solisoli

Psychologická dráma z austrálskej buši o súrodeneckých vzťahoch, pri ktorých sa popletú hormóny, až sa to prepadne do poriadnych tragických udalostí. Vcelku solídne vymyslené zrežírované a zahrané, sekundované slušnou kamerou a hudbou.

Pohľad zo zvedavosti na prostredie afrického kontinentu s pohľadu africkej kinematografie na akčný pokus, predurčoval absolútnu napodobeninu akčných amerických projektov, ale v tomto prípade v nízkom rozpočte. Tým pádom totálne ploché bezzubé a v mnohých prípadoch scénicky až trápne. Brak ako hrom.

Šikana v slušne zahranom, uplakanom dramaticky melancholickom deji, kde bolo jasné, že komu o čo išlo. Zazobaná dcéra vplyvných rodičov si spríjemňovala štúdium, až si jedna jej obeť odskočila z balkóna, tak, že to neprežila. Hneď na to, veľmi pohotová a vysoko fundovaná kriminálka sa chytila prípadu a vyriešila riťpaľovu. Šikana pokračovala ďalej sprevádzaná potokom sĺz, až došlo ku karme. Lenže aj potom sa plakať neprestalo. Ešte ale nevypínajte, lebo z toho úplného záveru sa celkom iste, poseriete.3 a 1/2

Do chlapčenskej show polepšovni s minimálne tvrdým, až internátnym režimom, príjmu delikventa, ktorý vypichol policajtovi oči. Potom už len scenár z prostredia, kde sa poukáže na všetko. Vulgarizmus, násilie, šikanovanie, perverznosť, užívanie drog, homosexualita. Proste všetko toto, oproti úplne plochému deju, keď už réžia nedokázala túto trápnu omáčku, aspoň solídne zakončiť.

Umrmlaný poetický epos, taký lajnový, že to bolo priam katastrofálne ospalé . Prebudenie nastalo vždy, keď dvorná speváčka začala očarujúco nôtiť. Opäť po dlhom čase ničoty došlo opätovnému uspatiu a prebudila ma opäť dvorná speváčka a presunula do fázy ďalšieho dejstva lajno deja. Že vraj som prišiel o máchanie sa v sudoch. Potom po ďalšej lajno scéne prišla pompézna audiencia medzí dvorovými hovnami, keď prijala pani hradu jej brata. Po ďalšom trmácaní sa dovliekol z bojovej výpravy, umierajúci lord Von Kretten, na uštipnutie špeciálnou muchou. To už prišiel na scénu rozospatý Biskup a so svojimi múdrosťami, priam ohúril celé to prítomné šľachtické torzo. A zase ďalšie uspávacie scény, zachránila opäť dvorná speváčka. Vďaka tomu som nepredrbal záver, ktorý bol aj tak o ničom. Výprava a kostýmy boli snáď stráviteľné, ale pre výsledný verdikt to nič nezmenilo.

Scenár logický dobre nasmerovaný na Parížsky spôsob života, kedy muži vedú domácnosť a manželky rozhadzujú peniaze a kefujú s hocikým, kto sa im dostane do cesty . Ďalší postreh tohto pseudo psychologického manévrovania dejom sa javil ďalší princíp, kedy toho všetkého matriarchátu, majú veľká väčšina nie, len Parížanov dosť a zmiznú. Keď sa dá, aj s balíkom. Mnohí aj bez balíka, len aby ich nehľadali a neeskortovali späť do manželského zažívacieho traktu a tak byť znovu v riti. Na konci to bolo veľmi dobre vystihnuté v celkove skvelom hereckom výkone Charlotty Rampling, na ktorú bolo radosť pozerať. 3 a pol hviezdy si tú pozornosť zaslúži.

Zábavný kreatívny sexsus v rytmu reggaetonu na všetky dobové spôsoby od pása hore, aby neobmedzili divákov od 14 rokov, s cieľom čo najviac upútať pozornosť. Razantné, ultramoderné, priamočiare, bez okolkov, dejovo ploché. Čo bolo pôsobivé, tak strihy tanečných kreácii a niektoré dobre zahrané scény. Snaha pre výnimočnosť síce bola, ale vskutku neplodná.

Návrat do pravej americkej klasiky 70-tych rokov. Výborní Coenovi so scenárom a atmosférou, s vycibrenou výpravou, hercami, kamerou, kde trošku mohla byť pôsobivejšia nervy drásajúca sprievodná hudba, ako za starých čias, keď vznikali pompézne klasiky, ktorých je čím ďalej, tým menej, pomaly už, ako šafranu. Pre tínedžerov, zrejme, nič moc, ale pre labužníkov klasiky, určite zaujímavé.

Príjemný letecký pohľad na krajinu s drsnou, nehostinnou, ako aj neporušenou prírodou, zaujímavých scenérii, ktorých, až tak veľa možností, neponúka. Keby to malo trvať ešte o 30 minút viac, čím by asi tak vedeli zaujať. Navyše zabudli na to hlavné, čím sú Škóti najznámejší, že prečo sú pokladaný za najväčších žgrlošov na svete.

Turecká národná dráma poukázať na večnú Turecko Bulharskú nenávisť. Veľmi pôsobivo natočený životopis Naima Suleymanoglu , skromného tigra, ktorý lámal vo svojej váhe rekordy, ako na bežiacom páse. Komunistické Bulharsko stratilo svoj idol, len pre svoju triednu blbosť, keď nezmyselne devastovalo identitu ľudí, proti ich slobodnej vôli. Aj o tom bol komunizmus. Teraz sa vie, kde to tým komunizmom dotiahli. Aj keď očividne jednostranné, ale dobre natočené a zahrané.