Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Komedie
  • Horor
  • Animovaný

Recenze (2 465)

plakát

Mission: Impossible - Fallout (2018) 

V deväťdesiatych rokoch, kedy séria len začínala ma prakticky vôbec nezaujímala, až na možno dve scény to bol len čistý priemer, čo sérii ešte pár dielov vydržalo, ale teda nikdy by ma nenapadlo, že o dve dekády neskôr zasadne prakticky na vrchol akčného žánru. Teraz sa už tvorcovia úplne vykašľali na všetky tie nemožné prieniky do najzabezpečenejších budov sveta, čím sa séria síce pripravila o svoj hlavný trademark, ale dostala sa niekde inde, presne tam, kde ju minimálne od štvorky, kedy som si začal všímať, že Tom Cruise je mimoriadny frajer, ktorý môže v odvahe a odhodlaní len ťažko hľadať konkurenciu, chcem. Dokonca aj príbeh sa mi tentoraz zdal trochu atraktívnejší, síce tu zase ide o zničenie rovnováhy sveta, takže globálne problémy, čo v akčnom žánri nemusím, radšej mám niečo komornejšie, ale tu sa mi dej veľmi páči. Síce výrazne ubudol humor a celkovo odľahčené prevedenie, ktoré sa mi tak páčili pri predchádzajúcich dvoch dieloch, ale je to podstatne dramatickejšie, osudovejšie a miestami aj také trochu smutné. Veľkým plusom je prepojenie s predchádzajúcim dielom, ktorý už rozdal karty, takže sa nič nemusí vysvetľovať, divák je oboznámený so všetkým dôležitým, ale film si aj tak drží spočiatku také pomalšie tempo, ktoré mi vyhovovalo a je z toho parádna hra niekoľkých organizácií, z ktorých každá ide za seba a robia si problémy. Ale od zoskoku sa to už naplno rozbehne, film si už drží skvelé tempo a neustále len graduje, že na konci som chcel len viac. Aj keď neviem, čo viac by som po tom finále mohol ešte chcieť. Film síce nevyužíva tak atraktívne lokácie ako predchádzajúce diely, ale aj Paríž, Londýn a samozrejme hlavne Kašmír majú niečo do seba, film ponúkne niekoľko dlhých akčných sekvencií, ktoré sú ale skutočne dlhé a medzi nimi je síce plno dialógov, ktoré možno miestami dej ani moc neposúvajú, ale je tu perfektná chémia medzi postavami, ktorých som si už veľmi obľúbil a tak ma veľmi bavili aj tie ich spoločné scény. K tomu dostatok nečakaných zvratov, ktoré sa mi páčili a film pôsobí tak správne osudovo, plno momentov sa mi veľmi páčilo. Napríklad taká záchrana policajtky, krátka sekvencia, ktorá pre film mala zanedbateľný význam, ale mala humor, emócie, akciu a ešte som si behom nej len viac obľúbil Ethana Hunta. K postavám tu tentokrát nemôžem mať žiadnych výhrad, Tom Cruise tu vzhľadom na svoj vek odvádza úžasný výkon, síce nepôsobí tak uvoľnene, ako je u neho bežne, ale takýto akčný hrdina sa mi páči viac, akoby mal svojich vnútorných démonov. Opäť ho kryjú Simon Pegg, Ving Rhames a Rebecca Ferguson, ktorá je po Cruisovi jednoznačne najlepšou postavou série. Sean Harris je stále správne démonický, veľmi poteší menší priestor pre Michelle Monaghan, pri ktorej ma teda prekvapilo, ako sa posunula, ale bola to dobrá voľba, no a z nových postáv určite poteší Henry Cavill, ktorý konečne hral v poriadnom filme a aj poriadnu úlohu a ani Vanessa Kirby nie je zlá. A teraz už k tej samotnej akcii, ktorá je jednoducho dychberúca. Tom Cruise môže mať neprajníkov, koľko chce, ale je to jednoducho frajer a ja ho mimoriadne uznávam. Neustále sa učí a skúša nové veci a aj vo svojom vysokom veku má elánu a odvahy, o akej môže drvivá väčšina ľudí len snívať. A navyše v čase, keď sa už skoro všetko trochu náročnejše robí digitálne si on robí sám a na kvalite filmu sa to hneď podpíše. A ostatní akční hrdinovia, ktorí sa už po päťdesiatke tvária, že život skončil by si povinne mali pozrieť tento film a ísť sa hanbiť niekde do kúta. A to pritom hovorím ako ich fanúšik. Film vlastne ponúkne tri dlhšie akčné sekvencie zložené z niekoľkých častí a tak tu máme súboje, prestrelky a naháňačky na všetky možné spôsoby a hlavne hyperaktívneho Cruisa, ktorý stále nekde behá, skáče, lezie a padá. Tu prakticky každá jedna z nich by bola vrcholom iného filmu, ale tu to neustále len graduje. Úvod ponúkne parádny Halo jump a súboj na toaletách, takýto tvrdý a dynamický súboj si z amerických filmov ani nepamätám, stred filmu zase parádne naháňačky, hlavne únik na motorke a Cruisov nepríjemný doskok, no a zatiaľ čo pri iných dieloch som si sťažoval, že finále je z celého filmu najslabšie, tak tu film vygraduje až niekam, čo už ťažko vo svojej kategoŕii hľadá aj konkurenciu, najlepšia naháňačka vrtuľníkov histórie, toto sa len tak neprekoná, ale aj všetko to okolo neho, hlavne Cruisove obsadzovanie vrtuľníka, niečo takéto sa len tak nevidí. Akcia je tu jednoducho nádhera, jedna lepšia ako druhá. Režijne sa mi to nezdalo až také nápadité a mimo akcie atraktívne, ako bol minulý diel, ale tých kladov je tu tak moc, že tu nebudem nič vytýkať, tentoraz bolo v pláne niečo iné, hlavne tú osudovú atmosféru a dokonalo prevedenú akciu a to vyšlo prvotriedne. Takže prvýkrát dávam Mission:Impossible plné hodnotenie, konečne diel, ktorý mi dokonalo sadol do vkusu, akciou, atmosférou a postavami, pričom ani ten prekombinovaný scenár plný zvratov mi vôbec nevadil, tu to aspoň funguje. A Tom Cruise je dlhé roky áčková hviezda, už dávno mohol žiť len zo zotrvačnosti, ale on sa zatiaľ učí veci, ktoré zvláda len zanedbateľné minimum ľudí a ponúka to aj divákom. Klobúk dolu, má môj doživotný obdiv a rešpekt. 92%

plakát

Ghost Stories (2017) 

V poslednej dobe som bol až veľmi príjemne prekvapený, akú slušnú úroveň majú posledné kinohorory, síce som nevidel všetky, aj v tejto kategórii si vyberám, ale tie, ktorým som dal šancu ma nesklamali a tak zase musel prísť aj nejaký nezmysel ako je práve Ghost stories. A pritom spočiatku to nevyzerá vôbec zle, zápletka o skeptickom vedcovi, ktorý skúma paranormálne javy, aby ich s radosťou vyvrátil, až sa dostane k takým, pri ktorých už má trochu problém síce nie je vôbec originálna, ale mám ju rád a ani prvá poviedka o strážnikovi nie je vôbec zlá a na ten rozbeh mi bohato stačila, ale to ma ešte nenapadlo, že tým to aj končí. Druhá poviedka je aspoň celkom vtipná, aj keď na seriózny horor predsa len nevhodná a tá tretia je presne ten nefunkčný žánrový nezmysel, aký mi vždy liezol na nervy. Ale vzhľadom na zápletku som aspoň očakával nejaké vyšetrovanie, pri ktorom aj samotný vedec navštívi dané miesta a príde s tým do styku, ale vôbec, toto tvorcovia vyriešili tým najjednoduchším a najhlúpejším spôsobom a vedcovi stačilo len zhodnotiť stav tých, ktorých sa to priamo týkalo, čím úplne zničili to, čo na tomto filme mohlo byť najzaujímavejšie. A aby toho nebolo málo, ešte príde dlhé finále, ktoré sa už venuje len vedcovi a síce pointa vo svojej úplnej podstate nie je zlá, ale toto už bolo použité viackrát a v omnoho lepšom prevedení, tu mi to prišlo skôr trápne, akoby boli tvorcovia úplne bezradní a úprimne ma tým len naštvali. Obsadenie inak nie je zlé, hlavný hrdina je bez problémov a okrem neho potešia aj Martin Freeman a Alex Lawther, ale aj tak mi prišlo, že sa do hororu moc nehodia. Vizuálne je to samozrejme v poriadku a tá prvá poviedka má aj nejakú atmosféru a napätie, ale inak to v rámci žánru vôbec nefunguje. Takže aj keď bol Ghost stories jeden z tých mojich menej očakávaných hororov, bol som naň zvedavý, ale až takýto nezmysel som teda skutočne nečakal. Možno do polovice si to nejakú úroveň drží, ale potom sa už pokazilo všetko, čo sa dalo. 43%

plakát

Děsivé dědictví (2018) 

Takto vyšperkovaný horor, ktorý sa môže hrdo hlásiť medzi skutočne kvalitné filmy hodné ocenení tu nebol teda už dosť dávno. Film sa nesie síce v pomalšom tempe, ktoré sa zmení vlastne až v závere, ale s týmto tu nemám ani najmenší problém. Tvorcovia ponúkli zaujímavý scenár o tajomstve jednej neobyčajnej rodiny, ktorý väčšinu času dáva stále nové a otázky a prvky, takže o nejakom postupnom odkrývaní pravdy tu nemôže byť ani reči a tie tri štvrtiny sa na to pozerá skutočne dobre. Pôsobí to nielen tajomne, ale hlavne až tak tiaživo s viacerými zaujímavými pvkami, ktoré to celé osviežia, ako napríklad stavanie miniatúr, ale hlavný dôraz je tu aj tak kladený na chémiu v rámci rodiny a v tomto film funguje bezchybne a užíval som si aj ich spoločné dialógy. Film síce často niečo naznačí, ale aj tak sa tu len ťažko určuje, čo z toho skutočne bude a do ktorého subžánru nakoniec odbočí, prípadne či to nebude niečo úplne originálne. Ale v tomto film nanešťastie poriadne sklame, pointa je síce nečakaná, ale toto som teda nechcel a práve záver je z celého filmu jednoznačne najhorší a trochu mi kazí dojem inak z prvotriedne odvedeného filmu, ktorému sa tu inak len ťažko dá niečo vytknúť. Obsadenie je zvolené perfektne, celá rodina už asi ani nemohla byť lepšia, Toni Collette a Gabriel Byrne, ale aj ich deti sú pre potreby filmu všetci do jedného úžasní a svoje scény s ľahkosťou ťahajú, takto kvalitné herecké výkony sa v tomto žánri vidia len veľmi zriedka, ale aj mimo nich sa nájde pár dobrých hercov, ako nová priateľka hlavnej hrdinky. Po hororovej stránke sa tu dá len chváliť, film je postavený na perfektnej tiaživej atmosfére, ktorá sa tiahne celým filmom, takže film by si vystačil aj bez nejakých konkrétnych hororových sekvencií, keďže napína neustále, ale aj tak ponúkne dostatok zaujímavých a výrazných momentov, z ktorých minimálne smrť jednej z dôležitých postáv v prvej polovici ma svojou nečakanosťou, ale aj prevedením doslova šokovala. Takúto odvahu som teda od tvorcov nečakal. A v neposlednom rade musím pochváliť dokonalú réžiu, film má vymazlený vizuál, tu sa vyhrali s každým záberom, spomínanú perfektnú atmosféru, skvelú chémiu medzi postavami, ale aj všetko ostatné, tu sa nedá absolútne nič vytknúť. A k tomu tá skvelá nepríjemná hudba. Taká škoda, že to tvorcovia pokazili tým záverom, ktorý mi vôbec nesadol, ale aj tak je to jeden z najkvalitnejších hororov za posledné roky, ktorý výrazne prekračuje hranice žánru. 78%

plakát

Malý les (2018) 

Aj takéto filmy treba. Na prvý pohľad síce určite zamrzí absencia plnohodnotného príbehu, nejaký tu síce je, ale prišlo mi, že vždy, keď film nadobudne nejaký výraznejší prvok a začne to vyzerať, že sa mu začne dej viac venovať, hlavne ohľadom rôznych vzťahov, či už s mamou a podobne, tak to rýchlo skončí a film si ide stále len to svoje. Ale ani to vôbec nie je zlé, väčšinou to síce vyzerá, že film je len o varení a poľnohospodárení, ale aj tak je hlavne o tom pokojnom živote, kedy sa netreba nikde ponáhľať a užívať si každú maličkosť, pričom túto skvelú atmosféru sa plne podarilo preniesť aj na diváka. A tak aj keď ma v priebehu predsa len trochu mrzelo, že som sa o niektorých veciach nedozvedel trochu viac, asi by som chcel najviac rozviť práve ten vzťah s matkou, ktorý je tu len načrtnutý v línii z minulosti, pozeralo sa mi na to aj tak viac, než dobre a určite som sa ani chvíľu nenudil. K tomu sympatické obsadenie v zložení pár mladých ľudí a postavy matky, ktorú hrá moja obľúbená Moon So-Ri a atraktívny vizuál, v ktorom sa prestriedajú všetky ročné obdobia. Takže to síce až tak nenadhodnocujem, ale páčilo sa mi to a filmu sa podarilo presne to, čo aj mal v pláne. 65%

plakát

Mugen no džúnin (2017) 

Takashi Miike nie je najhorší režisér, vyberá si pomerne atraktívne témy, ale točí až príliš moc a často prekročí tú správnu mieru, aby to bol ešte stále pomerne seriózny film a nie nejaký brak, ako na mňa pôsobí pomerne dosť jeho filmov, preto si z jeho tvorby len vyberám, ale na Blade of the immortal, som bol celkom zvedavý, pričom ale práve tu bola veľká šanca, že to opäť prestrelí, ale náhodou sa to až prekvapivo vydarilo. Najviac môže sklamať, že film je dejovo až moc stereotypný a jednotvárny, jednoducho hlavný hrdina sa už po chvíli stane nesmrteľným, spriatelí sa s dievčaťom, ktoré mu pripomína jeho príbuznú a pustia sa na cestu pomsty proti nemilosrdnému a mimoriadne schopnému gangu bojovníkov. Chýbajú tu nejaké výraznejšie dejové odbočky, ktoré by to mohli spestriť a tak je z toho vlastne len taká cesta od jedného bojovníka ku druhému, pričom protivníci si aj tak hlavného hrdinu väčšinou vyhľadajú sami, takže nejaké výpravné dobrodružstvo tu určite nehrozí a film by kľudne mohol trvať o hodinu viac, lebo menej, na deji by sa to nijak neprejavilo, ale mne sa na to až prekvapivo dobre pozeralo. Hlavne si ma získali postavy, hlavný hrdina je celkom sympaťák, pričom tú svoju nesmrteľnosť neberie ako výhodu, ale práve ako prekliatie a tak mi vyhovoval aj charakterovo, rovnako je na tom aj jeho mladá učednica, pričom chémia medzi nimi funguje a síce záporáci sú až moc komiksoví, ale tiež ma celkom bavili a navyše viacerí z nich nie sú čiernobieli. Dialógy medzi postavami mi tiež vyhovovali, rovnako ako celková atmosféra a tak sa mi na to dobre pozeralo od začiatku až do konca. Akčné scény ale sú až moc obyčajné, súbojov je tu plno, technicky sú dobre zvládnuté a nechýba ani dostatok krvi, ale nie sú to ani tie pravé pomalé samurajské súboje, v ktorých ide o jedinú chybu súpera, ale ani dynamické a nápadité akcie v štýle Rurouni Kenshin, ale také štandardné šermovanie s množstvom zranení, vzhľadom na výdrž bojovníkov. Takže som sa pri nic henudil, ale ani jedna akcia ma skutočne neupútala. Režijne mi to výborne sadlo, tentoraz sa Miike dobre predviedol, vizuál je atraktívny, aj keď to mohlo byť trochu výpravnejšie, páčila sa mi práca s postavami a celková atmosféra a aj v tých mystických prvkoch sa držal na uzde, takže teraz ho prakticky len chválim. Takže z tohto nebude určite žiadna klasika, či už samurajských, ale ani komiksových filmov, v oboch kategóriách sa dajú nájsť aj omnoho lepší predstavitelia, ale mne sa to páčilo, dostal som viac, než som čakal a ani pri takejto dĺžke som sa vôbec nenudil. 72%

plakát

Gwihyang (2016) 

Tak tu som teda čakal podstatne viac. Síce divák je už po tom množstve najrôznejších filmov s tématikov vojnových zločinov k týmto témam trochu imúnny, ale násilie páchané na ženách a hlavne tohto typu ma nikdy nenechalo chladným a obzvlášť zo strany japonskej armády, ktorú som v tomto období vždy bral prakticky za tú najzákernejšiu, ale tento film v tomto úplne zlyhal. Zase určite netvrdím, že by bol zlý, táto tématika ani zlá byť nemôže, ale predsa len aj ten dej mohol byť lepšie podaný. Väčšina času sa odohráva v japonskom nevestinci, teda ak sa to tak dá vôbec nazvať, ale celé je to také jednotvárne, film si prakticky neustále drží rovnakú úroveň, čo sa zmení vlastne až v poslednej tretine, ktorá už je trochu napínavejšia a z japonskej strany zákernejšia, aj keď ani tu tie drsnejšie scény nepôsobia ani zďaleka tak pôsobivo, ako by som od nich čakal. A navyše je tu ešte úplne zbytočná línia zo súčasnosti, ktorá tomu ešte chce dodať nejakú mystiku, ale toto ma vôbec nezaujímalo a ani nebavilo. Takže okrem scén zo súčasnosti som sa nenudil, pozerať sa na to dá, ale to je pri takejto tématike dosť málo. A najhoršie je, že ani tie postavy nie sú moc zaujímavé. Medzi dievčatami vynikajú len dve postavy, ktoré sú síce sympatické a samozrejme som im takéto kruté zaobchádzanie neprial, ale ich krutý osud na mňa nezapôsobil. A druhá strana je na tom rovnako, japonskí vojaci sú nevýrazní, divák si tu vlastne len všimne, že jeden z nich je lepší a všetci ostatní zlí a to je všetko, obyčajné jednotvárne postavičky. O akcii sa tu tiež moc hovoriť nedá, pár popráv a nejaká tá nevýrazná prestrelka, to ani nestojí za pozornosť. A režijne je zvládnutý len vizuál, ten je v poriadku, ale všetko ostatné, ako práca s postavami, emócie alebo napätie sú na tom omnoho horšie. Takže to jedno pozretie neľutujem, nenudil som sa a táto téma bude vždy divácky vďačná, ale inak je to vo svojej kategórii veľké sklamanie, ak už tvorcovia nevedia emocionálne zapôsobiť ani znásilňovaním a vraždením dievčat, tak už potom neviem, čím. 60%

plakát

Nebezpečná rychlost (1994) 

Jedna z tých akčných klasík deväťdesiatych rokov, ktorá aj napriek tomu, že neponúkala klasického akčného hrdinu, ktorý si ide proti mnohonásobnej presile nekompromisne za svojim, ale už novú a vlastne aj originálnu schému si ma získala. Film pôsobí poriadne dynamicky, aj keď sa tu kľudne nič dôležité nedeje, tak je to celé podané tak pôsobivo a dôležite, že sa tu nedá znížiť pozornosť bez ohľadu na to, kde sa práve film odohráva. Ponúka vlastne tri prostredia, výťahovú šachtu v úvode, metro v závere a samozrejme hlavne ten autobus v strednej a hlavnej časti filmu a všetko využíva svoj potenciál prakticky naplno. A tak tu mi vôbec neprekáža, že hlavný hrdina čelí vlastne len jednému, ale zato schopnému protivníkovi, obaja sa vedia postarať o viac, než slušnú žánrovú zábavu. Veľký podiel má na tom obsadenie, Keanu Reeves sa v tých dobách ešte len rozbiehal, ale je to sympaťák, ktorý si aj vie získať rešpekt a toho tvrdého a odvážneho policajta som mu veril, pomáha mu Jeff Daniels, Sandra Bullock a plno sympatických vedľajších postáv a k tomu záporák Dennis Hopper vo svojej asi najikonickejšej úlohe. Akčne sa tu moc vytknúť nedá, ako som spomínal, nie je to úplne môj typ, predsa len ma vždy viac bavilo zneškodnovanie protivníkov akýmkoľvek spôsobom, ale musím uznať, že tu je akcia skvelo natočená a technicky prvotriedne prevedená, či už rôzne kaskadérske kúsky, efektné explózie alebo celá jazda autobusom. Režijne sa tu nedá absolútne čo vytknúť a to sa pritom jedná o debutanta, jednoducho ukážkovo zvládnutá žánrovka presne v štýle deväťdesiatych rokov. A aj hudba tomu napomáha. Takže Nebezpečná rýchlosť možno pre mňa nie je až taká klasika, ktorú by som si často púšťal, ale v rámci svojej kategórie sa tu prakticky ani nedá čo vytknúť, zaslúžený kult. 77%

plakát

Tomb Raider (2018) 

Pôvodné dva diely si už takmer nepamätám, to boli úplne nevýrazné filmy bez akéhokoľvek väčšieho kladu, ale táto najnovšia adaptácia úspešnej počítačovej hry je už predsa len vyššia úroveň. Výraznejšie sklamať tu môže vlastne jedine fakt, že tu absolútne nič neprekvapí, ale pri dobrodružnom filme tohto typu mi to takmer vôbec neprekáža. Hlavne, že už od úvodných minút si poctivo naplňuje všetko, čo od podobného filmu očakávam, na nič sa zbytočne nečaká, zoznámenie s hlavnou hrdinkou, ktorá aj napriek svojim schopnostiam a znalostiam pracuje ako obyčajný kuriér je viac, než sympatické, nejaká záhada so snahou ju vyriešiť príde už čoskoro a potom sa to už naplno rozbehne, cesta na ostrov a celý pobyt na ňom so všetkými problémami sú dobre zvládnuté, ja tu jednoducho nenachádzam žiadny väčší problém. Film si do bodky splní všetko, čo od neho len môžem chcieť, pokiaľ nemám nejaké prehnané očakávania. Nie sú tu žiadne hluché miesta, zaujímavé sekvencie prichádzajú pomerne často a v pravidelných intervaloch a navyše to skvelo funguje aj ako tá adaptácia, plno scén je svojim štýlom ako vystrihnutých z počítačovej hry. Takže v tomto som nadmieru spokojný. S obsadením tiež nemám väčší problém, Alicia Vikander sa síce na túto postavu moc nehodí a moc som jej tú akčnosť a dobrodružnosť neveril, ale predsa len je to dostatočne dobrá herečka, aby to utiahla, na cestách jej pomáha môj obľúbený Daniel Wu, nesklame ani jej otec Dominic West a ani záporáci nie sú zlí, žoldnieri ma vždy bavia, len ten hlavný, Walton Goggins ma moc nebavil, nemá až taký rešpekt. Celkom spokojný som aj po stránke akcie, žiadna síce nedokáže skutočne nadchnúť, ale je jej tu dosť, je slušne natočená a hlavne až prekvapivo rozmanitá. Nechýbajú tie pravé dobrodružné scény, v ktorých sa behá, skáče a padá, ale aj nejaké tie súboje a prestrelky. Najviac ma asi bavilo to pobehovanie s lukom, ale celkovo sa na akciu dobre pozerá. Režijne tu tiež nemám žiadny problém, atraktívny vizuál, skvelé tempo a dobre zvládnutá akcia, tu sa dajú vytknúť len zanedbateľné detaily. Takže Tomb Raider určite nie je film, ktorý by som chcel pozerávať opakovane, nie je to úplne môj žáner, ale celkovo som rozhodne spokojný, film splnil presne to, čo sa podľa traileru aj dalo čakať a ja od dobrodružného filmu viac nepotrebujem. 73%

plakát

Neznámý voják (2017) 

Neznámy vojak má jeden veľký problém, prakticky vôbec v ničom nevyniká. Vojnový film môže vynikať napríklad zaujímavým scenárom, kvalitnou a rozmanitou akciou, surovosťou, hlavne pri pohľade dopadu vojny na civilné obyvateľstvo, sympatickými charaktermi, s ktorými sa dá stotožniť alebo emocionálnymi scénami, ale ani jedno z toho nie je prípad Neznámeho vojaka. Ale aj tak tu nehrozí priemerné alebo dokonca horšie hodnotenie, lebo ako celok to funguje až prekvapivo dobre. Videl som tú dlhšiu verziu, takže trojhodinový vojnový epos zaberajúci niekoľkoročný časový úsek a teda na moje veľké prekvapenie som sa ani na okamih nenudil, keďže tu sa vlastne stále niečo deje, celú prvú hodinu sa takmer neustále bojuje s úspechmi na fínskej strane, v druhej sa to trochu zvoľní, ale film si svoju úroveň udrží a v tej poslednej sa tiež zase neustále bojuje, ale tu už Fíni očakávane vlastne len ustupujú. Toto sa vlastne ani nedá nazvať plnohodnotným príbehom, film zobrazuje život vojenskej jednotky v priebehu dlhého obdobia, takmer iba v oblasti bojiska, mimo front sa dej presunie len málokedy a aj to iba na chvíľu a tak ako žánrovému fanúšikovi sa mi na to predsa len pozeralo dobre. Ale chcelo by to výraznejšie charaktery, medzi vojakmi sa nájdu vlastne len tri, štyri výraznejšie postavy a k tomu ešte pár dôstojníkov, ktorí sa pravidelne na chvíľu objavia a tým to končí, pričom aj tak som si k nim nedokázal vytvoriť silnejší vzťah. Ale ten najvýraznejší z nich ma predsa len bavil, v akcii síce pôsobí až moc neohrozene, ale inak bol nedisciplinovaný a tak som bol vždy zvedavý, ako sa k jeho správaniu postavia dôstojníci. Akcia pôsobí trochu rozporuplne, na jej nedostatok sa určite nedá sťažovať, je jej tu plno, hlavne v tej prvej a poslednej hodine, ale je dosť stereotypná. Neustále tie isté prestrelky v tých istých lesoch, ktoré občas ozvláštni aspoň nejaký ten tank alebo prechod cez rieku, inak sú úplne zameniteľné, ale aspoň sú veľmi dobre natočené, dokážu diváka vtiahnuť a páčilo sa mi aj to ich realistické pojatie, teda žiadne veľkolepé útoky, ale postupné ničenie pozícií nepriateľa, používanie granátov vždy, keď je to treba, streľba krátkymi dávkami a podobne, takéto detaily si ma vždy získajú. Ale mohla byť surovejšia, nejakých drsnejších momentov je tu úplne zanedbateľné množstvo. Režijne je film veľmi dobre zvládnutý, kvalitný vizuál, relatívne realistické pojatie, film pôsobí výpravnejšie, než v skutočnosti je a občas sa nájde aj nejaký moment, ktorý mi pripomenul moju obľúbenú Tenkú červenú líniu, vidno, že režisér je jej fanúšik a často sa ju snažil napodobovať, aj keď sa jej samozrejme nikdy nevyrovnal. A pripomenula mi ju aj hudba, ktorá sa vydarila. Takže celkovo som trochu sklamaný, žiadny kult sa rozhodne nekoná, ale ako fanúšik žánru som si tie tri hodiny aj tak celkom užil. 76%

plakát

Ten dvanáctý (2017) 

Den 12. mann ma ani nemohol sklamať, kombinácia tématiky, kedy nezlomný jedinec čelí drsnej prírode, obdobia vojny a s tým súvisiacich problémov a navyše to všetko v severskom prevedení a presne tak to aj dopadlo, výborne. Tu som už od samotného začiatku vedel, že ma to bude veľmi baviť, prekvapilo ma, že aj pri tejto výrazne nadpriemernej dĺžke tu vôbec netreba na nič čakať, hlavný hrdina po chvíli zostáva sám, čelí nespočtu problémom a tak je divák rovno vtiahnutý do deja. Film sa vôbec nevenuje žiadnym odbočkám a dokonca vlastne ani výraznejším flashbackom, práve naopak, neustále sa drží len jednej línie, tej hlavnej a tá je zvládnutá výborne. Film ani na chvíľu neupadne do stereotypu, hlavná hrdina behom svojho putovania prejde veľkú vzdialenosť, musí čeliť množstvu problémov, ktoré mu robí príroda a samozrejme aj nemci na čele s vytrvalým dôstojníkom, ktorý sa nikdy nevzdá a chce ho dostať za každú cenu a tak mi to po celý čas prišlo nadmieru atraktívne, pestré a napínavé, že by som tu nemenil snáď vôbec nič, každú chvíľu sa objaví nejaká vydarená situácia a veľmi sa mi páči, keď sa človek nikdy nevzdá a bojuje o prežitie a tohto som si tu užil do sýtosti a až na pár situácií aj v uveriteľnej podobe. Film podporia aj postavy, hlavný hrdina je perfektný, neustále som sa o neho obával a fandil mu, ale nejde len o postavu, ale aj samotný herec, ktorý to zahral skvelo a nechýba mu charizma. K tomu Jonathan Rhys Meyers ako nemecký dôstojník a dostatok sympatických vedľajších postáv, hlavne spomedzi tých, ktorí hlavnému hrdinovi pomáhajú. Kvalitných dobrodružných scén je tiež plno, príroda tu dáva zabrať a napríklad taký útok lietadla v kombinácii s lavínou sa teda mimoriadne vydaril. Režijne tu nemám absolútne žiadnych výhrad, skvelo natočené, nádherné prostredie, tu sa dá len chváliť. Takže filmu nedávam plno hodnotenie len preto, lebo som pri ňom nepociťoval až také nadšenie, aké bežne pri tých najlepších filmoch mávam, ale inak ma nenapadá vôbec nič, čo by som tu mohol vytknúť, prvotriedne zvládnutá žánrovka. 80%