držky by sa zatmelo pred očami aj Dutchovi a to už je vážne čo povedať). Ambert Midthunder bola ako akčný element skvelá už v Legion, takže ma neprekvapilo, že to zvládla aj tu. Film je svižný a akčný a to (vďaka dynamickej, tepúcej hudbe) aj mimo akčných sekvencií. Väčšinu času som sa nasprostasto (= spokojne) usmieval. Áno, možno som čakal predsa len o štipku viac, ale po Blackovom pekle je to veľkolepý a krásny comeback. Pes skvelý a logických kotrmelcov minimum (to, čo tu je, bolo ostatne v sérii prítomné odnepamäti: čo je to dofrasa za férový súboj, ak sa dokáže zneviditeľniť?). Potitulková scéna je, aj nie je (ale skôr je, ako nie je).

Je to síce strašne predvídateľné a neoriginálne (okrem finále, ktoré... nebudem spoilerovať), ale zas tvorcovia môžu kontrovať tým, že čo chceme, veď sa to tak naozaj stalo. Neviem. Nie som odborník na sestry Williamsové (ktoré to, spolu s Willom Smithom, aj produkovali). Takže fakt netuším, či sa všetko stalo tak, ako sa nás snaží presvedčiť režisér, alebo si to scenárista kde-tu jemne upravil (nechce sa mi veriť, že Richarda len tri sekundy delili od toho, stať sa vrahom). Ale hej, je to vlastne jedno. Dôležité je, že ako neoriginálne napísané to je, tak je to zároveň zručne natočené. Poteší soundtrack a napriek tomu, že je to svojím spôsobom temná dráma pojednávajúca o závažných témach (rasizmus, xenofóbia, policajné násilie, všadeprítomné a neustále podceňovanie, smrteľne nebezpečné geto), poňali ju vcelku optimisticky (ak dáme bokom zopár ponurých závanov), takže síce vidíme, že polícia bije občanov tmavej farby pleti, ale jediné, čo z toho vyplynie, je sedemsekundový detailný záber na smutnú tvár Willa Smitha a to, ako mlčky krúti hlavou. Nevravím, že mi to vadilo. Ani že mi to nevadilo. Konštatujem. Kasting sa vydaril: Jon Bernthal, vybavený jednoznačne najhorším účesom kariéry, taký bezradný nebol ani keď ako Punisher musel vystrieľať všetku mafiu v New Yorku a pamätajte na moje slová, že z Demi Singleton raz (a nebude to trvať zas až tak dlho) bude obrovská celosvetová hviezda. Je to dojemné i vtipné a áno, dozaista i dlhé, ale nemôžem povedať, že by som sa nudil. Tempo je vyvážené a svižné, keďže sa neustále niečo deje. V scenári ma potešilo, že sa nevyhýba ani drsnejším záležitostiam, ako je rozhovor v kuchyni (v ktorom sa naznačujú zaujímavé veci ohľadom Richarda), pokec so sociálkou alebo celkovo je otec sestier poňatý solídne kontroverzne, čo sa mi páčilo. Záverečné titulky potešili.

No... tak nič. Kurtzman to (asi...?) myslel dobre a rozhodne to malo potenciál, to by ale nesmelo byť uchopené tak príšerne „televízne“ v najhoršom zmysle slova. Pre Clarice trinástka predstavovala ukážkovú smolu: trinástym dielom skončila a druhej série sme sa (zaslúžene a vďakabohu) nedočkali. Je to fakt veľmi, veľmi slabé. Aj k obyčajnému priemeru to má ďaleko. Dej sa odohráva rok po Mlčaní jahniat, takže je zvláštne, že Lecter je okrajovo spomenutý len v troch vetách (na cameo zabudnite). Vraj za to môžu práva, ale radovému divákovi je to asi fuk. Nepovedal by som, že seriál popiera charakter Paula Krendlera tak, ako ho poznáme z románu a filmu Hannibal (kde ho krásne slizko stvárnil presvedčivý Ray Liotta). Predsa nikde nie je napísané, že skôr, než zatúžil (sexuálne) po Clarice, nemohol medzi nimi byť korektný vzťah (utajovaná túžba je sviňa). Paul budí rešpekt, je autoritatívny a drsný a nebojí sa byť zlý, ale vie uznať, kedy spravil chybu a poučí sa z toho. Michael Cudlitz je v úlohe charizmatický a vizuálne zaujímavý (taký ten typ, ktorý obsadíte, keď chcete Hoyta McCallanyho alebo Rona Perlmana, ale nemáte na nich peniaze). Zvyšok kastingu je absolútne nudný priemer, azda s výnimkou Kutnera pardon Kumara pardon Kala Penna (!). Síce nepodáva žiadny strhujúci výkon, no u tohto druhu hercov stačí, ak stoja v zábere a je sranda. Potešil ešte Nick Sandow ako Clarke, ktorý seriálu zaobstaráva odľahčenie, hoc musím jedným dychom dodať, že ak na svete existuje príbehové univerzum, kde by nemal byť prítomný žiadny humor, tak sú to práve skvelé, mrazivé svety Thomasa Harrisa. Zásadný problém nastáva u hlavnej postavy. Rebecca Breeds je ako Clarice jednak nesympatická (radšej by som v danej úlohe videl predstaviteľku jej spolubývajúcej, nech si rasisti a náckovia zákerne sa ukrývajúci medzi nami troška pofrflú a dostanú erekciu) a jednak neodpovedá charakteru z kníh a filmov. Clarice je v nich odvážna, múdra a inteligentná mladá agentka FBI. V Mlčaní jahniat bola jemná a dá sa povedať labilná (hoci statočná). Tam to malo logiku, keďže šlo o študentku akadémie FBI, ktorú šéf hodil do jazera bez toho, aby sa presvedčil, či vie plávať. V seriáli je z nej však stále rovnaká „žaba“, čo nedáva logiku, lebo jednak by taký človek v FBI nemal šancu byť zamestnaný a (i keď samozrejme chápem, že je to divácky atraktívne) hlavne: prečo sa ZAS piplať v tom, čo zažila ako malá na farme? Prečo sa ZNOVA vracať k tragickému úmrtiu otca? Tieto veci predsa boli dôstojne (a veľmi pekne) uzavreté v Mlčaní jahniat, nie? Ďalší problém je, že seriál o Clarice by logicky, z podstaty veci, mal pojednávať o sériových vrahoch. O tých je ale nečasto. Namiesto toho sa naprieč seriálom ťahá jednotná dejová linka, ktorá so sériovými vraždami zas až tak nesúvisí resp. súvisí, ale sústredí sa na úplne iné (povedzme politické) aspekty. To ma znechutilo už po 3. časti. Bolo mi jasné, že lepšie to už nebude, ale z úcty k Harrisovi som to dopozeral. Nemýlil som sa. Posledné diely TROCHU chytia tempo, ale stále je to veľká zúfalosť (a utrpenie) a pravdupovediac nechápem, že niečo tak mdlé mohlo vzniknúť v dobe, kedy tony seriálov vykazujú stokrát vyššiu kvalitu, než predržane kinoveľkofilmy. Alebo to proste bolo všetkým jedno? Neviem... a je mi to jedno. Našťastie má každý diel len cca 43 minút, ale to je asi také plus, ako keď máte chrípku a do toho by ste mali byť vďační za to, že nemáte aj zlomenú ruku. Strata času.

„Keď poviem, že je to prísne tajné, ty počuješ čo? Čokoláda?“ Cítil som sa pri tom, ako pri sledovaní osemdesiatkových spielbergovčín, ktoré Steven režíroval a produkoval, prípadne tých, ktoré ho kopírovali. Keby som mal štrnásť, asi by som dal 4*, ale po štyridsiatke to na ne vážne nevidím. Tak neoriginálne napísaný scenár plný klišé, predvídateľných zvratov (a povinných scén) a gýčových okamihov som už dávno nevidel. Dobrou správou je, že príbehy o synoch a ich otcoch sú samé osebe silné. Je to dojemné i vtipné, ale takým tým spôsobom „ó bože, toto už som videl stokrát, aká je šanca, že ma to bude baviť? Hm, ale veď je to celkom dobré“. K tomu fajn kasting. Povedal by som, že ak by bol o triedu horší, bolo by to na 2*, ale práve vďaka Reynoldsovi, Rufalovi, Zoe Saldana, prirodzenému Walkerovi Scobelovi a dokonca Jennifer Garner (a to už je vážne čo povedať) je to uveriteľné, sympatické a akceptovateľné. Prvých 40 minút máme dočinenia s konverzačkou troch hercov v dome, bare a na ulici, čo by bolo hrozné, keby si to herci tak neužívali. Následne sa dočkáme množstva CGI a akcie, ktorá vám neodpáli dekel a vlastne je strašne odfláknutá, ale natočená je tak, že vás neuráža. Čiže ako celý film. Nad scenárom vám samozrejme neodporúčam premýšľať.

Toxický vzťah. Čo nás formuje? Čo má vplyv na tom, akí sa z nás stanú dospelí? Zatrpknutosť prameniaca z toho, že nám z rôznych príčin (napr. zlá finančná alebo sociálna situácia rodičov) nie je umožnené venovať sa od útleho detstva tomu, na čo máme predpoklady? Môže sa z talentovaného dieťaťa stať zatrpknutý netvor, ktorému spoločnosť neumožní rozprestrieť krídla? Čo je viac? Talent? Alebo vari to, ak aj niekto nie je prenikavo nadaný, zato je trpezlivý, vzdelaný a neustále na sebe pracuje? Geniálna priateľka je skvelá v okamihoch, kedy je o oboch kamarátkach. To, že ich spoznávame už ako malé deti, má za následok, že s nimi intenzívne prežívame dospelé problémy. Azda ako keby to svojím spôsobom boli i naše priateľky. Skvelá je dobová výprava a atmosféra. Tvorcovia sa nevyhýbajú politickej situácii, ktorá v daných dobách a v danej krajine neznamenala len to, že vám niekto s opačnými názormi vynadal do blbcov, ale vtrhol k vám do obchodu tesne pred záverečnou, napálil vám tri guľky do hrude a aby ste nepovedali, pridal ešte bonus v podobe rany istoty medzi oči. Ak by tvorcovia chceli, pokojne z toho mohli urobiť novú Chobotnicu. Ale oni nechceli. Toto je totiž civilný príbeh. Príbeh dvoch priateliek, ktoré vlastne možno priateľky nikdy neboli. Kasting sa vydaril. Samozrejme najmä obe hlavné postavy, ale charizmatické sú aj vedľajšie (mama, učiteľka). Problémy vidím tri. V nie všetkých epizódach sú Lila, aj Lenu. Niekedy len Lila a Lenu má cameo (alebo ani to nie), inokedy naopak. Druhý problém je, že s pribúdajúcimi časťami sa z Lily stáva záporná kreatúra, ktorej povahu bravúrne vystihol manžel Lenu: nielenže to nemá s priateľstvom nič spoločné, ale je to dokonca nenávisť! Lila sa k priateľke správa skutočne hnusne, ako by sa žiadny normálny priateľ nikdy nesprával. V duchu nadávame Lenu, že sa Lilou nechá manipulovať, aj keď je nám jasné, že vo „vzťahoch“ s manipulujúcimi psychopatmi to tak chodí. Ono je pravda, že niekedy sa priateľstvá vyvinú práve takýmto smerom. No pozerať sa na to je nepríjemné. Dvojnásobne, keď som seriál začal pozerať s tým, že je to príbeh dvoch najlepších priateliek a nakoniec sa z toho vykľulo toto peklo. No a tretí problém: tvoriť atmosféru a dať si prácu s tvorbou vzťahov je síce pekné, ale ak je to na úkor tempa, tak to tiež nie je dobre. Miestami sa tu toho deje fakt strašne málo a dostavuje sa nuda. S prižmúrenými očami 4*, ale 3. séria robí všetko pre to, aby to stiahla k 3*. Hudba v úvodných titulkoch od Maxa Richtera (Ad Astra, Taboo) geniálna.

Som rád, že to mám za sebou. Celá trilógia nebola zlá, ale ani nadpriemerná. Taký snaživý priemer, ktorý sa hral na viac, než čím bol v skutočnosti a napokon neponúkol plus-mínus nič, čo tu ešte nebolo. Mali sme dočinenia len s kompilátom starých scén, nápadov a zápletiek, aké sme v slasheroch vídali už od 70. rokov 20. storočia. Niekomu to vadilo. Niekomu nie. Iným to bolo ukradnuté, pozreli si to, pokrčili plecami a šli o dom ďalej. Patrím do tretej skupiny. V trojke sa príbeh každopádne uzatvára. Predchádza mu siahodlhý flashback v podstate trvajúci celú prvú polovicu trojky (!). Historické reálie sú fajn, ale proste ma to ako predchádzajúce diely nestrhlo.

„Nikdy nezabudni na ľudí zo svojej štvrte.“ Problém 3. série je, že neodpovedá názvu. Už to prakticky vôbec nie je o geniálnej priateľke resp. o priateľstve Lily a Lenu. Spoločných scén majú málo. Jasné, v živote to tak býva, že mnohí ľudia, ktorí patrili do našich životoch, pričom dané životy sme si bez nich nedokázali predstaviť, odídu a nechajú nás samých. Ale proste ak sa niečo volá Geniálna priateľka a je to postavené na kamarátstve dvoch detí a následne dospelých žien, „asi“ by to malo byť o onom priateľstve. Nie? Alebo som niečo nepochopil? Priestor pre Lilu je značne obmedzený, čo je na jednej strane škoda (akonáhle vpadne do deja, stupeň zábavy vďaka jej podrezanému jazyku prudko stúpa), ale zároveň je to možno svojím spôsobom dobre, lebo v nej v 3. sezóne urobili... ako to napísať slušne? To sa slušne napísať nedá. Každopádne krásne to charakterizoval manžel Lenu. Tvrdí, že toto de facto nielenže nemá s priateľstvom už dávno nič spoločné, ale že je obdivuhodné, že taký zničujúci „vzťah“ vôbec tak dlho vydržal, keďže Lila Lenu nie že nemá rada, ale ju možno dokonca až neznáša a závidí jej. Je síce nadmieru inteligentná, ale všetku svoju inteligenciu celý život vkladala do zákernej manipulácie s ľuďmi, ktorí to s ňou mysleli dobre resp. prostredníctvom nich si plnila sny, ktoré pôvodne mala ona sama, ale uprednostnila ich pred životom v blahobyte a je jej úprimne fuk, koľko iných životov kvôli svojmu snu zničí. Problém je, a to sa vraciame k úvodu, že tým pádom to už nie je o priateľstve, ale skôr o samostatných životoch oboch mladých žien s dodatkom, že skôr o samostatnom živote jednej z nich, pričom druhá sa stáva vedľajšou postavou, ktorá občas nečakane vpadne do deja a následne z neho rovnako rýchlo zmizne (v posledných častiach dokonca, až na drobné cameá, nevystupuje vôbec). Tie životy nie sú zlé, vlastne sú veľmi zaujímavé (a skvelé je, že ich poznáme od detstva, takže sme si k nim vytvorili o to silnejší vzťah), ale oddelene nefungujú tak famózne, ako spolu. Avšak už ani spolu ktovieako dobre nefungujú, keďže nechápeme, prečo sa Elena svojej kamarátky z detstva tak úpenlivo drží, keď vidí, že je to energetický vampír. Jasné, mnohé priateľstva sú podobné, to mi pripadá realistické a vážim si tretiu sériu za to, že to povedala otvorene. Ale proste to nie je ono (a úplne to zavraždil posledný diel, kedy vás čaká hodina a štvrť nekonečnej telenovely).