Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Krátkometrážní
  • Komedie
  • Animovaný
  • Dokumentární

Recenze (111)

plakát

Elvis (2022) 

Viac ako rozprávanie cez postavu manažéra ma zaujala kamera a strihové montáže v úvode. Na ne som si trošku ťažšie zvykala, no po chvíli som sa naladila na rovnakú vlnu. Keby som to mala zhrnúť v jednoduchosti, film Elvis je pre mňa najmä psychedelickým zážitkom, ktorý bolo nespochybniteľne zámerom vyvolať (čo pre mňa metaforicky súvisí s rockenrolom a nadšením, ktoré zažívali fanúšikovia). Je však otázkou, či sa človek dokáže naladiť alebo nie. Austin je sexoš a, otvorene, na zábery jeho vrtiaceho rozkroku som sa dívala s úsmevom. Filmu sa nezaprie obrovské úsilie a vydarená práca. Čosi mi však k piatim hviezdičkám chýba, možno je to z časti typickou americkou formulkou, ktorá mi vadí, pretože som sama očakávala snímku v štýle Amadea. Záver hodnotím ako najsilnejší okamih celého filmu - dojal ma, no slzy nepriniesol. Stále ide o jeden z prepracovanejších a tiež prehrotenejších hudobných životopisných drám, kde zaradzujem aj Bohemian Rhapsody. Neviem sa dočkať, kedy niečo podobné uvidím o Michaelovi Jacksonovi. Na ten zážitok si počkám.

plakát

Kde je Anne Franková (2021) 

Veľká téma na skromnom príbehu. Komorný začiatok šikovne predstavuje Anninu kamarátku Kitty a neskôr aj Annu. Linka Anny je najzaujímavejšia, najmä z pohľadu odkrývania jej vnímania ku všetkým postavičkám v úkryte. Roviny dotýkajúce sa problematiky utečencov sú veľmi aktuálne, čím sa snímka obratne vyhýba škatuľkovaniu a uplatňuje fungujúce presahy do prítomnosti. Sklamanie ma zastihlo, keď sa z predstavy začínala stávať skutočnosť, až sme sa ocitli v prehnane honosnom vyvrcholení, ktoré sa snaží riešiť nevyriešiteľnú tému. Okrem tohto (pre mňa) problému je film Kde je Anna Franková? určite veľmi precíznou animáciou s nádhernými pozadiami a skvelou štylizáciou.

plakát

Deníček moderního fotra (2021) 

Rozpaky. Prvá polovica snímky úžasne nápaditá a vtipná, zručne natočené subjektívne pohľady, ktoré ma úprimne bavili. Svižné tempo a práca so zvukom sú príjemné prvky, aj keď občas to hraničilo s prehnanými, až animačnými pohybmi. Niekedy v polovici Deníka moderního fotra sa prelomila kreatívna nálada a pomaly upadal do crazy romantickej komédie, ktorej šat filmu k záveru vôbec nesvedčal. Jeho cieľová skupina je pre mňa záhadou; pre rodičov o rodičovských problémoch, v kombinácii s gagovými situáciami pre detské publikum. Tieto dve skupiny film spojuje niekedy trošku násilne, čo dospelej osobe hneď udrie do očí. Dobrou stránkou je Jiří Mádl s tak veľavravnou tvárou, že sa zasmeje aj ten, ktorý deti nikdy nezažil.

plakát

Sněhulák (1982) 

Príjemná cesta jedináčika s novým zázračným priateľom, ktorý mu ukazuje divy sveta. Vyzdvihujem hudbu, ktorá skvelo ladila s dejom. Ach, ako mám rada tieto animácie! V tomto prípade mi trochu vadilo, že sa vo fantáziách neprehlbuje postava chlapca, ostáva iba v rovinách: sám = smutný; so snehuliakom = veselý. Krátka snímka určite spadá do zaradenia “vianočná”, aj keď by témou samoty mohla byť aktuálna vždy. 3,5*

plakát

K zemi hleď! (2021) 

Satira našej spoločnosti na pravom mieste, avšak mnoho momentov ťaží prehnaná komika. Leonardo - zaujímavý charakter, Jennifer je skvelá Jennifer, no postavy Streepovej a jej kolegov sú prehnane, až odpudzujúco ploché. Hovorí sa: Film je iba tak dobrý, ako je dobre vykreslená záporná postava. Alebo tak nejako. Krásny moment modlenia na kolenách pri padajúcej kométe zažíva postava Thimotheé-a. Film má dobrú myšlienku, záver pri poslednej večeri to však nedohnal. 3,4*

plakát

Annette (2021) 

Veľmi zaujímavá snímka, ktorá jednoznačne upúta atmosférou už od začiatku. Adam Driver - perfektný, živá Annette v závere - dokonalá. Občas mi vadilo, že texty hudobných vsuviek neponúkali žiadny iný kontext, ale popisovali túžby a plány veľmi explicitne (tiež sa, pre mňa iritujúco, opakovali tie isté základné slová). A titulky so štábom sú super!

plakát

Rivalové (2013) 

Nerada to uznávam, ale na to, pod akým silným vplyvom typického amerického mainstreamu film je, mi jeho postavy prišli veľmi sympatické; až tak, že sa prikloním ku štyrom hviezdičkám. Ako divácka jednohubka s napätím je to fajn, avšak nečakajte nič prevratné.

plakát

Xala (1975) 

Spolu s výkonom nehercov, ktorí podľa mňa trochu kazili zážitok, je film akousi tlmenou tragikomédiou z Afriky, kde sa vyzdvihujú najmä korene národa. Xala obsahuje veľmi zaujímavé, iné myšlienky, ktoré sa u nás nezvyknú filmovať. Pomalosť a minutáž snímke avšak neprospievajú.

plakát

A co dále, Baltazare (1966) 

A čo ďalej, Baltazár by prospelo menšie množstvo postáv (trochu som sa strácala vo vzájomných vzťahoch, jediná jasná bola Marie a jej “chlapci”). Každopádne, z Bressonových filmov cítim istú rozprávačskú naivitu, kde účel/myšlienky svätí prostriedky. Avšak, za zaujímavé považujem dialógy - všetky postavy sa vyjadrujú nesmierne jasne a hovoria presne to, čo si myslia alebo cítia. Sekvencia s chlebom v schránke v spojení s hladením Marie, zakončená trúbením, je skvelá; obávam sa však, že význam tohto spojenia neunikne len veľmi pozorným a chápavým divákom. Samej mi chvíľu trvalo, kým som si to uvedomila. Zároveň oceňujem somárika Baltazára, z ktorého v cirkuse bolo naozaj cítiť strach, hoci nepovedal ani slovo.

plakát

Úkryt (2002) 

Film občas trpí výberom takých činov, ktoré vyzerajú dobre na plátne, namiesto výberom tých, ktoré sú logické. Avšak stále ide o pomerne kvalitný thriller, kde väčšina vecí dáva zmysel. Väčšina.