Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (6 318)

plakát

West Side Story (2021) 

„Zahanbili ste svojich mŕtvych.“ Spoilery. Nečudujem sa, že to bol v kinách prepadák (75 miliónov na celom svete pri 100-miliónovom rozpočte). Ja by som takýto film v kine určite vidieť nechcel. Scenár patrí k tým najhlúpejším, aké boli v tom roku napísané. Je to dlhé ako krava (dve a pol hodiny nemajú ani niektoré výpravné koprodukčné fantasy za 250 miliónov s 20 dôležitými postavami), pričom už v prvých minútach ma to iritovalo. V lepšom prípade otravovalo. V najlepšom nudilo. Ako-tak ma zaujala našliapaná pesnička „America“. Bola fantasticky natočená a dynamická a ukázala, že najlepším hercom z filmu je Ariana DeBose (za svoj nenápadný, ale o to silnejší výkon, získala Oscara). TO je Spielberg, akého chcem vídať a ktorý mi posledné roky veľmi, veľmi chýba a môj filmový život je bez neho prázdnejší. Ostatné muzikálové scény sú mdlé. Medzi hercami nie je dostatočná chémia a minimálne Ansel Elgort, hoci inak vcelku sympaťák, bol obrovský kastingový omyl. Nič nemožno namietať voči technickej stránke: dobová atmosféra, kostýmy, výprava, kamera, strih, všetko klasický Spielberg (teda tvrdý a ťažký nadpriemer, voči ktorému nikto normálny nemôže namietať ani ň). Scenár je neskutočné zverstvo. Mnohí neprehryznú, že Tony a María sa do seba zamilujú tak jednoducho; proste sa im stretnú pohľady a je z toho láska ako hora behom pár desiatok sekúnd. Láska na prvý pohľad existuje, proti tomu nič nenamietam. Ale aj tak je to divne natočené. Následne Tony drasticky nožom (!) zavraždí brata Maríie (!!). María sa to dozvie, Tonymu vylepí facku, povie tri nahnevané vety a okamžite majú sex (!!!). Podotýkam, že nešlo o nešťastnú nehodu, kedy sa postava hrdinovi nechtiac sama napichne na nôž, ale o regulárnu vraždu, za ktorú sa v niektorých štátoch USA bežne dostáva trest smrti. Neskôr jedna postava Tonymu klame, že Maríia bola zastrelená, na čo chce Tony spáchať rituálnu samovraždu: vyjde na nočnú ulicu a začne kričať meno vraha. Našťastie sa na scéne objavuje María. Tony pochopí, že bol prudko (a kruto!) oklamaný, vrhajú sa jeden druhému do náruče, na čo sa spoza rohu zákerne vynorí osoba Y a Tonyho, nuž, zastrelí. Tu už som sa fakt cítil ako v paródii s Lesliem Nielsenom a nie ako v scenári od držiteľa Pulitzerovej ceny nominovaného v minulosti dvakrát na Oscara. Našťastie, nasledovali záverečné titulky. Tiež ma zarazilo, ako je neustále útočené na istú osobu preto, že je údajne „sexuálne nezaraditeľná“. Pritom evidentne na prvý (aj druhý) pohľad vyzerá ako normálny mladý muž (wtf, Steven?). Vo vedľajšej úlohe majiteľky obchodu sa objavuje 90-ročná (!) Rita Moreno, ktorá hrala aj v origináli. Konkrétne Anitu, za ktorú získala Oscara.

plakát

Jde si pro nás noc (2018) 

V živote som urobil veľa chýb a to, že som toto šialené akčné úchylné peklo obchádzal 4 roky nepochybne patrí medzi ne. Veľa postáv sa k sebe každou chvíľou viac a viac približuje a nastáva inferno. Nejaký čas vám potrvá, kým sa v tom zorientujete, ale potom je to labúžo. Akčné peklo je to už v prvých 40 . minútach. Pýtal som sa, kam to preboha ešte môže kulminovať (film má dve hodiny). A veruže môže! Ak zbožňujete akčné filmy s perfektnou choreografiou, určite si to pozrite. Ale pozor, jednak je to drsné (fakt nič pre slabé žalúdky) a jednak je to mimo akcie nudné. Dobrou správou je, že dialógov je málo a hoci má film až 120 minút, jeho súčasťou sú minimálne štyri šialene dlhé akčné sekvencie, z ktorých vám padne sánka a už ju nenájdete. Iko Uwais tu má prekvapivo malý priestor, ale vôbec to nevadí, lebo ostatní sa jeho schopnostiam lahodne vyrovnajú. Ak by sa to mierne prepísalo, pokojne to mohol byť tretí The Raid. Paradoxne, najmenej zaujímavá je finálna bitka, pritom sa v nej mlátia najbrutálnejšie mašiny. Trocha mi vadilo, že záporáci (aj keď je otázne, či tento film nemá LEN záporákov) mali postavy na lopatkách a namiesto toho, aby ich okamžite zabili, tak samozrejme začali komplikovane a zdĺhavo hľadať strelnú zbraň, čo sa im stalo osudné. Pritom predtým nemali problém vraždiť pomaly aj pomocou kancelárskej spinky. Plus ma udivilo, že tu nikto neuhýba autám a to ani v prípade, že vidí, že sa naňho rútia v plnej rýchlosti desiatky metrov.

plakát

Val (2021) 

Okrem toho, že som chcel mať také vlasy, aké mal v Ostrove Dr. Moreaua (čo bol mimochodom prvý film v mojom živote, na ktorom som bol sám v kine), tak som nikdy príliš nevedel, či je to kretén, či sa na kreténa len hrá, či ho nikto nechápe (a preto ho každý druhý považuje za kreténa), či je priemerný herec alebo či náhodou nepatrí medzi najnadanejších hercov svojej generácie. Pravdupovediac, neviem to ani teraz, desaťročia od momentu, keď som ho videl v prvom filme. Na dokument s prozaickým názvom Val som sa tešil. Chvíľu som bol v šoku. Hoci som samozrejme vedel, čo sa s Kilmerom v posledných rokoch deje, stále som ho mal v spomienkach zafixovaného ako mladého šviháka z Búrlivého srdca, Svätého a samozrejme Batmana navždy a z fantastických Lovcov levov, kde bol asi na vrchole svojej slávy a samec Michael Douglas bol jeden z mála Hollywoodčanov, ktorý sa s ním nebál spolupracovať. Vďaka tomuto dokumentu sa dozvieme plno zaujímavostí, či už osobného charakteru, alebo ohľadom Valovej kariéry (doteraz sa bralo za axiómu, že druhý raz si Batmana nezahral, lebo s ním Schumacher odmietol spolupracovať, ale Valov pohľad hovorí o niečom úplne inom). Val Kilmer sám seba vždy vnímal ako premýšľajúceho umelca, ktorému ostatní nerozumeli a tak vznikali konflikty. Ak aj bol arogantný na vrchole svojej kariéry, tak ako to už v živote býva, vek a najmä ťažká choroba (a jej dôsledky) ho zmenili de facto na nepoznanie, naučiac ho pokore. Dokument ma veľmi bavil, rapídnym spôsobom som si ho užil a možno padla aj kvapka slzy, ale nikomu to nepovedzte. Istá kapitola vo Valovom živote (o kariére nehovoriac) sa nepochybne skončila. Ale to ešte neznamená, že život nejde ďalej. Držím palce.

plakát

The Cellar (2022) 

Miestami veľmi dobrý (lovecraftovský?) írsky horor, ktorého hlavnou devízou je precízna atmosféra, ktorú však kazí nudnejší scenár a na môj vkus prislabý kasting (o tom, že jednotlivé postavy sú neoriginálne, snáď nemusí byť ani reči). Koniec potešil.

plakát

Pes (2022) 

„Rekognícia? To vážne?!“ Väčšine psích filmov som dal 4*, česť výnimkám (sorry, ale u Snežných psov s Cubom Goodingom Jr. to fakt nešlo). Preto ma prekvapilo, že Psovi nemôžem, lebo po vzhliadnutí traileru som 4* považoval za automatickú samozrejmosť. No a nestalo sa. Film mi pripomenul staré (dobré?) časy, keď som na DVD pozeral vystrihnuté scény. Presne tak na mňa Pes pôsobil: ako keby som nevidel plnohodnotnú snímku, ale len nekonečné vystrihnuté scény. Tie síce samé osebe neboli zlé, ale po ich dopozeraní som na DVD skoro vždy usúdil, že rozumiem dôvodom, pre ktoré/prečo boli vystrihnuté. Vyložene „filmovo“ na mňa pôsobila azda len (silná) scéna pohrebu. Všetko ostatné divným spôsobom šumelo do prázdna (vykradnuté auto). Komediálne scény mi vyvolali maximálne úsmev na tvári (dole klobúk za „fľašu“, keď uvidíte pochopíte). Páčilo sa mi, ako naplno do toho Channing Tatum šiel, páčil sa mi samozrejme fotogenický chlpatý granát alias belgický ovčiak Lulu (aj soundtrack a výprava) a potešilo ma, že sa tvorcovia česť výnimkám vyvarovali klišé zvratom. Niekedy mi ale pravdupovediac práve prítomnosť klišé chýbala (väčšie finálne dojatie by akiste bodlo).

plakát

Někdo na druhé straně (2020) 

Aj by som tomu dal 4*, ale je to strašne neoriginálne. Minutáž je rozumná (ani nie hodina a pol s titulkami), kameraman sa hrá s tmou, tieňom a pološerom, kasting je sympatický a strašiace scény nepríjemné. Ale neustále som mal v ústach pachuť z toho, že som to už všetko niekde videl. Na Niekto na druhej strane nie je originálne fakt asi vôbec nič. A hoci sú herci sympatickí, faktom je, že samotné postavy už viac klišé byť nemohli, takže... Ono je teoreticky fajn, že je to švédsky horor, ale v praxi vyzerá navlas rovnako, ako ľubovoľný americký.

plakát

X (2022) 

X je zvláštny film. Povedať, že prvú polovicu sa nič hororové nedeje, by mohol asi len niekto, kto v živote videl max. tri horory. V skutočnosti sa toho v prvej polovici hororového deje práveže veľmi veľa. Ale sú to „len“ mrazivé náznaky, nič explicitné. Ak ste nevideli trailer, ocitnete sa v príjemnom pomykove, keďže nebudete tušiť, čo z X vypadne. Je tam strašidelný dôchodca, aligátor (pohľad z vtáčej perspektívy je brutál exkluzívny), farma ďaleko od ľudí, strašidelný dôchodca č. 2, niekto ako mladý Kurt Russell a medzi jednotlivými filmármi to iskrí. Skvelá dobová atmosféra, soundtrack, výprava, sympatickí herci a postavy, ktoré síce nie sú nejaký enormný zázrak, ale inak sú veľmi fajn. Potom sa X preklopí do druhej polovice a v nej sa síce začne vŕšiť jedno klišé na druhé, až je z toho poriadne vysoká kopa (klinec, oko), ale čuduj sa svete nevadilo mi to. Následne príde na rad explicitné gore. Mal som z toho proste veľmi dobrý žánrový dojem a aj keď tie 4* nie sú úplne čisté, tri by boli málo. Vtip na záver: až X mesiacov po dopozeraní som zistil, že tu má Mia Goth dvojúlohu. Tá sa v rovnakom roku dočkala prequelu Pearl.

plakát

Dark Waters (1993) 

Za lovecraftovskú atmosféru (aj výpravu) by to bolo za 4*, ale musím dať dole jednu hviezdu, pretože dejovo mi to pripadalo roztrieštené a občas chaotické a hrdinka bola možno pekná, ale inak ma nezaujala.

plakát

Umma (2022) 

Na Ummu som sa tešil a v detailoch sa mi to páčilo (najmä výprava osamelého vidieka so sliepkami, kohútmi a včelami), ale značne ma to nudilo. Nezachránila to ani krátka stopáž (cca hodina dvadsať aj s titulkami). Ale zas nemôžem povedať, že by ma to vyložene otrávilo. Naopak, spracované to bolo pekne, pokorne a pietne. Bola vidieť snaha venovať sa postavám. Problém driemal v tom, že postavy ma nejak extra nezaujímali.

plakát

Pes zabiják (1984) 

(Právom?) zabudnutý španielsko-americko-portorický (wtf?) horor. Fakt žiadny zázrak. Čakal som ťažké béčko a ťažkého béčka som sa síce aj dočkal, ale musím povedať, že hoci som k nemu sadal s otráveným výrazom vpísaným v kamennej tvári, napokon ma celkom bavil, hoci na 3* to predsa len nie je. Jasné, je to béčko ako hrom a zvraty resp. scenár celkovo (vrátane rozpočtu) asi nemá zmysel komentovať. No aj keď to možno znie neuveriteľne, v živote som videl už aj oveľa slabšie horory. Veľa tomu dáva výprava zaspatého osemdesiatkového vidieka, masky sú síce lacné, ale tvorcovia si to uvedomovali a miestami sa im to podarilo celkom šikovne zamaskovať. Gore je drsné (hoci občas fušerské) a kastingu jednoznačne dominuje prekvapivo normálny 36-ročný Alice Cooper. Režisér Claudio Fragasso (Troll 2, Krysy: Noc hrôzy, Zombi 3) sa nezaprie.