Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Komedie
  • Horor
  • Animovaný

Recenze (2 465)

plakát

Přání smrti (2018) 

V tomto prípade vôbec netreba riešiť, že sa jedná o remake, táto téma je už dlhé roky tak používaná, že pri inom názve by ma to ani nenapadlo, hlavne, že to dopadlo dobre a Bruce Willis natočil po dlhej dobe zase dobrý a plnohodnotný film. Mňa táto téma nikdy neprestane baviť, branie spravodlivosti do vlastných rúk je vždy dostatočne atraktívne, no v podaní Eliho Rotha som sa predsa len trochu obával, aby to už neprehnal a neurobil z toho nejakú nechcenú paródiu, ale našťastie aj on to zvládol celkom so cťou. Film sa dokonca dlhší čas tvári až moc vážne a celkom sa mu to aj darí, predstavenie rodiny prebehne tak, aby sa k nim aj dali vytvoriť nejaké sympatie a síce škoda, že emócie vôbec nefungujú, ale to sa aj tak podarí len zriedka, takže som s tým nemal problém. A potom sa to už rozbehne, Bruce Willis vezme spravodlivosť do vlastných rúk a síce už pritom nepôsobí tak, ako v starých dobrých časoch, ale predsa len to dokáže uhrať a prial som mu, aby ich všetkých dostal. Tu dejovo nemá čo prekvapiť, ale presne tento štýl mám rád, občasné likvidácie zločincov, hľadanie tých pravých, vyšetrovanie pomstiteľa a samozrejme celá tá morálna stránka. Toto bola stávka na istotu a tak to aj vyšlo, film ma bavil od začiatku až do konca. Moc nesklame ani obsadenie, ako som spomínal, Bruce Willis a jeho rodina sú v poriadku, poteší Dean Norris ako vyšetrovateľ a aj brat hlavného hrdinu Vincent D'Onofrio, ale chcelo by to lepších záporákov, tu ich divák na rozdiel od väčšiny podobných filmov vopred nepozná a tak ich treba najprv nájsť, ale ani celkovo mi neprišli až tak slizkí, aby som si vychutnával ich odstránenie. Úplne v poriadku je akcia, toto nie je akčný film, ale hlavne relatívne uveriteľný thriller, takže žiadne veľké akcie sa tu čakať nedajú, ale všetky akčné scény sú dobre zvládnuté, likvidácie pôsobia pomerne drsne, priestrely efektne a síce to finále v dome sa mi už zdalo poriadne béčkové, ale aj toto je v poriadku, ja som si tohto Willisa, ktorý všetkých postrieľa štýlovo užil. Režijne s filmom nakoniec nemám väčší problém, Eli Roth sa tu držal na uzde a tak túto serióznu zápletku v rámci možností udržal aj v tej serióznej rovine, vizuál je v poriadku, úmrtia krvavé, len tu mohli byť navyše aj tie emócie. Takže celkovo si určite nesťažujem, na túto tému som videl aj lepšie filmy, ale rovnako aj horšie, tu som sa bavil a som rád, že ani Bruce Willis nie je ešte úplne mimo. 73%

plakát

Deadpool 2 (2018) 

Prvý diel nebol zlý, ale nebolo to nič, čo by ma výraznejšie bavilo, ale na toto pokračovanie som sa vďaka skvelej kampani a faktu, že tentoraz už tvorcovia neboli obmedzovaní menším rozpočtom a tak sa mohli utrhnúť z reťaze aj tak dosť tešil a už je to predsa len podstatne lepšie. A pritom to ani vôbec nie je tak prehnane uletené, ako som čakal, je to jednoducho len väčšia jednotka, ale s opravenými chybami. Tá bola málo akčná, ale zase beriem, že za to mohol aj ten na pomery žánru nižší rozpočet, no zase chcela byť prehnane vtipná a toto film len zbytočne kazilo, väčšina humoru išla mimo mňa a aj tých pár dobrých hlášok sa v tej kadencii nudných rýchlo stratilo. Tohto sa už tu tvorcovia vyvarovali a celé mi to už prišlo ako správna akčná komédia s ideálne dávkovanou akciou a aj humorom. Dejovo to samozrejme nie je žiadny zázrak, ktorý by dokázal prekvapiť, ale presne toto som aj chcel, film má perfektné tempo, tie dve hodiny ubehnú mimoriadne rýchlo a celé mi to pripadalo také rozmanité, akoby bol film rozdelený na jednotlivé kapitoly, kedy je vždy prioritou niečo iné. Takto to možno nepôsobí až tak súvislo a o nejakej výraznejšej gradácii sa tu tiež moc hovoriť nedá, ale pri filme tohto typu mi to úplne vyhovuje, je to pestré, svižné a neustále si to drží svoju úroveň. Omnoho lepšie sú na tom aj postavy, Ryan Reynolds ako Deadpool sa tu už nemusel vyvíjať, takže je s ním zábava po celý čas, dokonca aj vtedy, keď len túži po smrti, Josh Brolin tu predstavuje parádneho žoldniera budúcnosti a k tomu Zazie Beetz ako Domino. Títo traja tu vytvorili skvelú zostavu, fungujú spolu, ale ešte lepšie samostatne, ich scény ma bavili najviac. Ale ani zvyšku nemám čo vytknúť, ale je to už len také krovie, ktoré im nahráva. Podstatne lepšie je na tom aj akcia, síce sa tu nenájde ani jedna, ktorá by mi vyrazila dych a mal chuť ju rýchlo vidieť znovu, ale je jej tu dosť, je rozmanitá, perfektne natočená a dobre rozložená po celom filme. Len mohla byť drsnejšia, film má síce eRkový rating a tak krvi je tu celkom dosť, ale nie v tom drsnom štýle, aký mám radšej. Ale celkovo ma tu akcia určite bavila, ponúkne skvelú naháňačku, pár tvrdých súbojov, v ktorých sa predvedie hlavne Josh Brolin ako Cable a slušné prestrelky. A ako som spomínal, lepšie mi sadol aj humor, už to nie je taká kadencia väčšinou nudných hlášok, ale tu mi to celé prišlo omnoho trefnejšie a údernejšie a je tu omnoho viac narážok na popkultúru. Nie je to ten typ filmu, pri ktorom by som sa dokázal smiať nahlas, ale úsmev na tvári mi vydržal prakticky po celý čas. Ale výsadok X-Force teda stál za to, tu som sa už musel smiať. Režijne tu ani nie je cítiť zmenu, film si zachoval rovnaký štýl, len je to trochu veľkolepejšie. Takže ani tentoraz sa u mňa žiadny kultový hit nekoná, ale na rozdiel od jednotky si tento film s radosťou pozriem znovu, bavil som sa nepretržite a prípadnú trojku si určite nenechám ujsť, pričom dúfam, že sa zase vrátia aj Cable a Domino, tí boli skvelí. 77%

plakát

Pomsta (2017) 

Francúzi drsné thrillery vedia, ale Pomsta sa možno až moc snaží pripomínať americké podobné filmy, čo nie je úplne na škodu, ale predsa len ten ich pôvodný štýl mi sedel viac. Zápletka je úplne štandardná, aj keď tentoraz mi prišla aj trochu realistickejšia, mladá žena je znásilnená milencovým priateľom a keďže ohrozuje aj jeho povesť, rozhodne sa jej radšej zbaviť, čo sa ale nepodarí. Takto to aspoň nepôsobí tak neosobne, ako vo väčšine podobných filmoch. Ale dejovo to už priamočiarejšie ani byť nemohlo, celý film je vlastne lov na púšti, kde ale nie je jasné, kto je vlastne lovec a kto korisť, neustále je vo výhode iná strana, no inak tu nemá absolútne čo prekvapovať, film si ide celý čas svojou jasne vytýčenou cestou bez akejkoľvek odbočky. Aj takto sa mi na to pozeralo dobre, ale predsa len o výraznejšej spokojnosti sa tu hovoriť nedá, na to by to muselo byť aspoň trochu nápaditejšie a prekvapivejšie. Aspoň že režisér sa to snažil neustále ozvláštňovať rôznymi maličkosťami, ktoré síce pre dej nemali žiadny význám, ale páčili sa mi, napríklad taký pohľad na mravca, okolo ktorého vyteká krv. A podobných drobností je tu plno, takže som sa vlastne po celý film najviac netešil na vývoj deja alebo násilné scény, ale práve na takéto drobnosti. Samotné prevedenie pomsty ale pôsobí trochu rozporuplne. Na jednu stranu je to poriadne krvavé, vlastne až moc, lebo postavy tu stratia teda riadne množstvo krvi a pritom stále takmer v pohode fungujú, ale mrzí ma, že drsné scény viac vynikajú v tej masochistickej, než sadistickej rovine. Na také ošetrovanie si zranenia v jaskyni alebo snaha vybrať črep z nohy sa len tak nezabudne, to pôsobilo dosť drsne, ale keď už niekto niekoho zabije alebo zraní, tak mi to zase až tak zaujímavé neprišlo. Ale celkovo sú všetky tie akčné scény výborne natočené a s realistickými efektami. Postavy nie sú zlé, ale mohli byť aj trochu lepšie. Celý film tvoria len štyri postavy, hlavná hrdinka je síce pekná, ale za to, čo sa jej stalo si mohla predsa len aj trochu sama a navyše som jej to moc neveril a muži zase mohli byť vybraní trochu slizkejšie, aby som im aj prial len to najhoršie, táto zostava mi prišla celkom sympatická. A tak ako som spomínal, najlepšie na celom filme je réžia, nielen, že vizuálna a technická stránka sú skvelé, ale ešte aj to plno drobných nápadov. Takže Pomsta nie je film, ktorý by som v rámci žánru dokázal doporučiť, ale som rád, že som si to pozrel, nenudil som sa a plno momentov tu vynikne. 65%

plakát

Znovu zrozen (2016) 

Tak už si aj Japonsko chcelo vytvoriť svoj prelomový bojový film s nezvyklým spôsobom boja, ale nešli na to dobre a v konkurencii nakoniec neobstojí. V týchto filmoch samozrejme neočakávam prelomový príbeh, stačí mi kľudne niečo jednoduché a priamočiare, len nech aspoň trochu fungujú motivácie postáv, ale ani to sa tu nepodarilo. Ten samotný základ o špičkovom zabijakovi, ktorý žije v ústraní a priatelí sa s malým dievčaťom, no jeho identita je prezradená a začnú po ňom ísť prakticky všetci sa mi ešte pozdával, ale ten zvyšok už nestojí za nič. Samotnému zabijakovi bolo prakticky všetko jedno, takže ani únos dievčaťa ho nijak nepoznamenal a tak som ho bral len ako takého sadistu, ktorého baví zabíjanie, čo teda nie je dobrá voľba pre film. No ani protivníci vôbec nefungujú, tu som celý čas neprišiel na to, prečo ho vlastne chcela druhá strana odstrániť, bol to len úplne neškodný človek niekde v ústraní, ktorému sa nikto nepotreboval pomstiť, jednoducho len tak po ňom šli. Takže síce nemôžem povedať, že by som sa nudil, ale inak tu dejovo nie je vôbec o čo stáť. A teraz už k samotnej akcii, ktorá síce nie je zlá, ale k nejakému nadšeniu to má teda poriadne ďaleko. Musím ju ale rozdeliť na dve polovice. Zatiaľ čo v tej prvej sa objavuje iba občas, ale tu sa mi dosť páčila, všetky strety s protivníkmi sú efektné, rozmanité a hlavný hrdina svojich protivníkov likviduje nápadito, drsne a až tak oku lahodiaco, ako sa pri tom pohybuje. Ale v tej druhej je jej síce omnoho viac, ale už mi štýlom moc nevyhovovala, tu sa už neustále bojuje v lese proti presile a niečo podobné sa už dalo vidieť mnohokrát a aj v lepšom prevedení. Hlavný hrdina sa síce stále pohybuje výborne, ale tu už chýba akýkoľvek nápad a ani tie drsnosti moc nefungujú, hlavne tie podrezania sú až príliš rýchle a umelé a tak som to už vlastne dopozeral len zo zotrvačnosti. Takže po akčnej stránke chválim len tých pár krátkych stretov z prvej polovice, ako hlavne nenápadné likvidácie na verejnosti alebo likvidovanie nabiehajúcich protivníkov v uličke, ale vlastne aj tie ostatné. Obsadenie ma tiež v ničom nezaujalo, hlavný hrdina sa síce vie hýbať, ale inak ma vôbec nezaujímal, či už jeho postava, ale aj charizma a prejav, dievča je nevýrazné a záporáci nestoja za nič. Možno až na tú bojovníčku, ale tá moc priestoru nedostane. Režijne je to tiež prinajlepšom priemer a ani tá akcia nie je najlepšie natočená, kamera, strih a aj efekty občas zaostávajú. Takže žiadna žánrová revolúcia sa rozhodne nekoná, Re:Born je len ďalší z mnohých nevýrazných bojových filmov, ktorý síce ponúkne pár dobrých akčných momentov, ale celkovo ma to zase tak moc nebavilo a za chvíľu zabudnem, že som to videl. 58%

plakát

Tiché místo (2018) 

Horor roku, ako som pôvodne čakal a dúfal sa nakoniec nekoná, ale že by som bol výraznejšie sklamaný, tak to tiež určite nie. Film síce využíva skvelý nápad, ale aj tak hlavným a vlastne aj jediným väčším problémom zostáva samotný dej. Zase nemôžem povedať, že by bol zlý, ten potrebný štandard si splní, ale tým to aj končí, v priebehu filmu vôbec nič neprekvapí, neustále si ide v očakávanom smere, je to jednoducho až moc predvídateľné a komorné. Nutne by to potrebovalo nejaké, kľudne aj menšie oživenie, či už nejaký dlhší flashback, krátke stretnutie s inou skupinou, alebo niečo podobné, čo by film nachvíľu trochu zatraktívnilo. Ale inak sa na to pozerá dobre, keďže film sa až moc spolieha na postavy a tie sa teda vydarili. Hlavne prvá polovica je prakticky taká rodinná dráma, ale samozrejme v takomto hororovom prostredí, kedy sa rieši len každodenný život a vzťahy medzi nimi. Duo rodičov, teda Emily Blunt a John Krasinsky sú výborní, ale o moc nezaostávajú ani deti, jedine chlapec je trochu menej výrazný, ale páčila sa mi Millicent Simmonds, tá to dobre zahrala a jej postava ma bavila. Druhá polovica už výrazne zakčnie a postavám už ide takmer neustále o život, na čo sa tiež stále dobre pozerá, ale rovnako ako zvyšok filmu tu nič neprekvapí. A to platí aj o obyčajnom závere. Ale ten samotný nápad so zvukom je prevedený vynikajúco, na tomto si dali tvorcovia veľmi záležať a vyšlo im to. Tu sa dá celý čas všímať a užívať si tú neobyčajnú prácu so zvukom. Hororová stránka je ale tiež trochu rozporuplná. Atmosféra je taká nezvyklá, ale sadla mi, skvelo funguje aj napätie, hlavne vždy, keď sa niečo pokazí, tak som tŕpol spolu s postavami, ale keď už sú netvory naplno v obraze, tak ma to až na nejakú výnimku zase tak moc nebralo. A ani vzhľadom sa mi moc nepáčili, lepšie fungovali v tej prvej polovici, keď ich bolo vidno len v náznakoch. Takže režijne tu nemám výhrad, John Krasinsky sa ukázal, ako talent, ktorý v tomto žánri ešte môže prekvapiť, vizuálnu stránku a dynamiku má zvládnutú bezchybne a vie si aj vybudovať napätie a chémiu medzi postavami, aj keď v tomto to mal predsa len trochu jednoduchšie, keďže tu hral s manželkou. A tak moje pôvodné očakávania určite neboli naplnené, na to by musel byť filmu trochu nápaditejší aj v iných ohľadoch, ako len v práci so zvukom a tak je to film skôr len na jedno pozretie, ale to som si celkom užil. 76%

plakát

Gieokeui bam (2017) 

Už dávno ma nejaký film tak nemiatol, že s akým žánrom mám vlastne tú česť, ale juhokórejská produkcia bola v kombinovaní žánrov vždy najlepšia a síce už to nie je presne to, čo bývalo, ale potvrdila to aj tentoraz. Forgotten vtiahne už od začiatku, už od úplne prvej sekvencie v aute trochu cítiť, že nie je všetko úplne v poriadku a po nasťahovaní do domu je to už jasné, film ponúkne viacero výborných motívov z odlišných žánrov a tak som si vôbec nebol istý, čo bude mať vlastne pre dej najpodstatnejší význam a aký žáner bude hlavný. Film miestami pripomína horor, mysteriózny film s tajomnou atmosférou, napínavý thriller alebo zaujímavú kriminálku a najlepšie je, že každý tento žáner funguje a sekvencie z jednotlivých žánrov som si užíval. No prednosť má aj tak nepredvídateľný dej s množstvom otázok a tak som bol veľmi zvedavý, ako sa bude vyvíjať. V druhej polovici už ale film niektoré tajomstvá odhalí, vrátane žánru, takže už možno trochu stratí na atraktivite, ale dejovo mi to aj tak prišlo veľmi zaujímavé a našťastie celkové vysvetlenie nie je až tak jednoduché, aby ho v rýchlosti prezradila nejaká pointa a tak jeho vysvetľovanie je postupné a podľa mňa veľmi dobre zvládnuté, pričom aj celkom originálne, s niečím takýmto som sa asi ešte nestretol. Síce si nie som istý, či som niečo takéto v úvode chcel, ale na konci som bol s vysvetlením spokojný. A aj úplný záver je typicky kórejský, takže tu si nemôžem sťažovať. Film sa môže oprieť aj o postavy, celá štvorčlenná rodina je dobre obsadená a aj veľmi dobre zahraná, prednosť majú očakávane hlavný hrdina a jeho brat, ale aj rodičia majú niečo do seba a napríklad taká sekvencia s matkou v daždi bola výborná. A okrem nich tu má nejaký priestor vlastne len polícia. Režijne je to očakávaný vysoký štandard, kde nemám čo vytknúť. Pred rokmi tvorila takéto filmy juhokórejská produkcia v podstatne väčšom množstve a možno aj kvalite, už to nie je, čo bývalo, ale Forgotten predsa len podstatne uspokojilo moju chuť po podobných filmoch, dobrá práca. 77%

plakát

Nikdys nebyl (2017) 

Filmy o pomste mám mimoriadne rád, ale rovnako oceňujem aj rôzne odlišné pohľady na bežné témy, vďaka čomu to už nie je len radová žánrovka, pričom aj pri tejto téme vzniklo takto niekoľko nezabudnuteľných kultov. Nikdy si nebol sa síce medzi ne nezaradí, ale stále sa jedná o dostatočne zaujímavé dielo. Na rozdiel od väčšiny podobných filmov tu hlavný hrdina nie je niekto, komu by som dokázal celkovo fandiť, toto je už regulérny psychopat a sadista, ktorý robí to, čo vie najlepšie, za čo ale z veľkej časti môžu jeho spomienky a skúsenosti, ale pre potreby filmu je to viac, než ideálne, bavilo ma tráviť čas v jeho spoločnosti a predsa len teraz koná za správnu vec, tak som mu prial, aby to dokázal. Nie je tu síce ten pravý motív pomsty, spočiatku ide vlastne hlavne o peniaze, ale keď mu už úloha prakticky skončí a už mu nemá kto zaplatiť, aj tak sa rozhodne konať správnu vec a dievča zachrániť. Dejovo je to síce jednoduché a priamočiare, ale tu má prednosť tá umelecká forma a tá sa mi páčila. Netreba tu síce premýšľať, ale je to dostatočne netradičné, nepríjemné v tých správnych častiach a zároveň to niekedy vyváži radikálne odlišná sekvencia, ako napríklad pochovanie blízkeho, toto bolo pekné. A tak po celý čas sa mi na to veľmi dobre pozeralo a tešil som sa, s čím ešte režisérka príde. V rámci obsadenia sa dá vlastne hodnotiť len Joaquin Phoenix, na ňom to celé stojí a tu si nemôžem sťažovať. Toho psychopata zahral skvelo a celkovo je jeho postava výborne zvládnutá a tí jeho vnútorní démoni boli cítiť. Poriadne rozporuplne ale pôsobí akčná stránka, na jednej strane oceňujem, že tu sú všetky akčné scény originálne podané a vizuálne dobre zvládnuté, hlavne sa mi páčila práca so strihom, kedy pribúdali mŕtvoly alebo sledovanie akcie z bezpečnostných kamier, ale rovnako pri filme s takýmto motívom by som to násilie chcel aj poriadne vidieť, ale toho sa tu divák nedočká. Takže akčnú stránku zároveň chválim, ale aj ma trochu mrzí, že som nedostal to, na čo sa pri podobných filmoch teším. A režijne tu vlastne nemám čo vytknúť, režisérka predviedla presne to, čo chcela, takže poriadne netradičný film s ohranou zápletkou, ale originálnym prevedením, ktorý stále niečím prekvapuje. Takže kult hodný mnohých pozretí to nie je, ale aj tak sa mi to dosť páčilo a s radosťou si film ešte pozriem. 75%

plakát

Antiporno (2016) 

Sono je jednoducho blázon, úchyl a génius, ale v tom najlepšom slova zmysle a Antiporno je toho ukážkovým príkladom. Snáď iba on dokáže natočiť takýto maximálne uletený, bizardný, ale pritom aj nápaditý a inteligentný film na takúto netypickú tému. A tak sa tu celý čas točí porno, dej sa odohráva prakticky len v dvoch, troch interiéroch, ale to celkové prevedenie je natoľko zaujímavé, že to vtiahne a celý čas som si to v rámci možností užíval. Samozrejme to nie je také priamočiare a povrchné, ako by sa možno dalo čakať a tak film toho ponúkne podstatne viac, dva odlišné pohľady na postavenie postáv, či už vo filme a mimo neho, ale hlavne sa mi páčili tie typické Sonove témy, zamýšľanie sa nad smrťou, je tu množstvo ponižovania a sebazhadzovania, ale presne v tej Sonovej forme, čo dokazuje záverečná scéna a riešenie vlastnej sexuality, hlavne kde to vlastne začalo, keď sa herečka rozhodla vybrať si takýto smer. Všetky tie spomienky na mladosť ma veľmi bavili a tie niektoré dialógové sekvencie a repliky nemali chybu. Tie samotné erotické scény tu presne plnia svoj účel, je ich tu síce pomerne dosť, ale všetky sú krátke a pre dej a vykreslenie postáv dosť podstatné, nepôsobí to tak samoúčelne, ako som čakal. Postavy ale nie sú až tak zaujímavé, ako by som chcel, Sono predtým obsadzoval známejších a aj lepších hercov, tu mi hlavná hrdinka neprišla moc sympatická, ale zase kto normálny by takúto úlohu aj prijal, skôr mi vyhovovala charizmatickejšia staršia herečka, ktorá to aj lepšie zahrala. A vizuálne je to očakávane veľmi kvalitná práca, na tomto si dáva Sono záležať, aj napriek minimálnej výprave to vyzerá skvelo. A vybral si aj hudbu, ktorou sa nedá nič pokaziť, Pachelbelov Canon alebo Beethovenova Polnočná sonáta môžem počúvať stále. Takže Antiporno síce neradím medzi tie pravé Sonove nezabudnuteľné filmy, na to je až moc komorný a krátky a tak toho nestihne ponúknuť až tak veľa, ale inak je to stále mimoriadne zaujímavý film a som určite rád, že som ho videl. 72%

plakát

Manhunt (2017) 

Na návrat Johna Woo k akčnému žánru som sa mimoriadne tešil, kedysi býval jeho kráľom, ale v poslednej dobe sa mi zdalo, že už mu to celkovo moc nejde, preto som bol v očakávaniach radšej trochu opatrnejší, ale že bude Manhunt až taký brak ma teda ani nenapadlo. A pritom na prvý pohľad to nevyzerá až tak zle a bolo cítiť, že sa snaží napodobiť svoje najslávnejšie filmy a tak tu opäť máme dvoch mužov na opačných stranách zákona, aj keď jeden z nich nie svojou vinou, ktorí po počiatočných problémoch predsa len spoja svoje sily a spriatelia sa a ani zápletka nie je najhoršia, útek pred políciou a zločineckou organizáciou a zároveň snaha očistiť svoje meno ma vždy bavili, ale v tomto filme je to teda mimoriadne zle prevedené. Nie je to ani tak nudné, dá sa povedať, že sa tu stále niečo deje, ale celé mi to prišlo, akoby nevydarená paródia na tie najlepšie režisérove filmy, má tu množstvo trademarkov, ale pôsobia v lepšom prípade zbytočne a v tom horšom až trápne a to je aj ten častejší prípad. A aby toho nebolo málo, ten nie úplne zle rozbehnutý dej je čím ďalej nezmyselnejší a to celé finále s lekárskym vylepšovaním ľudí ma už len znechutilo, ako z toho najtrápnejšieho béčka. Takže až na tie úplné základy je to teda poriadne nevydarené. Obsadenie nie je zlé, ale s postavami je to už trochu horšie. Hanyu Zhang je dobrý herec, ale do akčného filmu tohto typu sa absolútne nehodí, Masaharu Fukujama tiež nie je zlý, ale chémia medzi nimi vôbec nefunguje, takže som im neveril ani to priateľstvo. Určite poteší moja obľúbená juhokórejská herečka Ha Ji-Won, len nemala moc priestoru a sadlo mi aj japonské zloženie, hlavne Kunimura Jun a Ikeuchi Hiroyuki. Ale najväčším sklamaním je aj tak rozhodne akcia. John Woo ju kedysi zvládal dokonalo, to bola mimoriadna radosť sledovať, ale toto bolo riadne nezvládnuté. Akcia je rozmanitá, nájdu sa tu nejaké tie súboje, naháňačky a samozrejme hlavne prestrelky a aj keď choreografia nie je úplne zlá a dokonca prestrelka v dome na vidieku ju má veľmi dobrú, ako jediná v tomto pripomenie Woove klasiky, ale aj tak mi všetky prišli dosť mizerne natočené, zostrihané a často zbytočne digitálne, takže ma to vôbec nebavilo a nezaujímalo. Takže pre mňa mimoriadne sklamanie od príbehu, cez réžiu, akciu a ani tie postavy ma ani zďaleka tak nebavili, ako by som vzhľadom na obsadenie čakal. Jednoznačne najhorší film Johna Woo, ktorý nielen, že to najlepšie má dávno za sebou, ale hlavne mi príde, že sa v tom úplne stratil. Keby som čo i len tušil, že to bude takto zlé, určite by som to nepozeral, aby som si nepokazil dojem z môjho obdivovaného režiséra. 33%

plakát

Útěk z Hašimy (2017) 

Nemyslím si, že je úplne vhodné točiť citlivé témy na základe skutočných udalostí takýmto čisto komerčným, až blockbusterovým štýlom, s týmto som sa v juhokórejskej produkcii stretol už viackrát, pričom niekedy to vyjde lepšie a inokedy horšie a Battleship island je našťastie ten lepší prípad, ale aj tak celý čas cítiť, že v lepšom prevedení to mohlo byť omnoho pôsobivejšie. Tématika útlaku zo strany Japoncov ma vždy láka, tentoraz sa síce dej venuje len jednému ostrovu, ktorý je prakticky väzenská kolónia a pracovný tábor, ale aj tak to ponúkalo veľký potenciál pre všetky tie prvky, ktoré v tomto type filmu vedia zapôsobiť, ale moc sa s nimi nepracovalo. Ako taký obyčajný komerčný film to funguje bez problémov, aj napriek dĺžke je tempo filmu veľmi svižné, ponúkne plno postáv, ku ktorým sa aj dá vytvoriť nejaký vzťah, ale mohli mať aj lepšie rozdelený priestor, dejovo je to dostatočne zaujímavé, či už samotný život na ostrove, plánovanie úteku a podobne, to všetko je v poriadku a navyše som mal pocit, že úroveň filmu ide neustále len hore, pričom posledná tretina sa už teda prekvapivo dobre vydarila. Takže po celý čas ma to bavilo, ale pochvalu si film zaslúži len v rámci čisto komerčnej tvorby, inak to mohla byť prvotriedna surová dráma so všetkými svinstvami, ktoré Japonci páchali na obyvateľoch cudzích krajín, ale toto tu dostalo tak zanedbateľný priestor, že to vo filme ani nevynikne a je z toho skôr len taký väzenský veľkofilm. Inak obsadenie je výborné, tu sa našlo nespočet známych hercov, ktorých vždy rád vidím, ale tie postavy už boli na tom trochu horšie. Najväčším sklamaním je paradoxne hlavný hrdina, Hwang Jung-Min síce patrí medzi mojich obľúbencov, ale tu sa vôbec nehodil a to jeho správanie len zľahčovalo celú situáciu. Ale aj celé jeho okolie by som z filmu kľudne vylúčil. Omnoho viac mi sadli tie na prvý pohľad menej výrazné postavy, ako zaujímavý pár, ktorý sa napriek úvodnému odporu postupne zblíži, infiltrovaný vojak a samozrejme veliteľ odboja Lee Kyoung-Young, ktorý sa pre podobné úlohy skvelo hodí. Film prekvapivo poteší aj po akčnej stránke, tu som prakticky žiadnu akciu ani nečakal, ale to veľkolepé finále sa mi dosť páčilo, streľby, výbuchov, zabíjania a efektných likvidácií tu bolo viac, než dosť. A režijne film môžem chváliť aspoň ako ten blockbuster, vizuálna stránka je veľmi kvalitná, nájde sa tu plno dobre urobených záberov a aj to tempo je skvelé, ale chcel by som aj nejaké emócie, tu som nič necítil. Takže nemám dôvod byť zbytočne kritický, Battleship island ma bavil, ale keby to natočili tak, ako sa na filmy s podobnou tématikou patrí a urobili by z toho pravú surovú realistickú drámu, dopadlo by to určite lepšie. 73%