Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (6 310)

plakát

Není co ztratit (1997) 

Vzhľadom na účasť Martina Lawrencea kultivovaný sitkomový humor (až na ten "vulgárny slang z ulice"). S dlháňom Timom "Andym" Robbinsom mu to pristane, ale ešte viac boduje zmagorená dvojka John C. McGinley a Giancarlo Esposito. Svet rúcajúca komédia vyzerá inak, ale v záplave ostatných "ľahkých" filmov to nie je najhoršie. Prijateľná buddy road movie s jedným takmer excelentným tanečným číslom (režisér Steve Oedekerk osobne).

plakát

Dolores Claiborneová (1995) 

„Lenže ak človek padá, nepadne zo dňa na deň. Padá v priebehu rokov." Strhujúca filmová adaptácia pravdupovediac nie najgeniálnejšej novely Stephena Kinga. Snímka divákom predstavuje jednu z najsilnejších ženských hrdiniek americkej kinematografie a zároveň sa jedná o akési "ospravedlnenie" pre fenomenálne úžasnú a jedinečnú Kathy Bates, ktorá v predchádzajúcej kingovke Misery nesmie zomrieť dostala takú sku*venú rolu, že by z toho jednému zliezla koža z tváre. Tentokrát sa predstavuje ako Dolores - týraná, no napriek tomu (alebo práve preto?) mimoriadne silná žena, ktorá za žiadnych okolností nedopustí, aby dobehol rovnaký osud aj jej dospievajúcu dcéru Selenu. Fascinujúca mainská sychravá atmosféra (to more!) a výborné herecké výkony. Okrem parádnej Kathy Bates fenomenálne mrazivo-desivá Judy Parfitt, ale od veci prekvapivo nie sú ani ničomný úbožiak David Strathairn, odporne posadnutý Christopher Plummer (ktorý ale, keď sa to tak vezme, hrá najkladnejšiu postavu v celom filme!), Bob Gunton v dojemnom (ak vezmeme do úvahy to, čo postváral vo Vykúpení z väznice Shawshank) cameu, krehká bábika Jennifer Jason Leigh ako keby čakajúca na poslednú ranu od života a v neposlednom rade aj milý John C. Reilly. K tomu nezabudnuteľné scény (v banke, na trajekte, s valčekom v ruke...) a veľmi silná neprikrášlená myšlienka o tom, že matky za istých okolností môžu (musia) byť najväčšie suky na svete. Jedna z mojich najobľúbenejších filmových kingoviek s vizuálne podmanivou spracovaním zatmením slnka.

plakát

Divoká řeka (1994) 

„Viete, čo je to hypotermia?“ Toto vodné dobrodružstvo Curtisa Hansona, kde sú až príliš jasne rozdelené strany dobra a zla, som vždy mal rád. Zároveň som si však zakaždým plne uvedomoval, aké je to veľké klišé. Navyše, David Strathairn, malý Joseph Mazzello a John C. Reilly sú skôr do počtu (Benjamin Bratt je prekvapivo dobrý, ale dlho na plátne nepobudne). Na mierny nadpriemer je snímka vyťahovaná predovšetkým vynikajúcimi výkonmi Meryl Streep a spoľahlivého Kevina Bacona, realistickými akčnými scénami (herci väčšinu splavovacích scén zvládli sami), pôvabná hudba a predovšetkým prekrásna, majestátna výprava krásnych a silných hôr a spenených riek, ktoré cez ne dravo pretekajú a nemilosrdne zabíjajú slabých a nepripravených. Stačilo málo a skončilo by to ako o rok staršia a podstatne horšia (a televízna) Vražda na Rio Grande.

plakát

Muž bez stínu (2000) 

"Nemôžeme urobiť nič viac?" - "Začnite si baliť veci z kancelárie." Verhoeven po príchode do USA natočil trháky RoboCop, Total Recall a Základný inštinkt, ale prepadákom Showgirls nechtiac zničil mnohé z toho, čo dotyčnými troma hitmi dokázal vybudovať. Chcel sa zahojiť návratom k sci-fi, ale Vesmírna pechota napokon zarobila menej, než čakal. A tak sa následne vrátil... s ďalšou sci-fi. Žiaľ ani to nebol taký úspech, ako sa čakalo; pri rozpočte 95 miliónov ich Muž bez tieňa nezvládol na celom svete zarobiť ani 12O. Verhoeven po náročnom natáčaní a opäť pomerne slabom úspechu v kinách hodil flintu do žita a vrátil sa domov, kde natočil Čiernu knihu. Pritom Muž bez tieňa si úspech zaslúžil. Je to znepokojivý, drsný a atmosférický stalkerovský sci-fi triler plný nielen nenápadne umiestnených škandálov (penis, vtip o Supermanovi), ale najmä v dobe premiéry grandióznych, nepochybne revolučných (a teda neuveriteľných) efektov. Verhoeven poskytol drastickú réžiu, Kevin Bacon skvelý výkon, scenár vtedy populárneho remeselníka Andrewa W. Marlowa (Koniec dní, Air Force One) je príjemne nepredvídateľný a nečakane ostrý. Napriek tomu snímka nie je až taká explicitná, ako mohla byť. Rapídne sa prestrihalo nielen zabitie psa, ale scéna znásilnenia bola rovno komplet vystrihnutá a objavila sa až na DVD medzi bonusmi (napokon však nie je zďaleka taká úchylná, ako sme čakali, pokojne vo filme mohla zostať). Kino Považan NMnV 2000

plakát

Svatý (1997) 

Keď Paramount videl, aké komerčné úspechy dosahuje konkurencia špionážnymi sériami Jack Ryan (Jasné nebezpečenstvo, Vysoká hra patriotov) a James Bond (ktorého 2 roky dozadu úspešne zresuscitovali parádnym trhákom Zlaté oko), rozhodol sa poobzerať. A zbadal literárnu špionážnu sériu Leslieho Charterisa (ktorá už v minulosti bola sfilmovaná v podobe seriálu zo 60. rokov, paradoxne s neskorším agentom OO7 Rogerom Mooreom). A rozhodne nešetril a šiel na istotu. Čo len dokazuje, že aj keď nešetríte a idete na istotu, môže to dopadnúť ako pekný prúser a totálny malér. Pritom pred natáčaním to skutočne vyzeralo skvostne. Producenti do projektu naliali štedrých 68 miliónov, na réžiu najali tvorcu oboch trhákov o Jackovi Ryanovi, scenár písal autor hitov Jumanji a Smrtonosná pasca 3 (ktorého prekvapivo posadili za jeden stôl spolu s podstatne ambicióznejším scenáristom Vlka, Mysu hrôzy a Arachnofóbie) a do titulnej úlohy obsadili pár (zlých?) snov: Vala Kilmera (večne problémového týpka práve sa nachádzajúceho v tej lepšej časti svojej problémovej kariéry – Batman navždy, Lovci levov, Horlivosť) a Elisabeth Shue (s čerstvou nomináciou na Oscara za Zanechať Las Vegas + majúcu vo filmografii kultovky Karate Kid a Návrat do budúcnosti 2 a 3). Hlavný problém Svätého je v tom, že... Nie. Viete čo? Ten film nemá jeden hlavný problém. Má ich niekoľko. Vlastne má iba problémy. Nemá skoro žiadne plusy. Fakt. Začnime réžiou, ktorá je príšerne stereotypná a nudná. Scenár hrozný, o ničom. Postavy skrz naskrz nesympatické a protivné (vrátane kladných). Akčné scény sú hrozné. Ruská výprava lacná, nevzhľadná, proste škaredá. Kilmer je úplne mimo a Shue by síce mohla robiť reklamu na bieliacu zubnú pastu, ale tým to hasne. Relatívne vysoký rozpočet na filme príliš poznať nie je. Je to skrátka a dobre prúser ako vyšitý z rangu Reťazová reakcia a Ostrov Dr. Moreaua (tiež s Kilmerom, pýtam sa: je to náhoda?). Zo všetkého najhoršie sú však hrdinove trápne prezliekacie a maskérske momenty, ktoré sú ako zo zlého sna. Asi  sa nimi pokúšal tromfnúť podobné maniere Cruisea z Mission: Impossible, no je to ako porovnávať lodné delo s bublifukom. Reakcie divákov boli vskutku príšerné a hoci spisovateľ mal v talóne hneď niekoľko ďalších dobrodružstiev Simona Templara, vo filmovej sérii sa neprekvapivo nepokračovalo (celosvetová tržba neslávnych 108 miliónov, pravdupovediac čakal som asi o 80 menej). Až v r. 2017 Simon West (Con Air) natočil pilot k seriálu s Thomasom Kretschmannom, bol však natoľko nekvalitný, že televízia vznik seriálu okamžite stopla.

plakát

Velký Joe (1998) 

„Skrývačka mi nikdy nešla...“ Divák si hneď povie „rodinná kópia KING KONGA“. Faktom ale je, že snímka Rona Underwooda JOE (CHVENIE, DOBRODRUHOVIA Z VEĽKOMESTA) je v skutočnosti remake snímky z roku 1949. No tá zasa vznikla 16 roky po čierno-bielom KING KONGOVI (1933)... takže sme sa nakoniec predsa dostali k tomu, že to JE rodinná kópia KING KONGA. Nechýba švárny junák ani prsnaté nevinné dievča, ktoré treba zachrániť, obrovská rozumná gorila je polapená a vytrhnutá zo srdca svojej divočiny a vhodená do hnusného veľkomesta, kde trpí jej dušička, potom ale samozrejme utečie, začne demolovať mesto a keďže sme vo filme Walta Disneyho, môžete tipovať, či ju na konci zastrelia. Je to príjemné, hravé, má to peknú prírodu a triky, ale ani Theronovej prsia a Paxtonovo sympaťáctvo dosať dobre nezamaskujú priemerný scenár.

plakát

Twister (1996) 

Démonicky strhujúca atraktívna akčná šou, plná sympatických hrdinov (Huntová, Paxton, Hoffman, Davies), tvrdých ženských, rýchlych áut, hulákajúcej muziky, lietajúcich kráv, traktorov padajúcich z neba a pomaly sa dvíhajúceho vetra, ktorý predznamenáva príchod úžasného nepriateľa; zákerné tornádo v tomto filme má totiž osobnosť a rozum, hrdinov varuje a keď si nedajú napriek tomu povedať, začína ich krvilačne prenasledovať a zasahovať na citlivých miestach. Jan de Bont, Steven Spielberg a Michael Crichton v plnej poľnej. P.S. Pomôže znalosť ČARODEJNÍKA Z KRAJINY OZ.

plakát

Identita (2003) 

„Došlo tu ku konfliktu." - "To je nejaký nový policajný žargón pre ufiknutú hlavu?“ Skutočne neviem, či komentár obsahuje spoilery, ale Identita je takmer výborný psychologický hororový triler, ktorý si zaslúži prižmúriť oko nad priemernými hereckými výkonmi (s výnimkou nečakane charizmatickej a údernej dvojky Ray Liotta + John Cusack, ostatní „desiati černoškovia“ sú skôr do počtu) a komplikovaným scenárom. Komplikovaným scenárom? Vlastne ani neviem. Vďaka šokujúcemu koncu to však celé zrejme malo zmysel (hravý úvod á la Nezvratný osud bol síce super, ale neznalý záverečného rozuzlenia som si počas neho neustále mrmlal popod nos: „no moment, to už je priveľa“... no na konci to do seba zaklaplo). Samotný scenár, nech už si o ňom myslíme čokoľvek, je originálnou štúdiou extrémne ťažko psychicky chorej mysle. Ďalej už ani slovo! Mangold šľahá natoľko úžasnú daždivú atmosféru desivej noci, počas ktorej začnú umierať ľudia, že nemožno nebyť nadšený. Určite 4*.

plakát

Scary Movie 2 (2001) 

„Prineste mi vazelínu.“ Kým jednotka si brala na mušku slasher, dvojka (znova v réžii klanu Wayansovcov, odídení boli až v trojke) odkazuje na ghost house. Kým zo začiatku sľubuje náznak príbehu, postupne sa scenár dopracuje iba k tomu, že niekto v dome niekam pred niekým uteká a vy sa moc nechytáte. O príbeh nejde, len o vŕšenie brutálnych scénok jednu na druhú. Niektoré vtipy sú natoľko nezmyselne naťahované až za hranicu únosnosti, že som nevládal a, celý zúbožený, som sa MUSEL smiať (prvé stretnutie Cindy s komorníkom so znetvorenou rukou, komorník so znetvorenou rukou servíruje večeru, komorník so znetvorenou rukou si doberá hrdého mladíka na vozíku). Niektoré vtipy sú totálne hlúpe (znásilnenie neviditeľným, bitka s mačkou, závod vozíkov) a iné sú len „presnou“ kópiou zo slávnejšieho filmového titulu (od Johna Woo a HANNIBALA cez NEZVRATNÝ OSUD a TWISTER až po CHARLIEHO ANJELOV, či DETSKÚ HRU, hlavná dejová línia vykráda čierno-biele STRAŠENIE resp. remake s Liamom Neesonom ZÁMOK HRÔZY), ale je to taká kanonáda, že šokovanému divákovi neostáva nič iné, len to alebo vypnú ... alebo sa smiať. Nebude to smiech bolesti, zúfalstva ani totálneho nešťastia... ale nebude k nemu mať ďaleko.

plakát

Řidič slečny Daisy (1989) 

„Ja už tiež odchádzam, madam.“ – „Výborne!““ Poetická, úsmevná, humorná ale i vážna a veľmi smutná nostalgická historka o vzťahu, ktorý naprieč desaťročiami nikdy nebol ani raz otvorene pomenovaný. Austrálsky režisér Bruce Beresford následne začal v Hollywoode robiť kávoviny typu matného trileru DVOJNÁSOBNÉ OBVINENIE s Ashley Judd, ale ŠOFÉR SLEČNY DAISY je klasika. Okrem nenápadných (no o to špičkovejších) masiek, jej dominuje ľahká atmosféra, podmanivá vizuálna stránka (dobové retro kostýmy, autá, rekvizity, exteriéry, interiéry), vynikajúce dialógy, svojrázny vzťah a výborné herecké výkony ako Jessici Tandy, tak samozrejme Morgana Freemana (hral už v divadelnej predlohe) a Dana Aykroyda ako syna. Freemanovi tieto úlohy idúce naprieč desaťročiami veľmi svedčia (Vykúpenie z väznice Shawshank).