solisoli

Píše sa rok 1895, bez vojny, kedy Rudolf Diesel si patentoval vznetový motor, automobilky začali jazdiť na pneumatikách plnených vzduchom a bratia Lumierovci v Paríži prvý raz verejne premietli film, sa odohráva pompézny a spanilý príbeh o šťastí, radosti zo života dvoch rodín vo Francúzskom vidieku.

Vojnou poznačený príbeh, nie najšťastnejšie v pozliepaných scénach, podstatne oddialené od zmyselnosti. Asi producenti pozabudli, že práve v Bosne a Hercegovine vojnu niečo predchádzalo. To akosi ušlo scenáru pozornosti, práve u intelektuálnej spoločenskej vrstvy , ktorá to mala vnímať emotívne najviac. Toto nepreukázané svedectvo bolo fuč. Ešte, že tam poskakoval Diego. No a nakoniec po mnohých rokoch sa navzájom zišli oživiť fakty. Kde boli dovtedy. Na mesiaci? No čo už, je to za nami a všetko načasovane, objasnené.

odpad! o kokútekovi

Trápna zazobanecká paródia na legendu, ktorá sa nedá napodobniť. Môžu sa pozostalí aj posrať, spolu aj s americkým pandrlákom. Ide, len o vytĺcť a vyžmýkať zo zosnulého Frediho, čo sa ešte dá. S Paul Rodgersom ešte, ako tak. UFF, ale toto ?!

Parádny kriminálny thriller. Výborná konšpirácia deja ponúka veľmi zaujímavý príbeh, ktorý drží diváka v neistote, kedy tento stav v niečom vyvrcholí. Tento dej pokračuje, ako humpacie kreslo a dáva divákovi priestor v mysli uvažovať . Celé to dokresľuje, zaujímavá náročne používaná kamera a dobré herecké výkony postáv. Perfektné. Keď je už konečne jasné o čo ide, znovu dej vtiahne diváka do toho istého stavu, ak predtým. Aj záver dáva divákovi priestor na zamyslenie, ako to nakoniec zrejme dopadne, aj keď je už von z kina. Veľmi pôsobivý projekt oplatí sa pozrieť.

Hele. Máme tu konečne opäť, po dlhých troch rokoch Francúzsku verziu, 7 statočných. Teda len 5 statočných, lebo už ďalších dvoch chujov sa Brynnerovi, pardon Breitnerovi zohnať nepodarilo. Mexikanov vymenili Al-Djazzairi a nedostatok možností, partičku statočných doplnila, ako bonus Vietnamka a prepožičaná džihádistka. No a už potom, len prestrelky, päste a diplomacia v podobe Rómov na trhu. Keby bol džihadista vedel, že bude musieť kopať hrob statočnému černochovi, ktorého odbachol, radšej by sa sám nechal odbachnúť, ako sa toľko narobiť. Potom si už ďalší dobre rozmysleli, či ďalšieho statočného odstreliť. Nakoniec sa vynorilo aj pár osadníkov a všetci sa v pokoji pobrali do svojich domovov. Sprostosť, ako tento komentár.

Epopejová maxi platná dráma, Lotyšského národa vo vojnovom období krutej 1 svetovej vojny so slušnou výpravou, ale na TV úrovni, pokrivkávajúcou úpravou v prestupoch scén. Aj keď dej mal svoju vojnovú úroveň, scény pripadali nedotiahnuté, bez dynamiky a duševného vplyvu voči udalostiam, ktoré si o to priam volali. Chýbal predslov, ktorý mal hlbšie ozrejmiť, kto s kým, pre koho a za čo. Záver plochý s hlbším vyjadrením k tomu čo bolo od prezentované.

Aké stanovisko tu zaujať. Na ktorú stranu sa prikloniť. Na jednej strane, z pozície moci, bezhraničná úradnícka brutalita. Neprípustné. A tí na tej druhej strane? V nočných hodinách, žiadny alkohol, ani tráva, ani koks. Prišli si len tak do cudziny podemonštrovať. Čiže úplné nevinné obete. A ešte náhodou sa medzi nimi, miesto hotela ubytovala novinárska inteligencia. A čo lekárske správy. Regresy. Škoda ďalej polemizovať. Keď systém dlhodobo zlyháva, do riti sa uberá svet v novom miléniu a to nezvratne.

Stará sovietska klasika. Slušná výprava a kostýmy. Ale nepochopiteľný dej. To zanietenie dôstojníka, čiže intelektuála s nadšením sa ísť nechať hrdinsky popraviť. Uff. Žiadny alkohol, iba jeden ožratý, aj to nevojak. Kde je ten skutočný sovietsky boj, čo potvrdzujú preživší z wehrmachtu v dokumentoch. A nie len tí, ale aj ľudia, ktorí boli svedkovia, sovietskych útokov na Nemcov. Večer pred útokom prednáška o brutalite Nemcov na sovietskom obyvateľstve a cisterna s pálenkou. Ráno o tri, tridsať poplach. O štvrtej útok. A sovietski vojaci bežali dopredu, ako pomätení , ani poriadne nevedeli kam. Nemci ich nemali šancu zastaviť. Čo už. O víťazoch, len v superlatívoch.

Argentínska lahôdka. Výborný scenár, prevedenie a pôsobivé herecké výkony, nepotrebujú viac. Je pravda, že sa tu nestrieľalo, ako na strelnici, žiadne auto akčné naháňačky a tí čo sa cítia ,,nementále entelygentňy“ , lepšie pre nich stráviť čas pri pive s poldeci, ako byť otrávení a nasraní, po takej hovadine. Proste len normálny sled udalostí, aj keď občas komótnejší priebeh, ale skvele premyslené a logické, s bomba záverečnou myšlienkou a Oscarovou vizitkou.