tron

"Je to veľký čarodejník, alebo je ako vy?" Niektoré scény dokonalé, intenzívne, mrazivé, výborné a úžasné. Spev trpaslíkov, prenasledovanie v podzemných baniach (povedal niekto Moria?), dojemné finále, kedy družina vezme Bilba konečne na milosť. Skvelý Ian McKellen, akceptovateľný Martin Freeman. Parádne temný vodca bandy, Thorin. Návrat "starých" postáv síce samoúčelný (Galadriel, Saruman...), ale prečo nie, rád som ich po Návrate kráľa znova videl. Bohužiaľ, nejde o to, že film je dlhý a že obsahuje veľa dialógov. Naopak, koľkokrát je Jackon silnejší v dialógoch, než v trikových momentoch (a že ich tu je). No a práve to je asi najúhlavnejší nepriateľ Neočakávanej cesty:  triviálne počítačové scény, ktoré sú po technickej stránke OK, ale sú strašne dlhé a nudia (Gloch, bojujúce skaly, trolovia). Paradoxne, hoci to má sto hodín (dobre, 169 minút), tvorcovia nedokážu adekvátne predstaviť členov družiny. 5 - 6 je výrazných, ale zvyšok tvorí anonymná masa (miestami až trápna: týpek s prakom wtf). Peter si nedokázal ustrážiť ani logické kiksy (hlučne táboriaca skupina trpaslíkov pár metrov od trolov, ale ani jedna zo skupín o sebe nevie?) a nadväznosť na "pôvodnú" trilógiu (Gandalf sa predsa až v Spoločenstve Prsteňa dozvedel o Sarumanovej zrade a bol z nej totálne šokovaný, no pritom už v Neočakávanej ceste je náznak toho, že ju tušil, tak ako to teda bolo?). Cinemax TN 2012

Pre menej rozhľadených divákov atypický až nestráviteľný post-apokalyptický survival. Ale každý, kto pod-žáner sleduje, vie, že to nie je prvý, ani posledný podobný kúsok. Aký „taký“? Napríklad taký, v ktorom sa o postavách nedozvieme, až na drobnosti, prakticky nič. Takisto je nám zatajené, čo sa so svetom stalo; proste je v prdeli, nemá zmysel piplať sa v minulosti. Postavy neriešia príčinu (čo sa stalo a prečo?), ale dôsledok (ako prežiť vo svete, ktorý zanikol?). I koniec je taký... všakovaký... uzatvorene neuzatvorený... a skôr kladie nové otázky, než aby odpovedal na staré. Ale toto všetko sme v minulosti už veľakrát videli, takže tento film ozaj nie je nijakým spôsobom inovatívny. Samostatnou kapitolou sú škandalózne vsuvky erotického charakteru, ktoré sú síce samoúčelné, ale práve vďaka ním na tento film tak skoro nezabudnem. Na Miu Goth (Nymfomanky, Everest) si začínam dávať pozor.

„Čo to je?“ – „Kaktus.“ – „Nie. To je ko*ot. Totálny ko*ot.“ Verím, že človek po infarkte prehodnotí svoj život a pokúsi sa začať odznova (a lepšie). Dokonca nemám problém uveriť ani tomu, že na svete existujú mafiáni, ktorí odpustia dlhy klientovi, lebo im prirástol k srdcu. Terrence Howard je fakt chudák, keď z filmov tak často záhadne „zrazu“ vypadáva (Iron Man 2, Komorník a teraz toto). Ja som sa bavil, na konci som bol dojatý a dve tanečné scény OK. Všetci herci sa snažia (vrátane Naomi Watts) a mnohé klišé sú vyriešené skôr, než by ste si mysleli, čo je osviežujúce (šikana). Najviac tomu samozrejme šéfuje Bill Murray v ponožkách v sandáloch. Melancholická, troška drsnejšia poloha smutného klauna je to, čo mu najviac sedí.

S pani manželkou sme na to chceli ísť do kina, ale niečo nám do toho prišlo a tak sme si museli vystačiť s televíznou obrazovkou. Čo je veľká škoda, pretože ak by som túto vizuálnu žranicu videl v kine, dal by som asi 5* a hovoril by som o jednom z najlepších filmov roka. Takto to bola „len“ bohovská, dojemná a vtipná zábava. Jonovi Favreauovi, ktorý sa preslávil prevažne ako extra neakčný komorník Tonyho Starka, pričom prvé dva diely aj režíroval, neuveriteľná „počítačovosť“ (v podstate je to CGI celé, až na chlapca) prekvapivo nezviazala ruky, ale naopak mu umožnila nakrútiť hravý, svižný, svieži a uvoľnený film. Kniha džungle je skvelý film.

V polovici 90-tych rokov sa prevažne USA stalo svedkom jedného z najšokujúcejších a najšialenejších súdnych prípadov v histórii, keď bol všetkými milovaný bývalý hráč amerického futbalu a občasný herec (Nordberg z Bláznivých striel!) O.J. Simpson obvinený z brutálnej dvojnásobnej vraždy svojej ex manželky a jej milenca. A v roku 2016 sa to rozhodli sfilmovať tvorcovia jedného z najkontroverznejších seriálov súčasnosti, American Horror Story. Urobili tak prekvapivo nekrvavo, zato až desivo chladne a obludne cynicky. Bez humoru a so záujmom zachytiť čo najširšie vtedajšie "spoločenské dianie". Samotná dvojnásobná vražda totiž počas absurdného súdneho procesu nebola dôležitá! Simpson, obklopený strašidelnou svorkou špičkových, drahých a exkluzívnych advokátov, to začal hrať na svoju nevinu, na to, že to naňho "niekto" narafičil a tým niekým zrejme bola californská polícia, ktorá v minulosti mala rasistické problémy. Seriál je úplne iný, ako AHS, hoci aj v ňom hrá Sarah Paulson (a Cuba Gooding Jr., ktorý ešte v tom istom roku hral aj v 6. sérii AHS - Roanoke). Je vyčerpávajúce sledovať čosi také, človeku sa z toho robí zle a otvára nožík vo vrecku, ale proste tak to bolo a tvorcovia to len zrekonštruovali. Výborné úlohy dostali John Travolta (zároveň producent seriálu) a Nathan Lane (áno, ešte žije) na strane obhajcov, Sarah Paulson a skvelý Sterling K. Brown na strane obžaloby a David Schwimmer ako jediný Simpsonov priateľ, ktorý si dokázal zachovať objektivitu.

Najneskôr od druhej série (prvá ma trochu nudila) som veľkým fanúšikom AHS a niektoré série zbožňujem (Asylum), ale Roanoke je nočná mora. Prvá polovica skvelá. Najnormálnejšie postavy v celej histórii seriálu (konečne!), výborná zápletka (legendárna „stratená“ kolónia patrí k najvzrušujúcejším americkým záhadám), famózny Prasohlav, Chenovci a tradične výborné výkony skoro všetkých zúčastnených (samozrejme v čele s Kathy Bates, ktorá si tieto psychopatické postavy fakt brutálne užíva). A potom to príde. Zlom, reštart a druhá polovica série, ktorá je vyložene žalostná, hrozná, otrasná. Nebudem spoilerovať, ale je to číra katastrofa. Mimoriadne nesympatické postavy s nulovým IQ, nepríjemné herecké výkony a scenáre museli byť napísané za pár hodín (ak nie, potom si ich obdivuhodnú odfláknutosť NEVIEM vysvetliť, asi mimozemšťania). Ku koncu už to bolo vyložené utrpenie. Roanoke sú v podstate, keď sa to tak vezme, dve série v jednej. Tá prvá je super. Druhá nie.

Stokerova kniha ma nikdy nebavila. S výnimkou lodnej pasáže. Peklo v podpalubí lode Demeter ale v Argentovom filme nie je. Čo by nemuselo prekážať, keďže príbeh je tak notoricky známy, že drobný experiment mu môže len pomôcť. To sa ale nestalo. Snímka má dve hodiny a cítil som sa ako po maratóne piatich filmov pustených bez prestávky po sebe. Herci sú hrozní (vrátane Rutgera Hauera ako Van Helsinga, Thomasa Kretschmanna ako Drakulu a režisérovej dcéry Asie z xXx), výprava „klasické Taliansko“ (= umelohmotné kulisy, uličky zaplnené troma štatistami v kostýmoch z lacnej televíznej rozprávky, mdlý nočný les), počítačové efekty zlo najhrubšieho kalibru, príbeh ma absolútne nebavil a že sa občas objaví nahota/gore, to mi ozaj ku šťastiu nestačí. Toto v mojich očiach fakt nemá ani na mizerné 2*.

Žiadny zázrak, ale na rozdiel od pôvodnej (príšernej) série tu aspoň nenarazíte na trápne pokusy o humor. Samotný leprechaun vyzerá niečo ako E.T. skrížený s niečím z Pádu do tmy. Nevšimol som si prítomnosť (v pôvodnej sérii kľúčových) štvorlístkov, ale to ma skôr potešilo, než rozladilo. V rebootu ide o smrteľne vážnu postavu, ktorá neblbne, nerozpráva a vidíme ju len občas. Plusom je i brutalita jednotlivých úmrtí. Bohužiaľ, scenár je hlboko podpriemerný. Poznáte to: noc, neustále niekto pred niekým/niečím uteká, kričí, plače, hystericky reve, občas niekto umrie, iné postavy sa zabarikádujú v dome, potom barikáda povolí a bojuje sa odznova, stále noc, útek po lúke, útek v lese, ukrývanie (neúspešné) sa pred netvorom a pravdaže nastúpenie do auta záchrancovi, ktorý je v skutočnosti ešte horší, ako Leprechaun.

Jedným z najrozšírenejších klišé v akčných scénach je rozbitie fľaše o hlavu. Guillermo del Toro to ale povedal jasne. "Videl som to a nedá sa to; nerozbijete fľašu o ľudskú hlavu, ak nie ste Terminátor." Prvý film, v ktorom to bolo použité, bol Faunov labyrint. Druhý Medzi náhrobnými kameňmi. Nielen tento detail vypovedá o tom, že tvorcovia vedeli, čo robia. I v iných veciach sú osviežujúco inovatívni (zastrelenie únoscu predtým, ako svetu oznámi svoju chorú motiváciu). Vcelku originálny je aj hrdinov mladý pomocník, alkoholické vsuvky zo „sedení“ alebo flashback o tom, ako V SKUTOČNOSTI dopadla prestrelka z úvodu. Dosť mi to pripomenulo Jacka Reachera: strašný úvodný zločin, ale napriek tomu príbehu nechýba istý typ humoru a hrdina občas dostane nakladačku, ale viete, že vyhrá. Temné ako rana do hlavy.

Raz do roka chodím na povinnú zubnú prehliadku. Občas sa mi na pár zuboch objaví povlak. Je neškodný, ale ak by som ho neodstránil, časom by z neho mohla byť paradentóza. Nie je to bolestivé... ale ani príjemné. Ako Chlapčenstvo. Od Linklatera zbožňujem Pred súmrakom a Školu ro(c)ku, ale toto bola strašná nuda. Prvých 30 minút je príjemne „autenticky poetických“ a posledných 30 silných (obaja rodičia majú pôsobivé preslovy o živote). Ale medzi tým je hodina a pol, ktorá sa nedá vydržať. Nesympatickí herci, nezaujímavý scenár (ak vôbec za tých 12 rokov nejaký mali) a všetko, čo na Američanoch nemáte radi (posadnutosť zbraňami, Ježišom a futbalom). Istý typ zábavnosti film získa len v momentoch, keď na scénu napochoduje žoviálny Ethan Hawke (a to už je čo povedať, pretože ho pokladám za jedného z najnesympatickejších hercov Hollywoodu). Fajn je tiež Zoe Graham ako Sheena; ak by raz vznikol jej porno-spin-off, dal by som mu určite 80 %. Nejde o to, že sa vo filme „nič moc“ nedeje. Nevyžadujem od každého filmu koniec sveta. Ale toto bola ozaj nuda. Škody napáchala aj neprehľadnosť (vo filme chýbajú titulky „o rok neskôr“ a podobne) a chaos v postavách. Nevedel som, že keď sa na konci objavila postaršia žena, či to bola niektorá z postáv z predchádzajúcich rokov, len zostarnutá a pribrala, alebo šlo o doteraz v deji sa nevyskytujúcu postavu. Napriek sklamaniu by som na Linklaterovom mieste pokračoval v Masonovom sledovaní aj v nasledujúcich desaťročiach. Možno sa na to časom bude dať pozerať.